Ak boh neexistuje

Ak boh neexistuje
Ak boh neexistuje, ak neexistuje ani život po smrti, potom niet žiadneho zmyslu života, žiadneho zmysluplného plánu, žiadnej hodnoty.
Ak boh neexistuje, všetko to, čo nazývame morálkou a zmyslom, je ilúziou hmoty.
Ak boh neexistuje, naše snaženie nemá zmysel.
Ak boh neexistuje, utrpenie, láska, cit, súcit, radosť… to všetko je len gýč.
Ak boh neexistuje, niet zločinu vraždy, niet žiadneho zločinu.
Ak boh neexistuje, nieto morálky.
Ak boh neexistuje, nie sme deťmi lásky, lebo tá neexistuje, sme len odpadovým produktom ukojenia.
Ak boh neexistuje, naše bytie je len dôsledkom vypočítavosti alebo náhody.
Ak boh neexistuje, trýzeň svedomia je v rozpore s chémiou šťastia.
Ak boh neexistuje, niet dôvod nebrať drogy.
Ak boh neexistuje, niet dôvod byť čestným, statočným, verným či oddaným.
Ak boh neexistuje, načo chodiť do školy?
Ak boh neexistuje, prečo byť ohľaduplný?
Ak boh neexistuje, Hitler bol humanistický pragmatik.
Ak boh neexistuje, prečo nezabíjať iných?
Ak boh neexistuje, tak vášeň pre sex, hmotu, mamonu a pôžitok je rovnocenná s vášňou pre krv, kvílenie a nárek – iných.
Ak boh neexistuje, prečo sa vyhýbať pôžitku zo sexuálneho násilia?
Ak boh neexistuje, nieto dôvodu chrániť prírodu, pestovať kvetiny a šľachtiť rastliny.
Ak boh neexistuje, nieto priestoru pre zmysluplnosť pomoci núdznym.
Ak boh neexistuje, tak Tvoje telo je len prostriedkom na zmyslové podmienené šťastie a súčasne nástrojom ukojenia tých druhých mocnejších od Teba.
Ak boh neexistuje, prečo sa neoddávať slastnému pôžitku z týrania druhých, mnohých, všetkých?
Ak boh neexistuje, potom povyk obetí je rovnocenný s inými radosťami.
Ak boh neexistuje, neexistuje sexuálna orientácia, ale len spôsob ukojenia.
Ak boh neexistuje, neexistujú štáty, hranice, domov, len priestor silnejšieho.
Ak boh neexistuje, si len živou hmotou dneška a exkrementom zajtrajška.
Ak boh neexistuje, nieto rozdielu medzi vôňou mäsa jahňaciny a vôňou pečenej človečiny.
Ak boh neexistuje, nieto ani rovnoprávnosti žien.
Ak boh neexistuje, nikto Ti nemá čo nariaďovať, ak nie je mocnejší od Teba.
Ak boh neexistuje, a si slabší, nemáš práva ľudskej bytosti.
Ak boh neexistuje, nepotrebuješ ani lekára, ani učiteľa, ani kňaza. Buď si zdravý alebo si žrádlom.
Ak boh neexistuje, nemá zmysel bádať tento svet. Svet je a bude, no Tvoje schopnosti prežívať slasti nebudú.
Ak boh neexistuje, tak nieto dôvodov skúmať príčinu.
Ak boh neexistuje, nemá dôvod predvídať dôsledok.
Ak boh neexistuje, máš len primárne potreby.
Ak boh neexistuje, môžeš byť kráľom celého sveta.
Ak boh neexistuje, tak celý svet môže Ťa zosadiť z trónu.
Ak boh neexistuje, si len náhoda, hmota, nič, prach z prachu budúceho prachu.
Ak boh neexistuje, všetko je dovolené.
Ak boh neexistuje, všetko je dovolené iným voči Tebe.
Ak boh neexistuje, tak si len formou energie schopnej premýšľať o sebe.
Ak boh neexistuje, ako to, že vieš, že si z prachu a si len formou energie schopnej o sebe premýšľať?
Ak boh neexistuje, prečo sa trápiš otázkami, či boh naozaj neexistuje?
Ak boh neexistuje, nieto morálky ani slobody voľby.
Ak boh neexistuje, tak nieto ani zla a ani morálky – všetko je zákonité.
