Pripodobnenie ateizmu k náboženstvu a ateistických spolkov k náboženským sektám dokáže postaviť zo stoličky nejedného sekulárneho humanistu (sic!). Roky mi trvalo, než som presvedčil ateistickú komunitu, že ateizmus prevedený do filozofií, je len prachobyčajnou vierou v neexistenciu boha a nadprirodzena. Dokonca aj administrátor portálu Humanisti.sk po rokoch presviedčania konečne priznáva – Som veriaci! Doslovne sa tento prominentý ateista vyznáva z viery, citujem:
Samozrejme, že tiež niečomu verím, pretože nemôžem mať vo všetkom istotu.
Keď som onoho času čiastočne preložil a čiastočne preformuloval 40 znakov fanatického ateistu, do zverejneného zoznamu som vložil aj túto vetu:
Popierate tvrdenie, že veríte v neexistenciu Boha a tvrdíte, že vy len neveríte v existenciu Boha (ako keby bol medzi tými dvomi polohami rozdiel!)
Mnohí ateisti majú stále problém si priznať, že ich nadchýňanie sa zdravým rozumom je len vierou, voči ktorej sa tak urputne vyhraňujú. Kým kresťania nemajú problém prijať názor, že zložitosť sveta a jeho pôvod sa vymyká chápaniu človeka, ateisti naopak sa sami prehlasujú za stúpencov rozumu a pripúšťajú len to a len potiaľ, pokiaľ im to dovolí rozum, vedecké poznatky a – fantázia.
V skratke – ateisti považujú kresťanov za veriacich v neoverené idey a sami seba za neveriacich. Lebo neveria v neoverené idey. To, že sú vzápätí poľahky pristihnutí pri slepej viere v neoverené hypotézy, teda sú pristihnutí pri viere, ich privádza do zúrivého zúfalstva.
Ja ateizmus viera? Ateisti tvrdia, že v žiadnom prípade.
Portál komunity ateistov “Ateisti.sk” uvádza, citujem:
Ateizmus (iné názvy: neverectvo; pejoratívne bezbožnosť, z gr. atheos = bezbožný < a = ne- + theos = boh) znamená absenciu viery v existenciu Boha alebo Bohov. Tak ako nezbieranie známok nie je koníček a nefajčenie nie je zlozvyk tak, ani ateizmus NIE JE VIERA ANI NÁBOŽENSTVO.
V podobnom duchu sa nesú aj vyjadrenia ateistických diskutérov, citujem:
Tak ateizmus je viera? 😀 Ak je ateizmus viera, budem sa ďalej venovať môjmu nádhernému hobby nezbierania známok :]
Vždy mi pripadala táto definícia ateizmu absurdná. Najprv si definujete boha ako neviditeľnú nehmotnú bytosť, ktorá sa dá spoznať iba cez vieru. A následne hovoríte o ľuďoch čo tejto báchorke neveria ako o “veriacich” v neexistenciu.
Potom krestania su neveriaci? Pretoze neveria, ze Boh neexistuje. Hra so slovickami…
Naco vymyslate take bludy? Ateisti neveria vo vsemohuceho čarodejníka, bodka.
Podobných citátov nájdeme veľmi veľa. Odrážajú stav mysle dnešného moderného ateistu – podráždenie pri pohľade do zrkadla. Definícia ateizmu ako viery v neexistenciu Boha je pre nich neprijateľná.
Ateisti neveria v existenciu Boha. Hoci v skutočnosti veria v neexistenciu Boha. Akokeby medzi tými dvomi výrokmi bol nejaký významový rozdiel.
No kultivovanejšie stránky zaoberajúce sa ateizmom princíp viery neodmietajú. Wikipédia otvorene píše o ateizme nevyhnutne spojenom s vierou, citujem:
Veľa ateistov zastáva taktiež názor, že keďže ich postoj nevyžaduje žiadnu vieru okrem viery v to, čo je možné pozorovať priamo našimi zmyslami…atď
Dokonca aj veľký ateistický filozof Nietzsche tvrdí, že viera je nevyhnutná, citujem:
“Prísne vzaté neexistuje nič také ako veda bez akýchokoľvek postulátov…filozofia či viera tam musí byť ako prvá, aby z nej veda mohla získavať smer , zmysel , hranice , metódu , a právo existovať….Základom našej viery vo vedu je vždy metafyzická viera.“
Viera nie je ničím iným ako neovereným predpokladom, ktorý považujeme na základe životných skúseností a aktuálneho stavu poznania za prijateľný. Kresťania považujú svoje náboženské presvedčenie za prijateľné a rovnako tak ateisti odmietajú kresťanstvo z pochopiteľných dôvodov. Oba názorové prúdy majú pre svoj postoj zdôvodenie, ktorým ten svoj predpoklad, teda vieru, dokážu logicky brániť.
Porovnávanie ateistickej viery k nezbieraniu známok nie je zrovna najšťastnejšie. Pretože ak nezbieranie známok nie je koníčkom, potom nemôže byť asexualita sexualitou, či rôzne sexuálne orientácie rovnocennými. No dnešný stav je taký, že aj asexualita sa považuje za sexualitu a poblúdenie je orientáciou.
Ateizmus teda vierou rozhodne je. Nie vierou náboženskou, odvodenou od nasmerovania na nejakého boha, ale vierou filozofickou. Pretože ateizmus vychádza z neovereného predpokladu, ktorý si osvojil a postavil na ňom celé spektrum filozofií.
Tvrdenie, že ateizmus nie je viera, je len kŕčovitý a podráždený pokus vyčleniť sa z komunity voči kresťanom, nakresliť pomyselné hranice a viesť zápas s umelovytvoreným nepriateľom.
Rozdeľ a bojuj, podmaňuj a vládni! Živočíšny princíp boja o teritórium. To je ateizmus vo svojej podstate.
Ateistické cirkevné štruktúry.
Rôzne hnutia vychádzajúce z ateistického ontologického postoja sa správajú podobne, ako keby boli náboženskou komunitou. Nebudem sa nateraz venovať paródii náboženstva “cirkvi Špagetového monštra”, ale spomeniem úplne vážne témy. Spojenie “ateistická cirkev” vo väčšine z nás na našich tvárach vyčarí ľahký pohŕdavý úsmev. O jej skutočnej existencii sa dočítate aj na mienkotvornom portále slovenských sekulárnych humanistov (sic!) Zošity humanistov, napríklad tu. Citujem:
S veselými piesňami a zameraním na lepší život sa toto zhromaždenie nelíši od iných londýnskych nedeľných pobožností – ibaže nie je reč o Bohu.
Britská ateistická cirkev má len tri mesiace, ale má už viac „veriacich“ ako sa zmestí do jej priestorov a kontaktovalo ju viac ako dvesto neveriacich z celého sveta s otázkou, ako by mohli založiť vlastnú filiálku.
Oficiálne sa nazývajú Nedeľné stretnutie/zhromaždenie a sú výmyslom Pippy Evansovej a Sandersona Jonesa, dvoch hercov, ktorí si zmysleli, že by mohol byť záujem o stretávanie ateistov, pri ktorom by sa odkukalo niečo z náboženských pobožností.
Schádzajú sa mesačne v schátralom bývalom kostolíku v severnom Londýne a kombinujú hudbu, prejavy a morálne úvahy
Ateistickú cirkev máme veru aj na Slovensku. No s registráciou nepochodili, ako uvádza portál Humanisti.sk. Právnik JUDr.Roman Bušo, ktorý sa o registráciu pokúsil, nie je neznámym advokátom. Zviditeľnil sa terénnym autom hammer , na ktorom svojho času bol umiestnený text “Palko je orgán”. Ide o toho istého človeka, ktorému kedysi uniesli uniesli dcéru, ktorej sa však podarilo vyskočiť z auta a zachrániť sa. Pre ateistov sú takýto ľudia zjavne hrdinami. Presnejšie pre “antiteistov” (Zdroj: http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/2282/chcem-mat-cirkev.htm ). Zato v Holandsku poberajú aj dotácie a akože inak, zrazu im príspevky na chod ich náboženskej inštitúcie nevadia – odluka už nie je žiadúca. Na portále Rastislava Škoda, slovenského ateistického prominenta, sa dočítame aj toto:
Federálny okresný súd v Oregone vyhlásil sekulárny humanizmus za náboženstvo, čo je ďalšia dlaždica na ceste neteistických komunít za uznanie rovnakých zákonných práv, ako majú iné spoločenstvá, napríklad kresťania….
