Jeden z prítomných diskutérov ma pred pár dňami vyzval, aby som si prečítal článok na portále Humanisti.sk s názvom O zmysle života. Pôvodne som chcel napísať vlastnú úvahu, ale téma je veľmi obsiahla a doteraz som ju, priznám, nedokázal rozumovo obsiahnuť. No článok pána Voskára O zmysle života sa vymyká z radu teisticko-ateistických prekáračiek. Je písaný kultivovaným štýlom. Mám rád takých mysliteľov aj diskutérov, kde človek nemusí striehnuť. z ktorej strany priletí dýka a zabodne sa do chrbta. Dnes je to medzi sekhumanistami takmer zriedkavý jav.
Článok O zmysle života má 5 častí a ja ich pre lepší prehľad vymenujem:
Život
Vedomie
Stavy vedomia
Zmysel života
Zmysluplný život
Je tam niekoľko vecí, s ktorými nesúhlasím, ktorým nerozumiem alebo ma zaujali.. Preto pokračovať budem už v diskusii a svoju úvahu nateraz odložím. Musí jednoducho dozrieť vo mne 🙂
neznaboh 
Pán Voskár píše, citujem:
Hm… 🙂 Ale za formu života považujeme aj rastliny a tie veru nedisponujú schopnosť sebauvedomenia. Vedomie teda nebude rozhodujúce pri posudzovaní života ako charakteristickej črty objektu skúmania.
Páči sa miPáči sa mi
Alebo:
Na tvrdenie, že atom má vedomie, treba dôkaz alebo filozofické zdôvodnenie.
Ale súhlasím s Vami v tom, že po smrti atómy, z ktorých je tvorené telo človeka, existujú ďalej. Nakoniec aj Biblia to pekne hovorí – Prach si a na prach sa obrátiš!
Je to dôkaz – s troškou nadsázky, že tí pastieri doby kamennej brali zákon o zachovaní hmoty ako niečo samozrejmé v súlade so zdravým sedliackym rozumom. Po smrti môžu prežívať aj štruktúry tela človeka, jeho orgány. Smrť nepostihuje okamžite celé telo, ale ako celok ano. Telo je mŕtve aj napriek tomu, že jeho orgány sú životaschopné. To sa využíva pri napr. transplantáciách. Lenže tvrdiť, že tie orgány majú vedomie, je odvážne tvrdenie.
Páči sa miPáči sa mi
Biológia determinuje život cez reakcie na okolie, látkovú výmenu a rozmnožovanie, ja som pridal k definícii života, v súlade s H.Bergsonom, vedomie, rôznej úrovne, závislej od formy. Určite vedomie ryby a vedomie človeka sa líši. Ak niektorý z biologických atribútov chybí, nemusí isť o stratu princípu vedomia. V súčasnosti sú známe aj reakcie atómov na svoje okolie aj to ako sa atóm bráni nezaniknúť. Ja by som ponechal vedomie nielen rastlinám, ale aj atómom.
Páči sa miPáči sa mi
Vedomie je spojené s vedomým konaním. Pripusujete teda atómom slobodne sa rozhodnúť – nezaniknúť?
Páči sa miPáči sa mi
Môže to byť prírodný zákon všetkých tvorov – zachovanie života. Či ide v tomto prípade o slobodné rozhodnutie, alebo genetickú danosť, je to zaujímavá otázka, ťažko riešiteľná, aj vo filozofickej polohe.
Páči sa miPáči sa mi
Tá otázka sa stáva ťažko riešiteľnou až v okamihu redefinície vedomia tak, ako to navrhujete. Vy totiž predkladáte metafyzický pohľad pohanských náboženstiev. Pripúšťate, že každá častica má akéhosi ducha tvoreného mimočasticovým materiálom. Podobné tézy v antike zabránili vzniku vedy a moderná veda preto vznikla až po prekonaní pripisovania vedomého konania hmote. V antike napríklad bádatelia verili, že všetko túži po zjednotení a preto všetky predmety padajú na zem – nepoznali gravitáciu a jej zákony a tak si to vysvetľovali vedomou túžbou hmoty po strede Zeme. Hmote pripisovali vedomé konanie.
Až kresťanstvo vyhnalo pohanských bôžikov kadečoho a prišlo s tézou o spoznateľnom a usporiadanom Vesmíre ako stvoriteľskom diele. Na základe tejto tézy vzniká veda, či presnejšie sa oddeľujú od filozofie samostatné nauky.
Tvrdenie, že atóm má vedomie, je metafyzika.
Pokiaľ ale nemáte problém s takým tvrdením, nemal by vám robiť vážnejší problém biblický výrok, že na začiatku bolo slovo, to slovo bolo Boh a to slovo bolo od Boha.
