Téma holokaustu je už natoľko tabuizovaná, folklorizovaná a spolitizovná, že už i ľahká zmienka toho slova vo mne vyvoláva nepokoj a obozretnosť. Slovo holokaust sa stalo kľúčom k politickému úspechu i k politickému pádu na strane opačnej. Nielen tí, ktorých sa táto téma bytostne týka, si tento politický folklór zachádzajúci to šarád osvojili. Možno i preto mám radšej slovo šoa.
Hneď na začiatku prezradím, že realita koncentračných táborov sa bytostne dotkla aj našej rodiny. Tu a teraz nebudem písať podrobnosti, lebo to nie je náplňou mojej úvahy. Preto asi ťažko ma ktosi obviní zo spochybňovania čohosi, čo je jazvou v histórii nášho rodu. Možno pár politikov pred blížiacimi sa voľbami pre politické zvideteľnenie by to urobilo rado. Už som zachytil tento hyenizmus v článku prinášajúcom zvesť o podaní trestného oznámenia na pána Magáta pánom Osuským. Chcem napísať svoj názor na niečo iné.
Deklarácia ľudských práv a slobôd zaručuje každému človeku nielen slobodu slova, ale ako onoho času vtipne doplnil Václav Havel, aj slobodu po vyslovení toho slova. Táto sloboda zaiste nie je bezbrehá a je limitovaná mantinelmi pravdy a zodpovednosti. Nemožno teda niekomu, hocikomu, beztrestne dovoliť vyslovovať vety zraňujúce, zavádzajúce či priamo osočujúce. Na vymáhanie si práva a škôd spôsobených nepravdivými zvesťami pamätajú legislatívy mnohých krajín, vrátane našej. Teda nie je pravdou, že štát nemá páky na postihovanie fyzických a najmä právnických osôb pre šírenie neprávd, ohováranie alebo podnecovanie k nenávisti. Prekrucovanie historických právd je postihnuteľné už teraz. Prečo je teda potrebný zákon zvýhodňujúci jednu komunitu? Veď ak právny systém umožní zákonmi väčšie práva pre jednu národnú skupinu, židov, sú automaticky znevýhodňované, či ako sa dnes používa čarovnejšie slovíčko rovnakého významu, diskriminované, osoby a príslušníci iných národov. Táto socializácia príslušníkov jedného národa a ich preferovanie pred inými národmi je prejavom nacionalizmu ako vyšitá. Či priam nacionalizmu socialistického. Prečo je teda potrebný zákon zaručujúci nadpráva len jednej minorite?
Zákon o zákaze spochybňovať holokaust, počet obetí a súvislosti tak vnáša do právneho systému nerovnáhu a nespravodlivosť. No nejde mi len o zrušenie tohoto, prepáčte mi za ten výraz, hlúpeho, zákona.
Aby pán Osuský zbytočne sa nenamáhal podávaním trestných oznámení aj na mňa pre podozrenie z propagácie ideológie potláčajúcej slobodu a spochybňovanie holokaustu, zmienim sa aj o iných rovnako hlúpych zákonoch. Je ním popieranie arménskej genocídy či blasfemické zákony alebo inak zákony proti rúhaniu. Kým katolícka cirkev podporila zrušenie blasfemických zákonov v Írsku a všade po svete, tak zákon o spochybňovaní holokaustu alebo iné, napr. zákon o popieraní arménskej genocídy a podobne sa v legislatívach štátov akceptujúcich Deklaráciu ľudských práv a slobôd stále vyskytujú ako praveké jaštery v bratislavskej ZOO. Len s tým rozdielom, že tieto majú reálny potenciál ohrozovať slobodu slova a myslenia.
Veľmi by ma potešilo, keby práve Ústredie židovských náboženských obcí iniciovalo zrušenie týchto držhubných zákonov.
Na druhej strane nevolám po beztrestnosti pre tých, čo šíria texty spochybňujúce čokoľvek, vrátane holokaustu. Viem si predstaviť skôr finančné pokuty a nariadenia vykonať nápravu. Napr. ak niekto vydá knihu spochybňujúcu historické fakty a tieto argumenty sa ukážu ako zavádzajúce, nuž potom by okrem mastnej pokuty mal povinnosť vydať na vlastné náklady dodatok prinášajúci korekciu takých údajov. A také dodatky by boli zadara alebo za cenu zberového papiera vo všetkých kníhkupectvách, kde sa tie lži predávali. Vyzbierané peniaze z pokút by sa už nejakým kľúčom podelili na kultúrne pamiatky, napr. aj na chod synagóg v prípade spochybňovania holokaustu.
Držhubné zákony považujem za hanebnosť v právnych systémoch. Predstavujem si tú scénku z Dobrého vojaka Švejka, kde padla hláška znevažujúca jeho veličenstvo císara pána:
Já byl přece tak vopatrnej… – Řekl jste, že mouchy pokálely císaře pána! Pojďte. Voni už vám toho císaře pána vyženou z hlavy!