AHA má za sebou dlhý spor s americkou armádou o legálne zavedenie formálnych humanistických kaplánov pre neveriacich vojakov. V júni t. r. vojnové loďstvo odmietlo žiadosť ateistu Jasona Heapa o post vojenského kaplána…
V posledných rokoch sa humanizmus šíri – aspoň organizačne – napríklad zakladaním humanistických kaplánstiev na Harvarde, Americkej, Columbijskej a Rutgersovej univerzite.
Zaiste poznáte úporné snahy slovenských komunistických pohrobkov o odluku cirkví. Tvrdia, že odluka je vecou princípu (Oľga Pietruchová). Pritom nadácia pána Dawkinsa je oslobodená od federálnych daní. Tomu istému pánovi tá istá dáma (Pietruchová) robí na blogovoisku denníka Sme neskrytú reklamu. Kde sa naraz podeli zásady a princípy?
Ateisti radi vyhadzujú kresťanom na oči zločiny Cirkvi od stvorenia sveta. Štatisticky je však ateistická viera zločinnejšia až 100 násobne v porovnaní s kresťanstvom. Pápež František vyhlásil celkom jasne: Ateizmus vedie len k nešťastiu a smrti. Ateistická viera premenená na ideológiu v 20.storočí stála život desiatok miliónov ľudských bytostí. Démonizácia Cirkvi stigmatizáciou nacizmom už upadá a ateisti neochotne priznávajú, že najväčší diktátori 20. storočia boli ateisti. Pod ťarchou historických dôkazov to priznáva aj iný prominentný slovenský ateista pán Parada na portále Humanisti.sk, citujem:
Ak bol Mussolini ateista, tak bol ten typ ateistu, ktorý si osobne nemyslel, že existuje nejaký boh, ale uvedomoval si silu náboženstva. A využíval, či lepšie zneužíval náboženské cítenie ľudí vo svoj prospech, vo svojej túžbe po moci.
Ateisti volia alibistickú taktiku, keď síce priznávajú, že nacizmus, komunizmus či maoizmus sú ateistické ideológie, no v skutočnosti išlo o kulty osobnosti, v ktorých sa zbožňovali vodcovia a teda išlo o akési pseudonáboženstvo. Toto ich zdôvodnenie sa však ukazuje ako kľúčové – ateizmus premenený na praktizujúci životný štýl sa prirodzene mení na sektársku hierarchiu v duchu evolučného usporiadania spoločenstva. Všetky dnešné ateistické štruktúry prerastajú do siekt s neslobodou kritického myslenia. (OSACR, Ateisti.sk, fanklub Dawkinsa, Prometheus IHEU a pod.). Ateistické pseudonáboženstvo je tak porovnateľné s tými najodpornejšími náboženskými sektami vraždiacimi nevinných kade-tade. Nakoniec povedzme si to na rovinu – to, čo spája organizovaný ateizmus, liberalizmus a Islamský terorizmus, je nenávisť voči normálnemu svetu a tradíciou osvedčeným vzorcom správania.
Ateistické náboženské besnenie.
S narastajúcou dĺžkou debaty s militantnými ateistami a sekulárnymi humanistami rastie pravdepodobnosť, že sa začne argumentovať katolicizmom pána Hitlera. Hitler bol v skutočnosti naozaj krstený a formálne tak nerozlučne patril k RKC. Tento fakt je takmer pravidelne zneužívaný na stigmatizáciu kresťanstva ako náboženstva zákonite ústiaceho do genocíd. No ciele Hitlera boli rýdzo ateistické. Dospejete k tomu rýdzo logickým porovnávaním výrokov. Veriaci kresťan totiž nesmie vyslovovať vety hanobiace kresťanstvo. Ateista to robiť môže:
Národný socializmus a cirkev vedľa seba nemôžu dlhodobo existovať.
Vodcov hlavný stan, 11. – 12.7.1941
„Najťažší úder, aký kedy ľudstvo postihol, mu zasadilo kresťanstvo. Boľševizmus je nelegitímnym dieťaťom kresťanstva. Obidvoje je vynálezom židovstva. Kresťanstvo vnieslo do sveta úmyselné náboženské klamstvo. Boľševizmus klame tiež podobným spôsobom. Miesto toho, aby priniesol ľudstvu slobodu, tak ho zotročil…
Keď skončím so židmi, na rad príde kresťanstvo.
Černoch so svojím fetišom je vysoko nadradený tomu, kto verí v zázrak Prevtelenia.
Národný socializmus je historickou skúsenosťou dôsledkov ateizácie spoločnosti.
V roku 1978 došlo v Guayane k tragickej udalosti. V meste Jonestown boli priamo zavraždení alebo spáchalo samovraždu 915 ľudí. Išlo o najväčšie civilné hromadné úmrtie Američanov až do roku 2001. Udalosť je predkladaná ako akt náboženského fanatizmu. V skutočnosti však vodca sekty bol ateista..Militantný ateista Lukáš Balabán (bude mu venovaný niektorý z budúcich článkov), píše., citujem:
Jim Jones (vodca sekty) – přivedl mnoho lidí k ateismu prostřednictvím organizace Chrám Lidu (People’s Temple), která působila především v Kalifornii. Tvrdil, že “vzal církev a použil ji, aby přivedl lidi k ateismu.”
Hitler v knihe Mein Kampf jasne uvádza, že človek, ktorý založí nové náboženstvo, dosiahne viac než ten, kto založí politickú stranu, nakoľko náboženstvo má väčší vplyv. Snahy o napodobnenie náboženských štruktúr a textov doposiaľ vždy vyústili do heréz a tragédií gigantického rozsahu. Preto je nutné sledovať snahy militantných ateistov prebudovať spolky na sektárske štruktúry s cieľom pozbaviť občanov racionálneho kritického myslenia. Organizovaný ateizmus vo svojich dôsledkoch je mimoriadne nebezpečný fenomén.
Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk: http://vybrali.sme.sk/c/Ateizmus-ako-viera-nabozenstvo/
neznaboh 
Rozmýšľam, prečo má autor článku taký problém pripustiť, že niekto môže aj neveriť. Akoby jeho vlastnú vieru ohrozoval fakt, že niekomu je ľahostajná.
Páči sa miPáči sa mi
Podsúvate mi svoj predsudok voči mne a to tento: “prečo má autor článku taký problém pripustiť, že niekto môže aj neveriť”
Ja ako autor takýto problém nemám. Nakoniec aj ja som neveriaci v mnoho tvrdení.
Mne neprekáža a bytostne ma neohrozuje neviera Vaša alebo kohokoľvek iného v idey kresťanstva. Článok pranieruje fanatizmus ľudí veriacich v neexistenciu boha. Ten fanatizmus totžiž zasahuje do súkromia veriacich, porušuje ich základné ľudské práva, ohrozuje ich ma živote a vo svojej podstate takéto fanatické hnutia a spoločenstvá vykazujú znaky siekt.
Rozmýšľam, prečo máte taký problém pripustiť, že ľudia môžu veriť v ideály, ktoré sú Vám proti srsti, no nijako Vás bytostne neohrozujú a ani Vám neupierajú Deklaráciou dohodnuté ľudské práva. Premýšľam, čo Vám bráni sa kriticky vyhraniť proti ateistickému fanatizmu, demonštrovať nesúhlas z ateistickým extrémizmom a prípadne sa ospravedlniť za zločiny páchané v mene ateistických ideológií.
Akokeby Váš ateizmus ohrozoval fakt, že niekomu jeho náboženská viera nie je ľaqhostajná. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Prečo by som sa ja, ako neveriaci, mal vyhraňovať voči ideológiám, ktoré vykazujú znaky siekt a teda predpokladajú nejakú formu iracionálnej viery? Ak som neveriaci, tak sa ma to netýka a hotovo.
Páči sa miPáči sa mi
Nečítate pozorne. Ako humanista by ste mali odsudzovať akékoľvek konanie porušujúce právo na slobodu vyznania. Ak sa nedokážate vyhraniť od takýchto ľudí, potom zákonite patríte medzi nich.
