Veru aj ateista môže byť bigotný

Na portále Humanisti.sk som našiel úvahu Jána Paradu čo by “odborníka z Jazykovedného ústavu Dionýza Štúra” s názvom Ateista nemôže byť bigotný alebo Bigotný ateista je oxymoron.

Citujem z článku:

„Predtým som bol bigotný ateista a úplne som odmietal Boha.“
Slovné spojenie „bigotný ateista“ je oxymoron.

Oxymoron je vyjadrenie obsahu spojením dvoch navzájom sa vylučujúcich pomenovaní. Napríklad chudobný boháč.

Bigotný je prepiato nábožný, prehnane zbožný, nadmierne nábožensky horlivý. Nábožný je vyznávajúci vieru v boha alebo bohov, teista (veriaci).

Ateista odmieta náboženské predstavy o bohoch, ktoré hovoria nábožní ľudia (teisti, veriaci). Čiže, ak je niekto ateista, nemôže byť zároveň teista, takže nemôže byť ani nadmierne horlivý teista, čiže bigotný. Význam jedného slova vylučuje význam druhého slova. Synonymum pre slovo ateista je neveriaci alebo človek bez náboženskej viery.

Ján Parada vychádza z chybnej premisy, že bigotný je výraz spájaný výlučne s náboženskou vierou. V tomto omyle ho utvrdzujú aj internetové slovníky cudzích slov. Napríklad Slovnik.Azet.sk tiež uvádza, že:

bigotný → slepo a neznášanlivo veriaci, svätuškársky
bigotnosť → prehnaná zbožnosť

Náuka, ktorá sa zaoberá pôvodom slov, je etymológia. Etymológiou v užšom zmysle sa rozumie pôvod a história jednotlivých slov. Popri správnej, vedecky overenej a podloženej etymológii slova existuje aj tzv. falošná etymológia, ktorá sa zakladá na nesprávnom chápaní etymologickej štruktúry slova. Často sa hovorí aj o tzv. ľudovej etymológii, ktorá sa usiluje objasniť pôvod slova z jeho vonkajšej (zvukovej) podoby alebo podľa jeho morfologického zloženia, ale bez akéhokoľvek hlbšieho porovnávacieho a typologického štúdia.

Ľudová etymológia by nás navádzala odvodiť pôvod slova od anglického – big a následne tvrdiť, že:
Prídavné meno bigotný aj podstatné meno bigotnosť sú slová cudzieho pôvodu odvodené od spoločného základu – BIG.

Iste ste všetci počuli slovné spojenie Big Bang. Veľký tresk.

Slovo “big” by potom znamenalo “veľký”. Niekdajší katolícky kňaz Ján Horárik, považovaný za prvého slovenského ateistu (zdroj: Eduard Chmelár), je autorom nasledujúceho výroku:

Ak je človek bigotne nacionalistický alebo bigotne veriaci, je schopný podlých činov – bez toho, aby sa jeho svedomie ozvalo, ba dokonca s tým presvedčením, že koná veľkú, vznešenú službu národu, či Bohu.

 

Ján Parada sa tvrdošijne snaží vymedziť pojem bigotný do úzkeho vzťahu s náboženskou vierou. No aj Wikipédia pripúšťa voľnejší význam i používanie slova. Citujem:

Bigotnost či bigoterie je myšlení a jednání osoby, která tvrdošíjně a malicherně až netolerantně lpí na svých vlastních názorech a předsudcích. Zejména pokud projevuje netolerantnost či nevraživost vůči členům nějaké jiné (rasové nebo etnické) skupiny.

Podráždená reakcia Jána Paradu nenechala na seba dlho čakať. No sám priznáva, že pôvod slova je mu nejasný. Nepochybne hanlivý výraz tak nemusí mať pôvod v starogermánskom “pri Bohu – bei Gott, ale môže niesť stopu po nejakej súvislosti s Vizigótmi. V každom prípade bigotný neznamená oddane veriaci, ale skôr veriaci pokrytecky, dodržiavajúc vonkajšie formy a nerešpektujúc morálne hodnoty, zbožnosť a zásady evanjeliovej lásky. Nejde o skutočnú religiozitu.

Používanie slova bigotný vo význame zdôrazňujúcom netolerantnosť vlastného presvedčenia vo vzťahu k iným tak nie je bezpodmienečne viazané len na náboženský kult. Je to podobné ako s už zľudoveným slovom inkvizícia. Tú sú dnešní ateisti schopní vidieť naozaj všade. Slová tak časom dostávajú iný význam.

Ján Horárik žil v rokoch 1808 až 1864 a celkom jasne používa slovo bigotný AJ v inom význame ako uvádzajú dnešné slovníky cudzích slov a ako vníma význam toho slova pán Parada.   Jeho pripojením k inému slovu sa tak znásobuje (zväčšuje, zvyšuje) význam priradeného slova. To, čo má na mysli Ján Parada, je vlastne spojenie bigotne veriaci. Bigotný nacionalista však môže byť aj ateista.  A bigotný môže byť aj ateista – teda taký ateista, ktorý je prehnane vyhranený voči nábožensky veriacim – napríklad kresťanom. Dnes by sme takého ateistu nazvali ateistom militantným, nenávistným, bojovným.

Navyše človek môže zbožňovať čokoľvek, aj vieru v neexistenciu boha. Ano, ateizmus je len viera a ak niekto takúto vieru premení na fanatickú vieru, ktorú nemožno spochybňovať, stáva sa ateistickým bigotom.

 

Vráťme slovu bigotný jeho pôvodný význam a odpustime si skratkovitosť vedúcu k nedorozumeniam. Bigotným teda môže byť čokoľvek, čo je možné označiť slovom “prehnane”. Vo význame pokrytecky, netolerantne, nenávistne. Teda prehnane veriaci, prehnane neveriaci, prehnane národný.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s