Prominentý ateista Chmelár o svojej viere.

R. 2009, rozhovor s Chmelárom zverejnil na stránkach Sme Karol Sudor. Citát je z článku: Eduard Chmelár: Nebudem vyvracať hlúposti vygumovaných mozgov

Ste veriaci?

To je zložitá otázka, lebo k náboženským systémom prechovávam…

Nepýtam sa na cirkvi, ale na vieru.

Rozlišujem ateizmus a antiteizmus. Nevidím dôvod navážať sa do viery iných ľudí.

To je v poriadku, zaujíma ma, či veríte.

Otázka viery je zavádzajúca.

Čo je na nej zavádzajúce?

Poviem to takto: verím, že nás niečo presahuje, ale nie je to totožné s koncepciou Boha, ktorá je prítomná v jednotlivých náboženstvách. Neverím, že človek je ústredným a konečným bodom, okolo ktorého sa točí existencia celého vesmíru.

Postavme vedľa seba tri škatuľky: ateizmus, antiteizmus a vieru v Boha. Do ktorej patríte, keďže v dvoch naraz sa byť nedá?

Označil by som sa za agnostika.

V tomto sa zhodujete s konzervatívnym Lukášom Krivošíkom. V rozhovore mitvrdil to isté. Prekvapivé.

Skutočne? Ide o to, či agnosticizmus nechápeme chybne, respektíve rozdielne. Ak verím, že nás niečo presahuje, neznamená to, že verím v osobného Boha, ktorý ovplyvňuje naše životy tým, že by nás trestal alebo odmeňoval. Nevidím zmysel v cirkevných rituáloch. Etické systémy pochádzajú od človeka a zdôvodňovať ich Božou vôľou považujem za vypočítavé a pokrytecké, teda aj neetické. Ako táto téma súvisí s mojou kandidatúrou?

Dosť úzko. Predstavujeme vás ako kandidáta na europoslanca, ľudia majú právo poznať vaše postoje v otázkach, na ktoré sa doteraz nikto nepýtal.

V poriadku. Mám rešpekt k prírode, k vesmírnemu celku a k všetkému, čo nás presahuje. Človek je len súčasťou prírody, jej zákony sú mocnejšie ako my. Preto treba k Zemi pristupovať s pokorou. Necítim potrebu ritualizovať si vieru. Každý by mal žiť tak, aby neubližoval iným. Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným – to je univerzálny etický zákon ľudstva. Ak sa zhodneme na tejto báze, je mi srdečne jedno, kto verí v Boha a kto nie. No pokiaľ človek koná dobro iba preto, lebo mu to káže viera a má strach z Boha, považujem to za eticky menej hodnotné, ako keď to niekto robí z presvedčenia.

Na blogspote sa obšírne a súčasne veľmi hmlisto vyjadruje o svojej viere. Úryvok je z roku 2013 a našiel som ho v článku V čo verím :