Ak boh neexistuje, prečo by si mal existovať Ty?
Boh je lanom, ktoré Ťa drží nad priepasťou, pred pádom do ničoty. Pochybuješ, že boh existuje, no lana čo by boha sa držíš. Prečo sa nepustíš? Prečo sa nespustíš? Prečo nezabíjať, nevraždiť, nežiť naplno v kolotoči zmyslového opojenia? Prečo byť ohľaduplným? Môžeš zabíjať, plieniť, hrdúsiť, oddávať sa obžerstvu, chlastu, drogám, pôžitkom konzumu. Kdesi vo vnútri ale cítiš, že aj Tvoj život bez boha potrebuje smer, orientáciu. Zmysel. neveríš boha, nemáš dôkaz, toľkokrát si počul, čítal a presviedčal sa, že ho nieto. Napriek tomu ho potrebuješ. Urážaš ho a hoci rozum Ti kričí: Niet ho! Napriek tomu sa k nemu vraciaš, obraciaš sa za ním, hľadáš. Neveríš v boha a cítiš jeho blízkosť. Nech máš ruky zmáčané krvou brata, svojho dieťaťa, miliónov nevinných, nech si barbar, despota, cynik, surovec, deviant, zlodej, násilník, mamľas, lump a darebák, hladáš ten kúsok svetla zmyslu bytia. Nerozumieš, nechápeš, nevieš, no napriek tomu ho hladáš. On Ti napriek tomu všetkému odpustí.
Ak boha nieto, nemalo by byť ani bytia. Si vyzbrojený logikou, no pri hľadaní odpovedí na pôvod bytia si bezbranný. Tvoja logika je len slamka oproti kolosu zmysluplnej hádanky – ako to, že sme? Aké by to bolo ľahké – keby sme neboli. Veď to by bolo jednoduché v boha neveriť. Sme len ilúziou? No cítime! Kde je Tvoja mocná zbraň rozumu, teraz, keď máš odpovedať na pôvod bytia! Veď to bola logika, ktorá Ťa priviedla k nerestiam, konzumu, sebectvu. Že pripúšťaš logiky blud? Že nevieš? Stojíš bezbranný a zahadzuješ všetky zákony energie a hmoty? Že náš pôvod nemusí mať dôvod? Ale to je tá iskra, ktorá Ťa zase na cestu privodí! Krôčik po kroku budeš sa vzdávať slepoty. Ak si a pripúšťaš zázračnosť svojej chvíle, svojho príbehu, prečo by tie lži, ktorými si si rozum otupil, by mali byť stenou, múrom poznaniu? Že túžiš spoznávať, učiť sa, bádať? Že to svetlo odpovedí otázok záhad je nad pominuteľnosť bytia, nestálosť pôžitku? Koľko takých krokov ešte urobíš, aby si sa vrátil späť na púť človečenstva, aby si zahodil všetky tie výhovorky otca lží? Ak si sa odrazil od dna presvedčenia ateizmu a zmocnili sa Ťa pochybnosti, kráčaš cestou výmoľov omylov opäť k poznaniu. Kdeže sú tie bludy o ateistke Hypatii? Že nebola ateistka? Veru zase si jeden výmoľ prekročil. Kde sú tie mýty o milionoch obetí inkvizície? Kde sú tie mýty, klamstvá a lži o križiakoch, pedofiloch, majetkoch… Prečo tieto beľmá Ti natiahli na oči? Aby si svetlo nevidel! Do priepasti sa zrútil! Cítiš, i keď pochybuješ, že tým svetlom je pravda, hľadanie príčin. Tým svetlom človečenstva je súčasne ľudskosť. Ľudskosť a pravda sú koľajnice toho istého koľajišťa. Niet cesty vpred jednej bez druhej!. Nech konáš čokoľvek, líhaš s kýmkoľvek, berieš pero alebo meč, len v tom svetle dvoch koľají konaj – v pravde a ľudskosti.
Byť je človek malý a bezbranný alebo mocný či vládcom svetovým, byť je človek len mýšlienkou úmyslu alebo dôsledkom rozkoše, je to vždy len tá jedna z oboch koľají. Kým si statočnosť môžeš s mocným overiť, s bezbranným a tobôž so ženou, musíš súperiť so všetkým, čo Ťa kedysi až na začiatok púte priviedlo.