Páči sa miPáči sa mi
Neviem, či som humanista. Som hlavne neveriaci a teda sa dištancujem od akejkoľvek viery, vrátane tých, ktoré sú základom toho, čo vy nazývate zločinecké ateistické ideológie.
Ale ak na tom trváte, pošlite mi zoznam ideológií s ktorými máte problém, ja sa od nich dištancujem a potom môžme normálne diskutovať.
Páči sa miPáči sa mi
Vy teda neveríte ani sám sebe? 🙂 Prípadne manželke, vodičovi autobusu, ktorý Vás vezie alebo kvalite pitnej vody, ktorú práve pijete? Nie, Vy ste veriaci, ale nie nábožensky založený veriaci v nadprirodzené bytosti. Všetci sme nejakým spôsobom veriaci a s vierou sa stretnete aj pri zvieratách.
Páči sa miPáči sa mi
Viera je “subjektívne matie za to, nazdávanie sa alebo presvedčenie, ktoré si nevyžaduje nijaké objektívne zdôvodnenie, no nemôže si nárokovať ani objektivnu platnosť”. V tomto zmysle nemusím veriť ničomu. Stačí mi dôverovať, teda mať aspoň teoretickú možnosť overiť si oprávnenosť dôvery.
Stále čakám na zoznam ideológií, od ktorých by som sa dištancoval.
Páči sa miPáči sa mi
Zoznam ideológií, od ktorých sa dištancujete, ma tiež zaujíma. Kedy ho zverejníte? A tiež ma zaujímajú ideológie, ktoré sú tak povediac Vaša krvná skupina.
Páči sa miPáči sa mi
Nuž povedzme, že sa preventívne dištancujem od všetkých ideológií. Aj keď niektoré možno prinášajú pár zaujímavých myšlienok, úplne sa nestotožňujem so žiadnou.
S Vami je ten problém, že miesto odpovede na moju otázku obviňujete ma z nepozorného čítania, strkáte ma do ideologických škatuliek a nútite ma dištancovať sa od nich. A napokon ma obviníte, že či chcem alebo nie, som veriaci a tak ja musím vysvetľovať ako chápem vieru a prečo sa necítim byť veriacim. Vy ste mi zatiaľ nevysvetlili nič.
Napríklad by ma naozaj zaujímalo, prečo by sa neveriaci mal vyhraňovať voči ideológiám, ktoré predpokladajú nejakú formu viery.
Alebo ste napísali, že nemáte problém pripustiť, že niekto môže aj neveriť. Ale potom ste napísali, že všetci sme nejakým spôsobom veriaci. Neprotirečia si tieto tvrdenia náhodou?
Páči sa miPáči sa mi
Citujem:
Alebo ste napísali, že nemáte problém pripustiť, že niekto môže aj neveriť. Ale potom ste napísali, že všetci sme nejakým spôsobom veriaci. Neprotirečia si tieto tvrdenia náhodou?
Nie, neprotirečia. Lebo každý môže súčasne v niečo veriť a súčasne aj v niečo neveriť. Napríkad Vy veríte v neexistenciu Boha a súčasne neveríte v existenciu Boha. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nuž, tak ako ste to napísali si to síce neprotirečí, akurát že to nie je pravda. Neverím v existenciu boha a zároveň nie som presvedčený o jeho neexistencii, teda neverím v jeho neexistenciu. Rovnaký vzťah mám aj k mimozemšťanom, jednorožcom, lietajúcemu špagetovému monštru a pod.
Vo všetkých podobných prípadoch platí, že neverím v existenciu týchto bytostí, ale nevylučujem, že raz niekto predloží dôkaz ich existencie. Ani potom však nebudem v existenciu danej bytosti veriť, ale budem len dôverovať tvrdeniu, že existuje. Ak budem mať pochybnosti, môžem si ten dôkaz overiť.
Napokon nevylučujem ani možnosť, že rad budem veriť v boha, alebo v niečo iné. Ľudia sa sem-tam menia a ja nie som v ničom výnimočný. Ale zatiaľ sa tak nestalo.
Páči sa miPáči sa mi
Takže máme dva príklady, čomu neveríte. A teraz niečo na vieru. Veríte rodičom?
Páči sa miPáči sa mi
Nehnevajte sa, ale keď budete ďalej takto zanovito nútiť ľudí, aby sa priznali k tomu, že niečomu veria, tak sa nečudujte, že s Vami prestanú diskutovať. Neverím. A už som vysvetlil, čo a ako tým myslím. Tak už to prosím zoberte na vedomie a zmierte sa s tým.
Páči sa miPáči sa mi
Napadol mi ešte jeden príklad, na ktorom by som Vám mohol vysvetliť som postoj k viere v boha.
Niekedy si po obede dám ešte kávu. A niekedy si ju z rôznych dôvodov nedám. Čo myslíte, ako to bolo dnes? Veríte, že som si ju dal, alebo veríte, že som si ju nedal?
Páči sa miPáči sa mi
Citujem Vás:
Niekedy si po obede dám ešte kávu. A niekedy si ju z rôznych dôvodov nedám. Čo myslíte, ako to bolo dnes? Veríte, že som si ju dal, alebo veríte, že som si ju nedal?
Pokiaľ by som bol motivovaný odpovedať na otázku ako tému, ktorá by sa ma bytostne dotýkala, uvažoval by som nad súvislosťami. Lenže Vaše pitie mi je ukradnuté – takže nevidím dôvod, prečo ho riešiť – moja odpoveď je čisto agnostická – neviem, lebo to nie je pre mňa dôležité.
Páči sa miPáči sa mi
Nenútim Vás odpovedať. Mojim cieľom bolo Vám predložiť názor, že náboženská viera je podkategória všeobecnej viery. Viera je ako predpoklad a ak ateisti – prízvukujem bez dôkazu – považujú kresťanstvo za blud , je to také vyhlasenie produktom rovnako viery. Ateisti sú veriaci.
Páči sa miPáči sa mi
Neprekvapuje ma Váš postoj k mojej poobedňajšej káve. Vlastne som ho predpokladal. Skúste si teraz predstaviť, že podobne ako Vám je ukradnutá moja poobedňajšia káva, mne je ukradnutý Váš boh. Rozhodne sa nedá povedať, že by som veril v jeho existenciu alebo neexistenciu.
Páči sa miPáči sa mi
Ešte ma zaujalo to tvrdenie, že ateisti považujú kresťanstvo za blud. Áno sú takí, ale nie všetci. Ateisti nemajú žiadnu autoritu, ktorá by za nich vyhlasovala dogmy a vyjadrovala by sa vo veciach ich neviery. Každý z ateistov (resp. neveriacich) hovorí vždy len za seba. Napríklad ja považujem kresťanstvo za jeden zo spôsobov výkladu sveta, jeden z pokusov o pochopenie jeho fungovania. Niektoré spôsoby výkladu sveta zodpovedajú skutočnosti viac, niektoré menej, ale žiadne nie je stopercentné.
Osobne nepovažujem kresťanstvo veľmi dobrý spôsob výkladu sveta, ale považovať ho za blud, je už trochu prisilné.
Páči sa miPáči sa mi
Svetonázor je vecou osobného presvedčenia, nie diktátu autority.
Páči sa miPáči sa mi
Uff, to bude trochu dlhšie. Zjavne máme totiž rozdielne informácie o niektorých historických udalostiach.
Citujem: “V čase zverejnenia hypotézy Darwina o postupnom vývoji živočíšnych druhov táto teoria nebola vedecká. Zdravý rozum by ju mal odmietnuť.”
Darwin zverejnil knihu O pôvode druhov až ku koncu života, ktorý celý zasvätil štúdiu rôznych foriem života. O druhovom vývoji sa už vtedy všeobecne vedelo. Darwin však prišiel na to, že motorom tohto vývoja je prirodzený výber. V tom čase to bola teória, ktorá najlepšie vysvetľovala všetky pozorovania a nikto so zdravým rozumom ju neodmietal.
Citujem: “Podobne to bolo v časoch Galilea a sporov o usporiadaní Vesmíru. Rozumní ľudia v tej dobe museli aj túto teoriu odmietnuť preto, lebo chýbali dôkazy.”