A predstavujem si tam na mieste toho tajného pána Osuského… Naozaj chceme pretvoriť našu spoločnosť na lgbtsko-policajný štát naháňajúci chlapov v krčme len preto, že si nedali pozor na jazyk?
Mě sebrali jenom proto, že jsem při kartách vykřikl: Sedum kulí jako v Sarajevu!
Nevlastním veľkú knižnicu, akou sa radi petŕčajú samoľúbi intelektuáli. Medzi mojimi knihami nájdete aj Mein Kamf. Bola to kniha, ktorú som si chcel prečítať od detstva, od čias, keď som premýšľal na tým, čo viedlo nacistov k vytvoreniu spoločnosti, ktorá poslala môjho deda do poľského koncentráku. Nebol ani žid, ani komunista, ani buz… gej, ani Cigán. Koncentrák prežil s podlomeným zdravím a za účasť v SNP, kde ho Nemci chytili, sa mu po návrate z Poľska domáci súdruhovia budujúci svetlejšie zajtrajšky, dnes sa hlásiaci k sekulárnemu humanizmu a liberalizmu, odmenili znárodnením neveľkých políčok. Napriek tomu volám po zrušení zákazu spochybňovať holokaust. Najhorší spôsob boja proti konšpiráciám je ich zákaz a ignorácia. Spoločnosť a najmä židovská komunita disponujúca intelektuálmi vysokej kvality, musí nájsť odvahu ísť do argumentačného súboja so lžou a popasovať sa s pochybovačmi a zľahčovačmi.
Už dlhší čas budujem portál, kde vyvraciam mýty ateistov o kresťanstve, vyraciam ich lži. Nikdy ma nenapadlo zľahčiť si takú takmer sysifovskú prácu dožadovaním sa zákonov zakazujúcich spochybňovať prínos kresťanstva pre civilizáciu. Stálo ma to gigantické úsilie, gigantické more času a ušlého zisku. Napriek tomu nič z toho neľutujem. Dnes ak niekto nechce vyzerať ako pologramotný pablb, vyhýba sa už vyjadreniam o miliónoch obetí inkvizície a RKC prerastenej pedofilmi až do špiku kostí. Pustiť sa do férového boja so lžou sa oplatí. Pravda a láska zvíťazí!
Uzavrieť sa pred nepravdou a prehliadať ju, je ako prehliadať zranenie na vlastnom tele. Ak neošetríte ranu, prerastie vám v infekciu a zmocní sa vás celého v podobe multiorgánového zlyhania. Preto prajem židovským priateľom, aj pánovi Osuskému, odvahu sa do toho zápasu pustiť – prináša pravdu, slobodu slova, sebaočistu a poznanie.
Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk: http://vybrali.sme.sk/c/Moj-hlas-za-pravo-spochybnovat-holokaust/
neznaboh 
Ja osobne som za maximalnu slobodu slova, a aj slobodu po jeho vysloveni, ale nevidim nic zle na tom, ze pan Osusky podal trestne oznamenie, pokial mal podozrenie, ze bol poruseny zakon. Aj to podla mna patri do slobody slova – moct sa vyjadrit kriticky alebo hoci aj podat to trestne oznamenie. Sloboda slova podla mna neznamena, ze ked niekto nieco vyslovi, ostatni musia byt ticho a nemozu reagovat. [Ja osobne by som take oznamenie nedal, len branim ten princip.]
Páči sa miPáči sa mi
Súhlasím. U pána Osuského mi vadí motivácia – je neprehliadnuteľná – blížia sa voľby, treba sa zviditeľniť. Podobne sa správali aj iní mocipáni, popravovali sa väzni na počesť návštev potentátov či členovia strany SKOK podali trestné oznámenie na tvorcu videa k referendu o rodine. Cieľom je zviditeľnenie sa. Osuský mal podať žalobu sprostredkovane cez nejakú bezvýznamnú upratovačku alebo bezdomovca – alebo anonymne, aj to je možné. Osuský zlyhal v tom, že tento úkon komplikujúci akémusi neonacistovi život použil na politickú kampaň. Podobne, ako teroristi vraždia nevinných len preto, aby dali o sebe vedieť.
Páči sa miPáči sa mi
Riziko nie je v tom, co kto hovori, ale ako to druhi pochopia
Keby bola vysspelost ludi na vysokej urovni “Mein Kampf” by pokojne mohol byt sucastou povinnej cetby na skolach, ale takto sa treba obavat vypustit do obehu rozpravky o Janickovi a Marienke, ludia si aj z toho vyberu nieco podla svojich zlych sklonov
Páči sa miPáči sa mi
V Izraeli tú knihu majú v obehu už dávno.
Páči sa miPáči sa mi