Tu sa dostávam k otázke, ktorú som už dávno chcel zodpovedať pre tých, ktorí sa pýtali, v čo verím. V prvom rade neverím v osobného boha. Vychádzam z toho, že viem príliš málo na to, aby som mohol byť ateistom, ale príliš veľa na to, aby som mohol veriť nejakému náboženstvu. Na rozdiel od ateistov si ctím duchovné tradície rôznych civilizácii ľudstva. Nehovorím o cirkvách a dogmách. Hovorím o myšlienkach a hodnotách. Na náboženské knihy sa pozerám ako na literárne texty. Ježišova reč na hore, Pavlov hymnus lásky, ale aj starozákonné vyučujúce knihy sú geniálne diela. Práve tak ma vie obohatiť hinduistická Bhagavadgíta či budhistická Dhammapadam, dojímajú ma skvelé pasáže z Tao Te Ťingu a Konfuciových Rozhovorov, viem odcitovať nádherné myšlienky z Koránu. Je totiž povznášajúce nechať sa inšpirovať najrozličnejšími myšlienkovými prúdmi, no zväčša býva zhubné nechať sa nimi pohltiť. Preto na rozdiel od teistov nerozumiem, ako môže niekto veriť len jednej knihe a vyvyšovať ju nad ostatné. Taký človek mi pripadá neuveriteľne obmedzený, pôsobí na mňa dojmom, akoby toho veľa nečítal. Ak si niekto myslí, že v Biblii je všetko vyjadrené najlepšie a najoriginálnejšie, zrejme sa nikdy nezoznámil so staroegyptskými a mezopotámskymi mýtmi, zrejme nikdy nečítal Platóna, Senecu, Spinozu či Sartra, zrejme uviazol hlboko v minulosti a ilúzii, že etické problémy sa nevyvíjajú. Uvediem vám jeden príklad: v Piatej knihe Mojžišovej je pasáž, v ktorej najväčší judaistický prorok káže, ako vykonávať potrebu – nosiť so sebou rýľ, vykopať ním jamku a zahrabať do nej výkaly. Snažiť sa na dnešnú dobu aplikovať etiku z ranej doby železnej je pre mňa rovnako relevantné ako prísť na klimatizovanú toaletu s Mojžišovým rýľom na zahrabávanie výkalov. Archaické náboženské knihy snažiace sa organizovať celú spoločnosť už jednoducho nemôžu hlbšie ovplyvniť súčasnú spoločnosť napriek ilúziám, ktoré vyvolávajú. No mnohé ich myšlienky sú stále živé, vo svojej podstate revolučné, hoci zanesené bahnom dogiem. Treba ich očistiť a vrátiť sa k podstate.

Mám zmysel pre posvätno – len s tým rozdielom, že pre mňa sú posvätné reálne veci ako hviezdne nebo, naša Zem či Slnko, pre mňa je posvätný život, les, skala, prameň, všetko, čo je z hľadiska svojej existencie vzácne. Nepotrebujem si vytvárať nadprirodzené bytosti, pre mňa je vesmír ako celok viac ako suma jeho častí a je dostatočne majestátny a tajomný, aby vo mne vzbudzoval posvätnú úctu a túžbu spoznávať ho, aby som pochopil, že existuje niečo, čo nás presahuje. Nemôžem veriť tradovaným legendám a adaptáciám starovekých mýtov, nemôžem veriť tomu, že odležané mŕtve telo po troch dňoch ožije alebo že panna porodí dieťa. Ale nadovšetko verím princípom a hodnotám.


 

Čo je to “posvätno”?

to co je iracionálně pociťované jako transcendentní, svaté, jako opak profánního, to co je tvořeno mystickým, bázeň a úctu budícím a fascinujícím tajemstvím

Zdroj tu. (prof.PhDr.Rudolf Kohoutek,CSc)


Čo je deizmus?

Deizmus je učenie, názor, pripušťajúce, existenciu neživého boha, alebo nejakého princípu, ktorý je prapríčinou sveta (vesmír iba stvoril), no po vzniku sveta už do jeho vývinu ďalej nezasahuje: svet sa vyvíja podľa svojich vlastných zákonov. Pôvodcom deizmu je anglický filozof Herbert zo Cherbury. Deizmus sa rozšíril v období osvietenstva.

Zdroj tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Deizmus

 

Ateista R. Škoda zradil vlastné ideály

Ateista Rastislav Škoda je majiteľom Zošitov humanistov. Sú to zaujímavé stránky zľahka samoľúbeho starca, ktorý celý život nenávidel kresťanov. V hlavičke jeho portálu sa píše: Proti náboženmstvám. Proti vojnám. Proti kapitalizmu.

Možno som nedodržal poradie. Ale nechce sa mi to overovať a na podstatu toho, čo chcem napísať, to nemá zásadný vplyv.

Rastislav Škoda sa rozhodol dožiť svoj život v Nemecku. Je to zvláštne, lebo Nemecko je najkapitalistickejšou krajinou EU. Veľkého bojovníka za socializmus s komunistickou grimasou neláka dožívať v socialistickej či aspoň postsocialistickej krajine s nevľúdnym sekulárno-humanistickým personálom večne nasrdených sestričiek. Nuž prišiel na psa mráz a aj pes vie, pri ktorých dverách je najlepšie.