Neviem, aké dôkazy máte na mysli. V tom čase boli známe údaje z meraní pohybu planét a bolo treba vysvetliť mechanizmus tohto pohybu. Ptolemaiovo vysvetlenie bolo veľmi komplikované, ale pomerne dobre súhlasilo s nameranými údajmi. Kopernikovo vysvetlenie bolo jednoduchšie a logickejšie, no nesúhlasilo celkom s nameranými údajmi. Voľba medzi týmito vysvetleniami bola skôr vecou názoru, než zdravého rozumu. Až Newtonov gravitačný zákon vyriešil otázku príčiny pohybov planét a takto vedecky zdôvodnil Kopernikov koncept. A tiež odstránil nesúlad teórie s meraniami.
Citujem: “Cieľom náboženstva nemá byť moc v spoločnosti, ale vytváranie kvasu nespokojnosti ústiaceho do morálnejšieho zmýšľania a konania. Iba touto vnútornou premenou jednotlivca je možné meniť spoločnosť. Násilné pokusy o zmenu viedli iba k diktatúram.”
Súhlasím, že cieľom náboženstva nemá byť moc v spoločnosti. Lenže rôzne náboženstvá slúžili často ako prostriedok k získaniu a udržaniu moci a pretože tie náboženstvá sa od takéhoto zneužívania nedištancovali, môžem s čistým svedomím konštatovať, že tie náboženstvá kolaborovali s mocou. Nie všetky diktatúry boli protináboženské a aj tie, ktoré sa takto prezentovali, mali s náboženstvami veľa zhodných prvkov.
Páči sa miPáči sa mi
Prepáčte, toto malo ísť k inému komentáru o niečo nižšie.
Páči sa miPáči sa mi
Citujem: “Svetonázor je vecou osobného presvedčenia, nie diktátu autority.”
Ak by bol svetonázor veriacich čisto vecou ich osobného presvedčenia, načo sú im potom sväté písma a cirkev? Neveriaci nemajú nikoho, na koho by delegovali právomoc prezentovať “ten pravý ateizmus”. Naopak veriaci často sami zdôvodňujú svoje názory odvolávaním sa na bibliu (u kresťanov) a na vyhlásenia cirkevných predstaviteľov.
Páči sa miPáči sa mi
Nevidím žiadny rozpor, ak si človek svoj svetonázor formuje na základe ideí iných. Pokiaľ tak činí slobodne. Vy v tom vidíte problém?
Páči sa miPáči sa mi
Citujem: “Nevidím žiadny rozpor, ak si človek svoj svetonázor formuje na základe ideí iných. Pokiaľ tak činí slobodne. Vy v tom vidíte problém?”
Ja vidím problém v slobode výberu, o ktorej ozajstnosti pochybujem. Čím to je, že minimálne 90 percent detí katolíkov, sú opäť katolíci, že minimálne 90 percent detí protestantov, sú opäť protestanti, že minimálne 90 percent detí moslimov, sú opäť moslimovia, …? Konvertitov je málo a pritom len o nich možno s istotou tvrdiť, že si svoj svetonázor vyberali. Tí ostatní ho až na nepatrné výnimky zdedili. Tým nechcem povedať, že mali svetonázor rodičov vyslovene nanútený, či dokonca biologicky predurčený. Oni si len z veľkého množstva možností viac-menej podvedome vybrali tú jedinú, ktorú dôverne poznali.
Ďalšia pochybnosť pramení z debaty, ktorú som svojho času viedol s jedným ultrakatolíkom na postoy.sk. Pýtal som sa ho, čomu by dal prednosť, ak by mu jeho svedomie našepkávalo iný postoj k nejakej otázke, než je oficiálny postoj cirkvi. Vybral si cirkev. To sa mi tiež nedá byť príkladom slobodnej voľby, skôr rezignáciou na vlastnú podriadenosť.
Páči sa miPáči sa mi
Tí ľudia sa hlásia k nejakej kultúrnej tradícii, Rodičia dávajú svojim deťom to najlepšie, vrátane výchovy a svetonázoru a deti prijímajú vzorce rodičov. Na tom nie je nič divné. Ide Vám o šťastie tých ľudí alebo len o znásilnenie štatistiky?
Čo sa týka Vášho rozhovoru s “ultrakatolíkom” (neviem, čo to je), tak súčasťou jeho presvedčenia je aj oddanosť Cirkvi. Cirkev totiž nenabáda k amorálnemu správaniu, jej rozhodnutia sledujú hodnotový cieľ a preto mnohí pri konflikte radšej pripustia svoj možný omyl a riadia sa názorom skúsenejších. Má to v sebe zaiste riziko – ak sa duchovným stane nejaký paranoik presvedčený o svojej vyvoletiľnosti. Takéto prípady sa udiali aj v našej slovesnkej RKC. No napriek tomu sa problém riešil zase po cirkevnej línii (napr. kauza Nazaret, kňazov z Jarku alebo Bezák. Čoskoro sa bude snáď riešiť aj Lovaš)
Páči sa miPáči sa mi
Citujem: “Ide Vám o šťastie tých ľudí alebo len o znásilnenie štatistiky?”
Ide mi o slobodu ich voľby, ktorá sa mi zdá byť obmedzená. Napísali ste, že “Nevidím žiadny rozpor, ak si človek svoj svetonázor formuje na základe ideí iných. Pokiaľ tak činí slobodne.” Tak ak tak nečiní celkom slobodne, je to stále ešte v poriadku?
Pokiaľ ide schopnosť RKC naprávať vlastné krivdy, Tak o tom vážne pochybujem. Napriek úprimnej snahe súčasného pápeža a niektorých ďalších cirkevných predstaviteľov funguje cirkevná spravodlivosť pomalšie ako božie mlyny. Dá sa to vôbec ešte nazvať spravodlivosťou?
Páči sa miPáči sa mi
Ja vidím istú nedôslednosť… Príznakom viery (náboženstva) je to, že má spoločné rituály, že sa ľudia združujú na vyhradených miestach a spoločne vykonávajú dané rituály. Pokiaľ to nerobia, je to svetonázor (=osobné presvedčenie), ale nie “viera”.
Je teda ateizmus “viera”? (A dostávame sa ku konkrétnym situáciám. Pretože o tom je život – o konkrétnych situáciách. Život sa nedá žiť na všeobecno-filozofickej rovine. 🙂 Tiež len jedno také “osobné presvedčenie”, ktoré síce zdieľam s inými a keď sa náhodou zídeme, urobíme si aj rituál ohovárania filozofujúcich zovšeobecňovateľov, ale napriek tomu to za vieru nepovažujeme. 😉 )
Alebo inak naformulovaná ilustrácia: je Slnko horúce? Odpoveď: ako pre koho. 🙂 Závisí od situácie, z ktorej odpovedáš…
Páči sa miPáči sa mi
Viera je len postoj k nejakému tvrdeniu, názoru alebo javu a pod. Nevyžaduje si ešte rituály. Môžete veriť v čokoľvek, napríklad, že mimozemšťania existujú a ešte nemusíte pre to robiť nejaké rituály 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Veď práve…
Páči sa miPáči sa mi
Ak ateisti sú podobní veriaci ako nábožensky veriaci ľudia, čo by malo z toho pre nábožensky veriaceho plynúť? Hádam neočakávajú, že začnú stavať kostoly, prespevovať pesničky a vymýšľať ateistické dogmy, obrady a modlitby? Predpokladám (verím), že ateisti sú o čosi rozumnejší ako veriaci rôznych náboženstiev.
Páči sa miPáči sa mi
Netuším, prečo by z ateistickej viery malo čosi vyplývať pre kresťanov. Pravdou je ale to, že ateisti majú celkom neslušný zmätok v pojmoch. Mnohí sa napriek znevažovaniu dôstojnosti ľudského života nazývajú humanisti (sic!). A iní aj napriek už pomaly stále viac rozšírenejšiemu významu slova ateizmus ako ontologického postoja, naďalej nazývajú ateizmom svoj svetonázor.