Páči sa miPáči sa mi
K biblickým “pravdám” len toľko, aj slepá kura nájde zrno.
Páči sa miPáči sa mi
tvojoponent,
Moja definícia vedomia je jasná : Ak má určitá energetická štruktúra schopnosť vnímať seba a svoje okolie, má vedomie. Dúfam, že vám nerobí problém si uvedomiť, že atóm je určitá energetická sústava, že bunka a zložitejšie organizmy pozostávajú tiež z atómov, rovnako aj človek, teda predstavuje nádherný zhluk energie, ( tak som to vyjadril vo svojej eseji) ktorý si uvedomuje seba a svoje okolie. Nejedná sa o žiadneho ducha, ale o určitú schopnosť. Rovnako nejde o žiadnu metafyziku, ide o realitu.
Celá príroda je determinovaná poznanými, aj ešte nepoznanými prírodnými zákonmi, ktoré pôsobia nekompromisne a my sme tiež len jej produktom.
A náboženstvá vyprodukovalo ľudské vedomie, akceptujúc geneticky daný pud sebazáchovy – žiť, teda uvedomovať si existenciu aj po biologickej smrti prostredníctvom, na tento účel, náboženstvami vymyslenej nesmrteľnej duše.
Páči sa miPáči sa mi
Atóm nemá schopnosti, ale vlastnosti. No a ak má mať atóm vedomie, potom ho musia mať aj ostatné častice, ako neutrón, pozitrón či neutrína. Hmota je formou energie a potom aj energia musí mať vedomie. Som skeptický kresťan a preto sa dožadujem dôkazu. Dôkazné bremeno je na Vašej strane. Vaše presvedčenie nemôže stáť na viere, ale na vedeckých dôkazoch. Sem s nimi! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To, že má atóm vedomie, je predmetom gnózy: http://gnoza.cz/Slovak-html/pages/prednasky/vedomie.html
Gnóza tvrdí, že:
Vedomie sa nachádza v každom atóme v prírode. Akýkoľvek atóm má tri aspekty:
Hmota
Energia
Vedomie
Páči sa miPáči sa mi
tvojoponent
Môj subjektívny názor na vedomie som definoval, ale ak si myslíš, že to tak nie je, nemám nič proti tomu. Tvrdenie, že ak má atóm akési vágne vedomie, tak zovšeobecnenie na častice nesedí, lebo nejde o
energetickú štruktúru, ale ako sám píšeš, o častice.
S hmotou to máš tiež pomýlené. Fyzika označuje za hmotné tie energetické štruktúry, ktoré obsahujú aj gravitačné pole.
Tú stránku gnózy nepoznám, ale som si ju so záujmom prečítal, čo sa týka vedomia. Je to prales slov – zmiešanina hiduisticko-budhistickej filozofie, cez ktoré presvitajú aj niektoré pozitívne názory
Udivuje ma, ak kresťan požaduje dôkazy, veď v podstate pre svoju vieru nepotrebuje žiadne. O tom je vlastne viera, viď Tomáša. V mnohom nie som si istý ani ja. Jedine vra, len šarlatán má istotu.
Páči sa miPáči sa mi
Viem, že píšete svoj subjektívny názor a premýšľam o tom, čo píšete. Preto ma zaujímajú aj dôvody, z ktorých vyplývajú Vaše názory.
Ďalej píšete, že “Udivuje ma, ak kresťan požaduje dôkazy, veď v podstate pre svoju vieru nepotrebuje žiadne.”
V Biblii nájdete aj túto vetu: “Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!”
O kresťanstve je rozšírených veľa predsudkov a ateisti a sekulárni humanisti skôr odmietajú vlastné predstavy a akúsi karikatúru kresťanstva, ktorú si samy vytvorili. Pritom kresťanstvo je najateistickejšie náboženstvo a ak nie je pravdivým, dôsledným dodržiavaním jeho téz by bolo samozničiteľné – najmä to jeho nástojenie na pravde.
Preto dožadovania sa dôkazu vo vedeckých oblastiach, aj pri zamýšľaní sa nad vedomím hmoty, ako tvrdíte, je prejavom rozumu, ku ktorému kresťanstvo vyzýva. Možno ste už počuli alebo nie, ale existuje aj kresťanský ateizmus, nezriedka zamieňaný za ateizmus procedurálny. S tým ako kresťan nemám problém.
Páči sa miPáči sa mi
Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!” Parafrázu tohto výroku poznám od Darwina, zrejme to mal asi z Biblie.
