Adam Roman kriticky o bigotných ateistoch

Nasledujúci citát je z rozhovoru, ktorý urobil František Jedinák s internetovým ateistom vystupujúcim pod identitou Adam Roman:

V tejto súvislosti by som si dovolil poznámku o jednej mojej skúsenosti. Stať sa ateistom je pre mnohých veľmi ľahké, ale nie každého z nich si cením rovnako. Niektorí svoj svetonázor prijali od okolia, rovnako ako veriaci svoju vieru. Takých by som nehodnotil príliš vysoko: svoj názor si nevybojovali, len si náhodou vybrali racionálny postoj, rovnako ako sa veriaci dostali náhodou k svojej viere. Všimol som si však, že práve takí sa často vyvyšujú nad veriacich — aj veľmi vzdelaných — akoby ich v niečom prevyšovali. Ale popretie náboženskej viery nie je samo osebe žiadnym intelektuálnym výkonom: aj nositelia Nobelovej ceny bývajú veriacimi. Oveľa viac si cením tých, ktorí sa k ateizmu ťažko prebojovávali a vedia prečo nie sú veriacimi. Od takých možno očakávať aj argumentačnú zdatnosť.

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránkach portálu sekulárnych humanistov – Svetské listy Spoločnosť Prometheus

Dobre sa popozerajte po diskusiách na stránkach blogu Neznaboh. Starky je jeden z mála ateistov schopných oponovať. Za to si zaslúži metál. Kde sa skrývajú ateisti s argumentačnou zdatnosťou?

9 thoughts on “Adam Roman kriticky o bigotných ateistoch

  1. Najskôr mám drobnú 🙂 technickú poznámku – Na stránkach portálu sekulárnych humanistov -Svetské listy Spoločnosť Prometheus- som sa dočítal: “Celý rozhovor … si budete môcť prečítať v najnovšom pripravovanom čísle časopisu Prometheus 1/2011.”
    Takže k tebou avizovanému celému rozhovoru som sa nedostal…

    🙂 Tvojoponent, tu u teba sa občas čo-to dočítam od “Adama Romana”… Máš ho nejak naštudovaného, čí?

    Páči sa mi

      • To vyznieva ako oponentské virtuálne ľúbenie 🙂
        ___

        A ako vnímaš napríklad “Adamov” článok s názvom -Prečo nezakázať potraty?-, v ktorom sa akosi polemicky stavia k snahám o zákaz interrupcii? http://adam.humanisti.sk/?p=63
        ___
        V tom článku “Adam Roman” okrem iného napísal –
        “Mne pripadá zákaz potratu analogický zákazu prestať stavať svoj vlastný dom, keď sme už vykopali základy. Zákaz vraždy je v tejto analógii čosi ako zákaz zbúrať (cudzí) už postavený dom. To druhé je značne logickejšie, než to prvé…”

        Páči sa mi

  2. K tomu, čo tu cituješ v tomto článku mám asi dva okruhy –
    __

    1) Je tam písané, že argumentačnú zdatnosť “Adam” očakáva od tých, ktorí sa k ateizmu prepracovávali z pozície nejakej náboženskej viery…
    Myslím si, že podobne je možné očakávať určitú argumentačnú zdatnosť aj od tých, ktorí sa k viere v Boha prepracovali z pozície neveriaceho, a teda nejako rozumejú dôvodom, prečo uverili v Stvoriteľa.
    __
    2) Ak sa na ceste od náboženskej viery ateista pri poznávaní sveta zastaví na akejsi “polceste” a neuvedomuje si, že jeho presvedčenie o nejestvovaní nedefinovateľného Stvoriteľa je len určitou formou viery (pretože na nejestvovanie Stvoriteľa nemá dôkaz…) tak takto zastavený ateista je v niektorých oblastiach argumentačné slabý, pretože nevie reálne vyhodnotiť svoj postoj, na ktorom základná svoje presvedčenie – ateizmus.
    __
    Podobne ak sa veriaci zastaví na nejakej polceste a verí aj nejakým evidentným nepravdám, stáva sa v nejakej oblasti argumentačne akosi nedôsledný.

    Páči sa mi

    • Veriaci nemôže veriť nepravdám. Ja rád idem na doraz a tvrdím, že ak je pilierom kresťanstva pravda a láska, a ak boh predsalen neexistuje, kresťan vyznávajúci úprimne svoje náboženstvo, príde nekonfliktne ku kultúrnemu ateizmu. Dokážu aj ateisti ísť na doraz svojej viery v neexistenciu boha? A čo je konečným bodom ateizmu?
      Najvyšším štádiom ateizmu boli koncentračné tábory. Dnes ich prekonali interrupčné kliniky.

      Páči sa mi

      • *(oprava) V mojom predchádzajúcom komentári v bode 2), mala posledná veta končiť takto – “na ktorom zakladá svoje presvedčenie – ateizmus.”
        __
        Možno sa budeš diviť :-), ale aj veriaci sa veru niekedy mýlia, čo je evidentné z toho, že v niektorých názoroch o Bohu a jeho vôli zastávajú rôzne protichodné postoje, v ktorých nevedia nájsť zhodu a preto sú rozdelení na veľa rôznych skupín a z toho logicky vyplýva, že minimálne niektorí z nich sa v niečom o Bohu mýlia.(avšak toto je blog o Ateizme a tak to nejdem nejak rozvíjať)
        __
        Avšak môžem zmieniť, že aj neveriaci sa niekedy mýlia, ak napríklad uveria nedokázaným predpokladom, ktoré niektorí vedci mylne prezentujú ako akési fakty. Napríklad ešte pomerne donedávna sa tradovalo ako akýsi dogmatický fakt, že rozpínanie vesmíru sa vraj spomaľuje.. (a odôvodňovalo sa to zrejme zákonom o zachovaní energie) a veda to o vesmíre tvrdila dovtedy, kým sa nedokázalo, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje…(to by bolo na dlhšie a tak tiež to nejdem rozvíjať)
        _
        No za zmienku stojí, že aj neveriaci sú medzi sebou v rôznych nezhodách a protichodných skupinách – proruských a proamerických…, konšpiračných a protikonšpiračných… a t.ď.
        __
        Takže v takomto rozrôznenom premenlivom svete plnom zvratov žijeme… A vychádza mi to tak, že kto má odvahu a neustrnie napríklad v nejakom evidentnom pohodlnom klamstve, tak ten smeruje k múdremu poznávaniu sveta…

        Páči sa mi

      • tou vetou, že “aj veriaci sa veru niekedy mýlia” som reagoval na tvoju vetu, že vraj “Veriaci nemôže veriť nepravdám.” A presnejšie som teda mal napísať, že – aj veriaci niekedy veria nejakým nepravdám… Napríklad veria rôznym protichodným interpretáciám biblie a histórie kresťanstva…
        (asi toľko doplnok k druhému odstavcu)

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre tvojoponent Zrušiť odpoveď