Ateisti mnoho obradov si už povymýšľali. Majú svoje púte, zakladajú ci ateistické cirkvi, vyhlasujú ateistických svätých, chodia stretnutia ateistickej mládeže, dokonca veru aj o kostoloch premýšľajú. Jedným z podporovateľov myšlienky ateistických chrámov je aj spisovateľ Alain de Botton.
http://www.humanisti.sk/view.php?nazevclanku=alain-de-botton-navrhuje-stavat-kostoly-pre-ateistov&cisloclanku=2012010040
A či sú ateisti rozumnejší ako veriaci? Iste, sú aj takí, ktorí sú rozumnejší ako niektorí nerozumní veriaci a iní s tým rozumom zaostávajú za rozumnými kresťanmi.
Mimochodom, dovolím si viac-menej rečnícku otázku: Vy osobne sa cítite rozumnejší ako kresťan Linné?
Nemusíte odpovedať.
Páči sa miPáči sa mi
Takže aj my ateisti sme niečo od náboženstiev odkukali, zrejme v záujme akéhosi zviditeľnenia sa. Ale o tom ateizmus nie je. Pri náboženstvách to určite hrá podstatne dôležitejšiu úlohu. A mnohí veriaci ani nevedia, že cez ich náboženstvo ide o svetonázor, oni proste účelovo veria, lebo od toho niečo očakávajú. V podstate sú egoisti. Je to zaujímavá myšlienka, lebo ateisti od svojho svetonázoru nič neočakávajú, veď ani nemajú čo. Dáme ju na DF? Čo povieš? Nech národ diskutuje.
Rozumnejší? Tak v oblasti svojej svetonázorovej orientácie.. Kresťana Linné nepoznám, ale ak je svojím náboženským presvedčením kresťan, mám za to, že moje ateistické presvedčenie je rozumnejšie. V podstate nábožensky orientovaní ľudia sú utilitaristi lebo predpokladajú užitok zo svojej viery a z tohoto aspektu sú na tom ateisti horšie. A preto nás je aj tak málo, veď kto si želá definitívne zaniknúť smrťou. Vidina neba alebo pekla je lákavejšia, ako aj vidina spasenia a zatratenia.
Ďakujem za zhovievavosť, ktorú si mi ponukol na záver.
Páči sa miPáči sa mi
Určite viete, kto bol Linné: https://sk.wikipedia.org/wiki/Carl_Linn%C3%A9 🙂
Ateisti od svojho filozofického ateizmu očakávajú zdôvodnenie alebo presnejšie ospravedlnenie amorálneho správania. Ateizmus je príťažlivejší pre tých, pre ktorých sa zmyselné požitky stali motiváciou života. Nuž prečo nekradnúť, neznásilňovať, neužívať si bez ohľadu na dôsledky? Ak boh neexistuje, všetko je dovolené. Ano, dôvodov prečo byť ateistom je veľmi veľa. Žiaľ tie dôvody sú z veľmi veľkej časti suterénne.
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že ide o “hluboké nedorozumění”, ako hovorieva Václav Klaus. Ateisti sú ateistami, pretože neveria v boha. Nič od ateizmu neočakávajú. Nestali sa ateistami ani z nejakého dôvodu. Ja osobne mám dokonca pocit, že som sa ateistom nikdy nestal, ale vždy som ním bol, pretože som nikdy neveril.
Mám pocit, že nemáte šajnu, čo to znamená neveriť v boha. Utvorili ste si svoju predstavu ateistov ako zlých nemorálnych bytostí a teraz proti nim vediete svätú vojnu. Dokonca je možné, že celý Váš svetonázor je postavený na vymedzovaní sa voči nepriateľom – ateistom. Potrebujete ateistov, aby ste svojmu nevýznamnému životu dali aspoň aký-taký zmysel.
Páči sa miPáči sa mi
Pán Kupčík – práve ste predviedli učebnicové zavádzanie, argumentačný klam. Vytvorili ste mýtus, podsunuli ste mi ho ako mnou vypovedaný a ten vyvraciate 😀
Ateistov nepovažujem za zlé nemorálne bytosti… a ďalej to už je bezcenné…
Páči sa miPáči sa mi
Napísali ste, že “Ateisti od svojho filozofického ateizmu očakávajú zdôvodnenie alebo presnejšie ospravedlnenie amorálneho správania.”. To mi nejde dokopy s Vašim neskorším vyhlásením: “Ateistov nepovažujem za zlé nemorálne bytosti.”
Skúste prosím dať tieto 2 výroky do súladu, alebo vysvetlite, ktorý z nich ste nemysleli vážne.
Páči sa miPáči sa mi
Ale zase… ateisti nie sú jednoliata skupina. Niektorí volajú po zabíjaní detí aj po narodení a zdôvodňujú to ateizmom a iní ateisti potraty odmietajú.
Páči sa miPáči sa mi
Ak ateisti nie sú jednoliata skupina, prečo o nich vo svojich článkoch píšete ako k jednoliatej skupine? Prečo sa rovnako nesprávate aj k veriacim? Ako by sa Vám páčilo, keby noviny písali: “Skupina veriacich uniesla civilné lietadlá a nárazom do dvojičiek zabila 3000 ľudí”, alebo “Veriaci v Rwande pozabíjali milión ľudí”?
Páči sa miPáči sa mi
Zaujal ma ten predpoklad, že ateisti sú o čosi rozumnejší ako veriaci rôznych náboženstiev. Podľa mňa viera je cit, emócia a nijako nesúvisí s rozumom. Preto aj medzi veriacimi je veľa racionálne uvažujúcich ľudí a na druhej strane neviera nie je zárukou lepších intelektuálnych schopností, a to ani trochu.
No môže sa stať, že v prevažne náboženskej spoločnosti môžu byť ateisti štatisticky o čosi rozumnejší ako veriaci, no nie preto, že sú ateisti. V prevažne náboženskej spoločnosti menej rozumní sa z pohodlnosti prihlásia k väčšinovému náboženstvu tak nejako automaticky, bez uvažovania. No ateisti sa k svojej neviere hlásia vedome a často po dlhom rozmýšľaní. A kto dlho rozmýšľa, ten v tom získa cvik a môže sa dopremýšľať až k vyššiemu intelektu.
Ak ale platí, čo som napísal v predchádzajúcom odstavci, tak v prevažne ateistickej spoločnosti by to malo byť naopak.
Páči sa miPáči sa mi
V čase zverejnenia hypotézy Darwina o postupnom vývoji živočíšnych druhov táto teoria nebola vedecká. Zdravý rozum by ju mal odmietnuť. Podobne to bolo v časoch Galilea a sporov o usporiadaní Vesmíru. Rozumní ľudia v tej dobe museli aj túto teoriu odmietnuť preto, lebo chýbali dôkazy. Cirkev v tej dobe hájila zdravý rozum preto, lebo sa považovala teoria Ptolemaia a Aristotela (snáď si mená nepletiem) za nespochybniteľnú.
Nacistické Nemecko budovalo rovnako spoločnosť rozumu a Stalin nápodobne. Zdravý rozum Einsteina doviedol k presvedčeniu, že Vesmír je večný a nemenný…
Ako sa len všetci mýlili.
Dal som Vám pár príkladov, kedy nástojenie na zdravom rozume viedlo spoločnosť k mylným predstavám a tragédiám. Vo všetkých tých dobách boli jednoduchí ľudia chodiaci do kostola zosmiešňovaní a označovaní za hlúpych spiatočníkov. Dokonca až tak, že Big bang je vlastne posmešok belgickému kňazovi a značí Veľký tresk pravajíčka, ku ktorému Le Maitre prirovnal počiatok Vesmíru.
Cieľom náboženstva nemá byť moc v spoločnosti, ale vytváranie kvasu nespokojnosti ústiaceho do morálnejšieho zmýšľania a konania. Iba touto vnútornou premenou jednotlivca je možné meniť spoločnosť. Násilné pokusy o zmenu viedli iba k diktatúram.
Páči sa miPáči sa mi
Išlo mi o rozumnosť vo svetonázorovej orientácii, ale aj niektorom konaní veriacich. Napr. modlím sa aby som vyzdravel, ale aj kňaz ide k lekárovi, ak ochorie.
Páči sa miPáči sa mi
Citujem: “aj kňaz ide k lekárovi, ak ochorie”.