Moje dôvody k úvahám tohoto typu sú dané tým, že všetky náboženstvá považujem za klamlivé a škodlivé pre ľudí 21. storočia a ako čestný človek, považujem na to upozorniť spôsobmi, ktoré sú pre mňa prístupné.
Skúšal som to aj cez NR SR, aj vládu, no nepochodil som. A pochopil, že poslanci potrebujú hlasy aj veriacich voličov.
Áno mnohí kresťania sú vlastne len fanúšikmi legendárneho Krista, ale majú ďaleko od akejsi viery v hypotetického boha. Ten legendárny (hmotný boh) je im bližší.
Páči sa miPáči sa mi
Môžete považovať za lož čokoľvek. Najlepší spôsob boja proti lži oponentúra. To robím.
Inak by ma zaujímalo, ako ste cez NR SR chceli upozrňovať na nebezpečenstvo kresťanstva.
Páči sa miPáči sa mi
Tú oponentúru aj proti náboženským lžiam robíš kde? Rád by som sa pridal.
Nejedná sa len o kresťanstvo. Jednoducho dávam návrhy
Páči sa miPáči sa mi
Na mojom portále nájdeš sekciu Zneužitie viery. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Prečo ten tmavý podklad? Zdá sa mi to priliehavé k nadpisu, je to akási černota – obhajoba kresťanstva. Nie to nie je kritika náboženstiev, ale ich obhajoba, Aj v kresťanstve ide najprv o VÝROBU veriaceho a jeho viery a až potom o jeho zneužitie pre dobro, ale aj zlo. Ani RKC NEMôŽE kritizovať iné náboženstvá, ich protihumánnu podstatu, skôr s nimi spolupracovať, lebo je postavená na rovnakom základe – nehoráznom podvode, predkadanom ako PRAVDA.
Páči sa miPáči sa mi
Tmavý podklad neťahá oči a ja som začínal písať najmä po nociach. Navyše čierna umožňuje farebne výrazne odlišovať rôzne druhy myšlienok. Berte ako umelecký zámer 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Na základe rôznych náboženských učení bolo vykonaných a koná sa mnoho zla ale aj dobra, tak ako sa o tom zmieňuješ vo svojich textoch, ale ak je možné konať aj zlé, nehumánne skutky na základe akéhosi učenia, takéto učenie treba odmietnuť.
Ďalej, ak sú tieto učenia založené na potencionálne nepravdivých princípoch, vytvárajúcich cielene vo vedomí človeka nepravdivý obraz o živote a svete, stávajú sa brzdou vzdelanosti a poznania.
Teda nielen cez konanie veriacich, ale aj obsahu toho ktorého náboženstva, základných princípov, sa dá uvažovať o ich zmysluplnosti pre spoločnosť. Podľa môjho názoru náboženstvá ako nezdravý anachronizmus nemajú čo robiť v spoločnosti 21. storočia. Neznamená to zelenú pre sekulárny humanizmus. Ten je len nutným katalizátorom pri likvidácii náboženstiev. Opäť dodávam, som v tomto ohľade skeptik, pokiaľ sú tu ľudia živiaci sa náboženstvami a takí, čo obhajujú náboženstvá.
Páči sa miPáči sa mi
Ateistické ideológie si vyžiadali až 100 násobne viac obetí. Norimberský súd odsúdil nacistických pohlavár – podľa dnešného práva – protizákonne, lebo Deklarácia základných ľudských práv a slobôd vtedy ešte neexistovala. Boli odsúdení na základe hodnôt kresťanstva, nie ateizmu. V mene kresťanstva sa zaiste páchajú aj zločiny, no vina nespadá na učenie kresťanstva, ale na aktérov samotných, ktorí konajú na základe PREKRÚTENÝCH téz. Zneužiť na konanie zla sa dá aj jazyk (národné vojny) matematika, dejepis…toto všetky by ste museli zakázať. Čo Vám zostane?
No náboženstvo má potenciál filozoficky rozložiť totalitné systémy. Preto je toľko nenávidené. Má ateizmus nejaký filozofický potenciál? No nemá – vedie len k smrti a utrpeniu.
Páči sa miPáči sa mi
Ateizmus, sekulárny humanizmus je postoj k náboženstvám, nie žiadna ideológia z ktorej by malo plynúť nejaké nemorálne konanie.
Samotné náboženské učenia a psychická manipulácia veriacich, predstavujú totalitu a totalitné konanie.
Sekulárny humanizmus ozaj len ponúka racionálny pohľad na život a svet.
Páči sa miPáči sa mi
Sekulárny humanizmus usiluje o zmeny v legislatíve a snaží sa meniť spoločenské aj hodnotové pomery vo všetkých oblastiach ľudského konania, je teda ideológiou.
Páči sa miPáči sa mi