Reklamy

4 thoughts on “Ak boh neexistuje

  1. Je to tak – len z hľadiska rozumu a vedy nevieme odpovedať na veľa dôležitých otázok o pôvode a zmysle sveta… A preto ľudia veria rôznorodo – teisticky, ateisticky, agnosticky… a …
    Ide zrejme dosť o to, do akej hĺbky kto vníma dôsledky svojho ontologického postoja a ako potom následne interpretuje svoj postoj.
    A zrejme aj preto nie každý ateista by zrejme súhlasil so všetkými vetami, ktoré v tomto článku začínajú slovami “Ak boh neexistuje …”
    Faktom však je, že NIEKTORÍ z ľudí, ktorí si myslia, že nejestvuje mimočasopriestorový stvoriteľ sveta, môžu považovať každý prejav usporiadanej hmoty (teda aj ľudskú bytosť) len za akúsi náhodnú dočasnú vec, s ktorou môže ktokoľvek urobiť čokoľvek, čo chce a čo presadí, pretože aj tak nemá vraj nič žiaden skutočný dlhodobý zmysel… A môžu vznikať aj iné formy kalkulov a ospravedlňovania si takzvaného “nutného” zla.

    Faktom však je aj to, že aj u NIEKTORÝCH, ktorí sa vnímajú ako veriaci, je badať napríklad rôzne druhy ich ospravedlňovaní si všeličoho a ich kalkuly – napríklad ak ich HLAVNÁ motivácia k tomu, čo považujú za dobré správanie, vychádza LEN z toho, že za také správanie očakávajú akúsi večnú odmenu… Takže ani samotné uznanie Boha nezabraňuje človeku jednať na základe akejsi vypočítavosti.

    Pokiaľ si teda človek (či už veriaci alebo neveriaci) nejak nezdravo zakladá LEN na svojom (akomkoľvek) ontologickom postoji -na “pravde”, dostáva sa zrejme do rôznych úskalí…
    Mám otázky – na nestroskotavé prejdenie tými úskaliami stačí len svetlo dvoch koľají – pravda a ľudskosť? Aká je pravda o pôvode sveta?

    Like

  2. Pravda o pôvode sveta… Veľmi dobrá otázka. Pravda o pôvode sveta začína vierou. A pokračuje fyzikou a prírodnými vedami. Tie definujú poučky a predkladajú dôkazy.
    Keďže na vypovedanie pravdy sú potrebné jej premenné a tie závisia od nášho poznania, pravda o dejoch po vzniku sveta a bytia je teda závislá na našich poznatkoch.

    Zatiaľ predpokladáme, že svet je spoznateľný a usporiadaný. A veríme, že mal počiatok. Predpokladáme Stvoriteľa. Môže sa to zdať zúfalo málo, ale sme jediný živočích schopný takýchto úvah. Jediný druh, ktorý dokázal zájsť až tak ďaleko.

    Like

    • Niekedy sú pri poznávaní dôležité aj detaily a preto z môjho hľadiska zareagujem takto – Nemyslím si, že pravda o pôvode sveta začína vierou.
      Zrejme sa dá povedať, že ľudské poznávanie pravdy o pôvode sveta začína vierou (napríklad vierou, že je táto pravda nejak poznávateľná, aj keď samotný ľudský intelekt ju sám plne nevyskúma).
      Avšak pravda o pôvode sveta (teda skutočnosť toho, ako vznikol vesmír) je nezávislá na ľudskom poznávaní a ľudskej viere. Jednoducho vesmír sa stal tak, ako sa stal, bez ohľadu na to, čo si ktorý človek myslí alebo verí o pôvode sveta.

      Taktiež si nemyslím, že “pravda o dejoch po vzniku sveta a bytia je teda závislá na našich poznatkoch”
      Zrejme ľudské respektíve vedecké formulácie o dejoch po vzniku sveta sú závislá na našich poznatkoch.
      Avšak svet sa vo svojej podstate dial (a do značnej miery deje) nezávisle na našich poznatkoch aj keď však naše poznatky –
      – ovplyvňujú našu interpretáciu diania sveta
      – a ovplyvňujú aj naše konanie, ktorým čiastočne vplývame na svet…
      Avšak história potvrdzuje, že ľudia sa často mýlili, ak si mysleli, že vedia ako sa deje svet (a mýlili sa aj v čase vedeckého pokroku).

      Sme živočíchy? Kto má právo definovať, kým sme? Ak je stvoriteľ, tak on má právo vyjadriť, kým sme a kým nás stvoril. Pokiaľ veda NEVIE, či je stvoriteľ, tak niektoré jej definície o človeku môžu byť unáhlené alebo trúfalé… (veď je otázne, či je človek len jeho telesná stránka… Ak totiž jestvuje stvoriteľ, tak potom človek môže mať aj akúsi nedefinovateľnú duchovnú podstatu a teda nestačí ho zadefinovať len podľa telesnej stránky ako živočícha)

      Like

      • Nadviažem na poslednú vetu. Podľa môjho názoru, tou duchovnou podstatou, ktorou by mala byť akási tajomná vlastnosť či sila, môže byť vedomie, ktoré u človeka vzniká, rastie a zaniká smrťou. Možnože je to prirodzená vlastnosť organizmov ako napr. gravitácia, nezávislá na zosobnenej tvorivej sile vesmíru – TVORCU s ktorým manipulujú náboženstvá. Zdá sa že vedomie je vlastnosť ktoré sa manifestuje vždy ak má na to podmienky v akejkoľvek forme (hornina, rastlina, živočích) a má obmedzené trvanie. Prečo je to tak, nevieme. Možno tu bol prirodzene (zákonite) spustený mechanizmus tvorby vedomí, ktorý sa nedá zastaviť ak sú na to aspoň základné podmienky pre manifestáciu sa života. Ak pre manifestáciu, uplatňovanie prírodných síl, zákonov, nie je potrebný hýbateľ, nemusí byť ani pri vzniku a zániku takto vnímaného života.

        Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s