Toto nie je príklad na nerozumnosť, skôr naopak. Môžete toho kňaza obviniť z nedostatku viery, prípadne z nekonzistentnosti v názoroch, ale myslím, že jeho konanie je rozumné.
Páči sa miPáči sa mi
Citujem:Darwin však prišiel na to, že motorom tohto vývoja je prirodzený výber.
No pred ním to bol Russel, ktorý mu prvenstvo veľkodušne prenechal.
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že nemá zmysel dohadovať sa, kto bol skôr. Najpravdepodobnejšie išlo o jeden z tých momentov v dejinách vedy, keď nazhromaždené poznatky vyvolali situáciu, že bolo len otázkou času, kedy niekto sformuluje novú teóriu alebo zostrojí prevratný vynález. Podobne sa “pretekali” Benz a Daimler, Einstein a Poincaré, Bell a Edison, a niektorí ďalší.
Pre našu diskusiu je ale dôležitejšie, či trváte na svojom vyhlásení, že “V čase zverejnenia hypotézy Darwina o postupnom vývoji živočíšnych druhov táto teoria nebola vedecká.” Ja som napísal argumenty, prečo bola vedecká. Teraz je rad na Vás, aby ste napísali svoje ergumenty, alebo skúsili vyvrátiť tie moje.
Páči sa miPáči sa mi
Na základe výpočtov geofyzikov tej doby sa vypočítalo chladnutie Zeme a podľa toho sa určoval vek Zeme. Doba, ktorú určili vedci, teda vek Zeme, nedovoľoval ani len teoreticky pripustiť možnosť samovoľnej premeny živočíchov. Všetko sa zmenilo až po objavení rádiokativity. Tým sa vek Zeme na základe vedeckých výpočtov značne predĺžil.Až po tomto objave a výpočtoch môže byť teoria evolúcie považovaná za pravdepodobne prijateľnú.
Páči sa miPáči sa mi
To, že Zem od svojho vzniku samovoľne chladne a je takto možné vypočítať jej vek, bol len predpoklad, nie vedecky overený fakt. Na druhej strane boli už v tej dobe známe skameneliny, z ktorých bolo jasné, že v minulosti žili zvieratá značne odlišné od dnešných. Zároveň sa vedľa skamenelín dinosaurov a trilobitov nikdy nenachádzali skameneliny súčasných živočíchov (o rastlinách to mimochodom platí tiež). Z toho ako najpravdepodobnejšie vychádza konštatovanie, že niektoré druhy vymreli a boli nahradené novými. Že to nesúhlasí s hypotézou o chladnutí zeme, bol už vtedy problém tej hypotézy, nie evolúcie. Ak niektorí vedci trvali na výpočte veku Zeme z hypotézy o jej chladnutí, bol to prejav ich fachidiotizmu, pretože ignorovali poznatky z inej vednej oblasti.
Páči sa miPáči sa mi
Až radioaktivita dovoľovala určovať vek skamenelín a kostí.
Páči sa miPáči sa mi
To je síce pravda, ale nevylučuje sa to s tým, čo som napísal. To, že ste nespochybnili žiaden môj argument znamená, že s nimi súhlasíte, alebo len neviete ako by ste oponovali?
Páči sa miPáči sa mi
Vyvrátil som to, že teoria evolúcie bola v čase svojho zverejnenia vedecká.
Páči sa miPáči sa mi
Určite bola vedeckejšia, ako všetky ostatné vtedajšie predstavy o živote. Takmer každá vedecká teória sa o sto-dvesto rokov môže zdať naivná a nevedecká. To však neznamená, že v čase svojho vzniku nebola prínosom vo vedeckom opise fungovania sveta.
Páči sa miPáči sa mi
Bola vedcami vyvrátená. Nemohla byť preto vedecká.
Páči sa miPáči sa mi
Kedy a kým bola vyvrátená? Ak myslíte tie výpočty geofyzikov, tak to bolo skôr naopak – evolučná teória usvedčila geofyzikov z toho, že pri svojich výpočtoch vychádzali z mylných predpokladov.
Páči sa miPáči sa mi
Dodatočne. Veda nemôže pracovať s hypotézou, že raz čosi možno bude vyvrátené a preto zavrhnime súčasné dôkazy. V danom čase teoria Russella a Darwina proste nesedela. Myslite vedecky! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vy jednoducho ignorujete skutočnosť, že evolučná teória vznikla na základe tisícok pozorovaní prírody a porovnávaní správania sa zvierat a stavby ich tiel. A pomáhala v tom aj paleontológia, aj keď ešte metódy určovania veku nálezov boli veľmi nepresné. Podľa Vás to jednoducho nie je dosť vedecké.
Zato presný výpočet geofyzikov na základe z prsta vycucaných predpokladov je podľa Vás vedecký dosť.
Páči sa miPáči sa mi
Nič neprehliadam. Vy máte podľa mňa ten problém, že ja žiadny problém s evolúciou nemám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Darwin mal mnohé veci iba dosadené do svojej teórie.
On už vtedy vedel,že jeho teória nemá dobré základy.Pojednáva o tom ,okrem iných,napr.kniha od Lee Strobela s názvom Kauza Stvoriteľ?http://kreacionismus.cz/rubrika/darwinovy-omyly
Páči sa miPáči sa mi
Evolúcia nikdy nebola Cirkvou odsúdená alebo zakázaná.
Páči sa miPáči sa mi
Čítať o Darwinovi na kreacionizmus.cz, je ako čítať o židoch v Mein Kampf.
Páči sa miPáči sa mi
Neriešte zdroj, ale oponujte. Ja čítam rôzne zdroje a triedim a vyraciam.
Páči sa miPáči sa mi
V princípe máte pravdu, dôležitý je samotný argument, nie to, kto ho predniesol. Lenže niektorí ľudia sú ako verklíky – môžete im stokrát dokázať, že nemajú pravdu, stále si melú svoje. Vy síce žijete večný život, ale jeho pozemská časť je príliš krátka, aby ste ju trávili márnymi pokusmi o diskusiu s niekým, kto Vás vôbec nepočúva.
Páči sa miPáči sa mi
Ak je to možné a v mojich silách… a nemám ban, oponujem a premýšľam 🙂 Odozva poteší.
Páči sa miPáči sa mi
Opäť tvoj skreslený kresťansko – ateistický pohľad na ateistov.
Ateisti od svojho filozofického ateizmu očakávajú zdôvodnenie alebo presnejšie ospravedlnenie amorálneho správania. Ateizmus je príťažlivejší pre tých, pre ktorých sa zmyselné požitky stali motiváciou života. Nuž prečo nekradnúť, neznásilňovať, neužívať si bez ohľadu na dôsledky? Ak boh neexistuje, všetko je dovolené. Ano, dôvodov prečo byť ateistom je veľmi veľa. Žiaľ tie dôvody sú z veľmi veľkej časti suterénne.
Ak by to bolo ozaj tak, ako to kresťanský ateista – tvoj oponent napísal, tak vo svete by mala byť prevaha ateistov. No štatisticky to nie je tak. Ale, ak budem kradnúť,znásilňovať, užívať si bez ohľadu na dôsledky, vyspovedám sa a môj dobrotivý boh mi to odpustí. Spasenie a život večný ma neminie – povie si nábožensky veriaci. Tie dôvody sú náboženské. A aj preto sú na svete v prevahe nábožensky veriaci ľudia, lebo sú zrejme presvedčení, že je to pre nich výhodnejšie ako si ateisticky suterénnymi dôvodmi užívať.
Páči sa miPáči sa mi
Skúsili ste sa niekedy zdôveriť so skrivodlivosťou, ktorú ste niekomu vykonali? Je to ťažké, že? Ísť na spoveď vyžaduje dávku liečivej pokory. Ateista na spoveď ísť nemusí, o to to má ľahšie.
Páči sa miPáči sa mi
TO máš pravdu, tú spoveď katolíkom vôbec nezávidím. Ateisti, ale aj veriaci majú k tomu svoje svedomie, ktoré buď ich osloví, alebo ho utlmia. Spoveď je báječný nástroj pre kňaza, ako poznať svoje ovečky a ako nastaviť moralizačné kázne, alebo za ktorou, mužom zanedbávanou ženou, sa vybrať.