Ani s jeho zvolaním “Proti vojnám!” nie je všetko v poriadku. Kým dedo Škoda nadšene tlieska politike otvorených dverí a teší sa z rozvratu EU, ani slovíčkom sa nezmieni o hrôzach, pred ktorými utečenci utekajú. To, že príčinou je vojna v Sýrii, Škodu vôbec nezaujíma. Hlavne že sa rúca fungujúci systém národných štátov a vyspelej západnej kapitalistickej civilizácie.

Poslednou zaujímavosťou je jeho postoj k náboženstvám. Na starobu sa nakoniec priklonil k podpore kresťanských politikov – Merkelovej aj pápeža. Kým pápeža akosi zabúda pranierovať, o Merkelovej sa vyjadruje ako o vynikajúcej političke. Pripomeňme, že Merkelová a aj pápež sú kresťania. Postoje ateistu Škodu nezdieľajú mienkotvorní ateisti a liberáli, ako Sulík a SaS a aj iní ateisti už vyjadrujú obavy z toho, že ich ateizmus prevalcuje islam a ich frajerky budú musieť chodiť zababušené do kobercov.

Moja ľahká ironická zmienka o protirečení ideí a skutkov bola na stránkach Zošitov humanistov ocenená banom. Technický správca portálu Ján Parada urobil zo seba mŕtveho chrobáka Truhlíka a …a nič. Cenzúra je stále nástrojom umlčiavania kritických hlasov. Neviem, či to malo byť gesto hnevu alebo ješitnosti či prejav bezmocnosti. U nás sa vraví, že skapínajúci kôň najviac kope. A asi tak to aj bude. 🙂

 

Sekulárnohumanistická pliaga sa prihlásila ku komunizmu! HANBA!

Portál Humanisti.sk dal priestor na propagáciu politickej strany propagujúcej ideológie potláčajúce slobody a usilujúce o rozvrat demokracie. Som šokovaný, že stránky, ktoré tak vehementne búšia do pána Kotlebu, dali svoje meno do služieb postkomunistických vyvrheľov. Strana VZDOR je na portále Humanisti.sk hýčkaná.
humanisti.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
A kto sú vlastne členovia strany VZDOR? Čo je to za stranu?
vzdor.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

plagat-2-724x1024
Samy sa definujú ako marx-leninská politická strana. Títo hajzli považujú najväčšie vzopätie v novodobých dejinách Slovenska v roku 1989 “iba” za puč.
Gratulujem sekulárni humanisti – k takémuto politickému odpadu sa hlásite??? K systému, ktorý vraždil nevinných?

Špagetové monštrum za peniaze daňových poplatníkov

V Brestovanoch pri Trnave, konkrétne v jej časti Horné Lovčice, počas vianočných a novoročných sviatkov umiestňujú nad cestu svetelné ozdoby. Tematicky sú spojené so sviatkami. Ide o sekulárne svetelné efekty bez náboženských symbolov. No obec Horné Lovčice sa môže ako zatiaľ jediná na Slovensku pochváliť tým, že jej daňoví poplatníci zaplatili aj jednu dekoráciu pre ateistov – veľké “špagetové monštrum”. Úsmevná dekorácia je priamo nad hlavnou cestou a svojimi špagetovými chápadlami víta nechápavých prechádzajúcich.

Na prvej fotografii je vidieť zázračné stvorenie Špageťáka zo svetelnej gule pripomínajúcej guľový blesk alebo big-bang. Monštrum pôsobí na okoloidúcich zvláštnou energiou. Každý, kto prejde popod zrodenú príšeru, pocíti hlad a náhli sa k večeri. Vraj najlepšie sú špagety s kečupom. Tým sa ateisti stávajú zjednotení s monštrom.

Ako sa však vyznávači Špagetového boha postavia ku skeptikom spochybňujúcim nadprirodzené schopnosti tejto cestovinovej chobotnice, zatiaľ nevedno.

Špagetové monštrum

Ja len dúfam, že pán Parada z portálu Humanisti.sk pochopí aj tohoto smajlíka na konci článku 🙂