Páči sa miPáči sa mi
Spoveď je anonymná a nemusíte sa vybrať za známym kňazom. Takže Váš argument padá…
Páči sa miPáči sa mi
Trúfam si tvrdiť, že aspoň v 90percentách spoveď nie je anonymná a spovedajúci pozná spovedaného.
Páči sa miPáči sa mi
Na základe Vašej trúfalosti možno usudzovať, že kňazi nezneužívajú svoje postavenie a veriaci im dôverujú. No a trúfnete si odhadnúť, akej dôvere sa tešia sudcovia? Porovnáme 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Súhlasím, že spovedať sa niekomu, kto ma pozná, znamená dôverovať mu. Bolo by to s cirkvou veľmi zle, keby veriaci nedôverovali svojmu kňazovi. Aj tých odhadovaných 10 percent nedôverčivých je dosť veľa nemyslíte?
Páči sa miPáči sa mi
Jánošíkovskú štatistiku neberiem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dá sa jednoducho povedať, že väčšina obyvateľov Zeme sa riadi prijatými morálnymi pravidlami s ohľadom na svoje svedomie, pričom jeho náboženská či iná orientácia minimálne ovplyvňuje jeho konanie, takže pripisovať účelovo jednej alebo druhej orientácii akúsi nemorálnosť je prinajmenšom nenáležité. Náboženskosť alebo ateizmus je o niečom inom – je to o predpokladaných posmrtných stavoch, reálnych alebo iluzórnych a z toho vyplývajúcich ideológiách, svetonázoroch. .
Páči sa miPáči sa mi
Problém je v tom, že ateizmus nedefinuje nijako morálku a aj to, čo kresťanstvo definuje ako neprijateľné konanie, ateizmus môže vydávať ako za prijateľné – lebo ateizmus nemá morálku. Ak si zadefinujete morálku v ľubovoľných parametroch, taká morálka prestáva existovať. Morálka v ľubovoľných parametroch (podľa potenciálu ateizmu) nie je ničím iným ako bezvládie a chaos.
Náboženstvo ovplyvňuje morálku tým, že vytvára kodexy správania všeobecne prijaté spoločnosťou a tá na základe týchto téz vytvára spoločenský tlak, zvyklosti a obyčaje so zadefinoivanou morálkou Konkrétne náboženstvo nie je o niečom inom, ako tvrdíte, ale práve (aj) o tom.
Ateizmus ako ontologický postoj to nerieši, no ako filozofický vytvára predpoklady pre amorálne správanie.
Páči sa miPáči sa mi
Povedal by som to radšej tak, že každý ateista si definuje morálku sám pre seba svojím konaním. Neexistuje autorita, ktorá by stanovila: toto je ateistická morálka. Je len na svedomí ateistu, čo považuje alebo nepovažuje za morálne.
Neviem, čo rozumiete pod pojmom “morálka v ľubovoľných parametroch”, ale ak tým chcete povedať, že pre ateistu je všetko dovolené, tak to nie je pravda. Ateizmus nevytvára predpoklady pre amorálne správanie, ale pre slobodné správanie v súlade s ateistovým svedomím. Vy by ste mali pravdu jedine v prípade, že by ateisti nemali svedomie. Lenže ateisti sú rovnako ľuďmi ako veriaci a sú geneticky aj kultúrne vybavení pre život s spoločnosti vedľa iných ľudí a svedomie je nástroj, ktorý nás núti správať sa tak, aby sme v iných ľuďoch nevyvolávali nevôľu, strach, hnev, alebo iné negatívne emócie.
Samozrejme, že existujú aj nemorálne výnimky. Ale tie sú všade, medzi ateistami, aj medzi veriacimi.
Páči sa miPáči sa mi
Pod pojmom “morálka v ľubovoľných parametroch” rozumiem presne to, čo ste napísali v odseku p=red tým:
“každý ateista si definuje morálku sám pre seba svojím konaním. Neexistuje autorita, ktorá by stanovila: toto je ateistická morálka. Je len na svedomí ateistu, čo považuje alebo nepovažuje za morálne.”
Páči sa miPáči sa mi
Lenže Vy ste tvrdili aj to, že ateizmus nemá morálku. Citujem: “Ak si zadefinujete morálku v ľubovoľných parametroch, taká morálka prestáva existovať. Morálka v ľubovoľných parametroch (podľa potenciálu ateizmu) nie je ničím iným ako bezvládie a chaos.”
Ak si ateista definuje morálku sám pre seba svojím konaním, neznamená to, že neexistuje. Dokonca to neznamená ani to, že by mal každý inú morálku.
Podľa Vašej logiky by v spoločnosti, kde každý sám rozhoduje o tom, čo urobí, nerobil nikto nič. Alebo v spoločnosti, kde si každý sám slobodne vyberá životného partnera, nevybral nikto nikoho.
Páči sa miPáči sa mi
Z ateizmu morálka nevyplýva. Konkrétny atreista môže mať morálku. Mal ateista Stalin morálku? Mal.
Páči sa miPáči sa mi
Napísali ste, že “Z ateizmu morálka nevyplýva.” a že “Konkrétny atreista môže mať morálku.” S tým súhlasím. Viera alebo neviera môže byť len zdôvodnením, nie zdrojom morálky konkrétneho človeka.
No napísali ste aj: “Ateizmus ako filozofický postoj vytvára predpoklady pre amorálne správanie.” Ak ateizmus vytvára predpoklady pre amorálne správanie, potom by sa ateisti mali spravat amoralne. Aspon v porovnani s veriacimi. Lenze ja o nicom takom neviem. Vy ano?
Páči sa miPáči sa mi
Ano, ja o takom niečom viem. Je toho mnoho, napr.:
http://www.blesk.cz/clanek/zpravy-politika/337068/ucitel-z-vs-vylil-v-kostele-sperma-do-svecene-vody-ultra-de-il-prase-uchyl-kritizuji-ho-lidovci-na-twitteru.html
Páči sa miPáči sa mi
Peter súhlasím a dodávam, že ak si TO myslí, že by súčasní veriaci boli menej morálni, ak by nemali svoje náboženstvo, zabíjali by sa navzájom ešte s väčšou chuťou ako to robili a robia doteraz,
Páči sa miPáči sa mi
Starky… pokiaľ chcete povedať to, že ak by sa zo súčasných veriacich stali ateisti, tak mám pohnútky s Vami súhlasiť. Nie je to ale pekná vizitka pre ateizmus.
Páči sa miPáči sa mi
Teda ak by boli ateisti? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Len som parafrázoval zmýšľanie, predstavy veriacich o ateistoch – ak si ateista, všetko je dovolené. A hneď sú ochotní im pridať tie najväčšie ľudské zverstvá. Ľudstvo je schopné konať dobro aj zlo bez ohľadu na orientáciu jednotlivcov, avšak náboženská orientácia má tendenciu vytvárať vo vedomí človeka neracionálne predstavy o živote a svete, aj neracionálne konať.
Páči sa miPáči sa mi
Ateizmus takému neracionálnemu konaniu dáva filozofické zdôvodnenie.
Páči sa miPáči sa mi
Akému konaniu konkrétne dáva ateizmus filozofické zdôvodnenie?
Páči sa miPáči sa mi
Napríklad zabíjaniu počatých detí.
Páči sa miPáči sa mi
Budhizmus zakazuje zabíjanie živých tvorov. Keďže však Vy neveríte v Budhu, znamená to, že Vaša neviera Vám dáva filozofické zdôvodnenie práva na vraždu?
Páči sa miPáči sa mi
Máte zidealizované predstavy o budhizme. Zagúglite si ateisti Tvrdého, on veru onakvejšie veci o budhistoch píše (prenasledovanie homosexuálov, vypichovanie očí, usekávanie prstov a nepomoc blížnemu…
Páči sa miPáči sa mi
Zase odbiehate. V našom spore je jedno, ako sa správajú budhisti. Dôležitá je otázka: Dáva Vám Vaša neviera v Budhu filozofické zdôvodnenie práva na vraždu?
Áno alebo nie? Alebo existuje aj tretia možnosť?
Páči sa miPáči sa mi
Ateizmus je bázou pre filozofický ateizmus a ten veru už nie je nevierou – je to svetonázor. Ak taký názor nazývate nevierou a argumentujete tým, že neviera nedáva filozofické opodstatnenie zabíjať , podľa mňa sa mýlite. Filozofický ateizmus je viera, ktorá oprávňuje zabíjať – napríklad tie počaté deti. Človek sa neriadi nevierami v iné svetonázory, ale svojim presvedčením.Takže váš prístup k ateizmu ako neviere je alibistický. Pre rozhodovanie človeka je jedno, čo dovoľujú iné hodnotové filozofie, napr. budhizmus, ktorý ste ako odbočku spomenuli Vy, ale riadi sa svojim hodnotovým rebríčkom.
(hovoríme o premyslenej úkladnej vražde)
Takže sme sa zacyklili: Ateizmus takému konaniu dáva filozofické zdôvodnenie.
Páči sa miPáči sa mi
Začnem tým budhizmom. Pre mňa ako neveriaceho sú všetky náboženstvá principiálne rovnaké. Predpokladám, že keď píšete o viere, myslíte tým svoju kresťanskú vieru. Moja neviera sa však týka rovnako všetkých náboženstiev, teda aj budhizmu alebo napríklad mimozemšťanov.
Takže ak kresťanom ich viera niečo zakazuje a ja neverím v kresťanského boha, z toho podľa Vás vyplýva, že môj ateizmus mi dáva filozofické zdôvodnenie pre správanie, ktoré majú kresťania zakázané.
No pretože ja neuprednostňujem ani nediskriminujem žiadnu vieru a neverím stále rovnako, znamená to, že mám filozofické zdôvodnenie každého správania, ktoré nejaké náboženstvo zakazuje. Ak napríklad budhizmus zakazuje zabíjanie živých tvorov, mne neviera v Budhu poskytuje generálny pardón na zabíjanie.
Lenže v Budhu neveríte ani Vy. Ak je teda Váš myšlienkový postup správny, potom aj Vy máte nevierou v Budhu povolené zabíjať čokoľvek živé. Zrejme je to riadna blbosť a tak ste otočili a píšete, že “Človek sa neriadi nevierami v iné svetonázory, ale svojim presvedčením.” A tiež: “Pre rozhodovanie človeka je jedno, čo dovoľujú iné hodnotové filozofie, ale riadi sa svojim hodnotovým rebríčkom.”
To znie rozumne. Ak to aplikujeme na mňa, tak je úplne jedno, k čomu mi ateizmus dáva filozofické zdôvodnenie, budem sa správať v súlade so svojim hodnotovým rebríčkom. Ak sa Vy môžete neriadiť nevierami, budem tak robiť aj ja. A to filozofické zdôvodnenie ako nepotrebné odrežeme Occamovou britvou.
Páči sa miPáči sa mi
To nemôžete, lebo na svoje konanie potrebujete filozofické zdôvodnernie – pokiaľ sa nechcet správať ako zviera. I keď Vaše osobné fil.zdôvodnenie-
Páči sa miPáči sa mi
Ak pocítim potrebu filozoficky zdôvodniť svoje konanie, pokúsim sa o to sám. Určite sa nebudem spoliehať na Váš názor, podľa ktorého by som mal asi zaradom zabíjať nenarodené deti a ktovie čo ešte.
Páči sa miPáči sa mi
Miliarda povraždených detí v lone matky za pár desaťročí podľa Vás asi nemá páchateľa.
Páči sa miPáči sa mi
A podľa Vás sú tými páchateľmi ateisti?
Páči sa miPáči sa mi
Máte na mysli formálne alebo konaním? Lebo to je rozdiel.
Páči sa miPáči sa mi
T.O. To je neodôvodnené, účelové spájanie ateizmu s nemorálnym konaním. A boli to kresťanky čo dávali mojej manželke, keď sme čakali štvrté dieťa, sprosté otázky: prečo ste nešli na potrat? Aj ateizmus je o úcte k životu a možno väčšej ako cez náboženstvá, lebo zásadne odmieta riešiť konflikty vojnami a akceptuje všeľudské morálne princípy.
Páči sa miPáči sa mi
Starky… Ja nikde netvrdím, že kresťania či kresťanky sa správajú bez výnimky slušne a ohľaduplne. Mnohí z nás sa správajú ako ateisti, teda ľudia, ktorí pri svojom správaní zabúdajú na to, že boh je a dal nám prikázania. Nevhodné otázky kresťaniek tak nespochybňujú prikázaní Desatora, ale ich nevhodné správanie je len prejavom porušenia týchto prikázaní. Ak také správanie odsudzujete u kresťaniek, robíta tak preto, že sám uznávate vznešenosť kresťanských princípov.
Píšete, že ateizmus je o úcte k životu. Z čoho tá úcta v ateizme pramení? A ktoré sú to tie všeľudské morálne princípy?
Páči sa miPáči sa mi
Prosím ťa pekne a ty si odkiaľ vzal názor, že ateizmus oprávňuje zabíjať nevinné deti, ľudí? Naproti tomu som čítal v SZ, ktorý vraj predstavuje zjavené slovo božie, ako hebrejský boh prikazuje zabíjať deti ich nepriateľov. Čo to máš za streštené predstavy o ľuďoch, keď ich chceš cez morálku triediť na dobrých veriacich a zlých ateistov. Náboženstvo a priori nevyrába len dobrých ľudí a ateistická orientácia zlých ľudí, tak ako to chceš za každú cenu aj mne tu dokázať.
Ak chceš prispieť k poľudšteniu ľudstva, tak cesta nevedie cez klamlivé náboženstvá, ale cez uvedomenie si reálnej skutočnosti, že ŽIJEME LEN RAZ a že žiadny posmrtný život nejestvuje a treba vytvárať na tejto zemeguli podmienky pre šťastný život všetkých jej obyvateľov bez rozdielu.
Nie anachronické náboženské fantazírovanie treba podporovať, ale racionalitu v ľudskom myslení a konaní. Ak môžeš vráť sa z cesty po ktorej doteraz kráčaš, je to cesta fantázie a lži..
Páči sa miPáči sa mi
Kde rozdeľujem ľudí na dobrých veriacich a zlých ateistov? Prečo si vymýšľaš, starký? Takto som to nikde a nikdy nenapísal. Oprav sa.
Páči sa miPáči sa mi
T.O – Ak taký názor nazývate nevierou a argumentujete tým, že neviera nedáva filozofické opodstatnenie zabíjať , podľa mňa sa mýlite. Filozofický ateizmus je viera, ktorá oprávňuje zabíjať –
Kde rozdeľujem ľudí na dobrých veriacich a zlých ateistov?
Veď to vyplýva z kontextu všetkého čo tu píšeš. A ja nemám záujem sa hrať so slovíčkami, ale píšem o tvojej tendencii byť bojovým katolíkom snažiacim sa očierňovať ateizmus, ateistov a sekulárny humanizmus, ktorý môže byť smerom, ktorým by sa mala uberať naša kultúra. Uvedom si všetky náboženské učenia sveta sú vo svojej podstate podvodnícke, nepravdivé učenia. Kto z vládcov tohoto sveta to povie nahlas???? Ja ľudská nula sa o to snažím.
Páči sa miPáči sa mi
Boh nebol dokazany a nebol ani vyvrateny. Podla doterajsich ludskych poznatkov a vedomosti a po spracovani myslou som dosiel k zaveru ze nemozem verit v boha. Veda si totizto nemoze vycucnut hocico len tak halabala a uzakonit to za vseobecne platne tak ako to robia nabozenstva.
A len tak na okraj tu v debate bol casto spominany hitler.a pokial ja viem tak hitler urcite nebol ateista pretoze silne veril okultizmu.
veriaci potrebujete nas ateistov stahovat na svoju uroven aby ste nasledne na nas mohli aplikovat svoje choromyselne teorie. Pretoze bez tohto aspektu sa stava vasa argumentacia totalne derava.
Vy sa nebojite ateistov vy sa bojite ze vam pretiahnu na svoju nevieru vo fantasmagorie vase menej oblbnute ovecky.
Páči sa miPáči sa mi
Vy poznáte nejakého ateistu?
Páči sa miPáči sa mi
Ateizmus neponuka nadej a to je to najhorsie v zivote……
Páči sa miPáči sa mi