Ateisti majú nových “svätých” !!!

O.z. Prometheus udelilo ceny za šírenie ateizmu konšpiračnému webu a “židovskej privandrovalkyni” (sic!)

S takmer jednodňovým meškaním sa rozšírila zvesť o nových svätých sekty tzv. zdravého rozumu, sekulárnych humanistov. Tradičné ocenenia Humanista roka a Veľvyslanec humanizmu udeľovali 19. júna 2016. Informoval o tom Ján Parada z portálu Humanisti.sk.

Titul “Humanista roka 2016” (sic!) získal konšpiračný portál !!!!

Pokiaľ môžme veriť internetovému klebetníku Humanisti.sk, ocenenie Humanista roka dostal konšpiračný web In Vivo. Nie je to až také veľké prekvapenie. Už v minulom roku dostala tento titul redakcia Pravdy – ocenenie vtedy prevzala akási Norika Sližková – za nevídanú cenzúru, mediálnu manipuláciu, protikresťanskú propagandu a marenie Referenda o rodine. Tento rok titul získal portál, ktorý sa propagandisticky venuje znevažovaniu kresťanstva prekrúcaním vedeckých článkov. Najaktívnejším prispievateľom je Dušan Valent. V zdôvodnení Ján Parada píše, citujem:

Portál uverejnil od januára 2012 viac ako štyristo popularizačných článkov. Na rozdiel od mnohých iných portálov nie je In Vivo „vykrádačom obsahu“ z cudzích stránok a zdrojov. Má vlastnú základňu autorov, ktorí publikujú vlastné články. Portál sa snaží o jedinečnosť svojho obsahu, a až na výnimky neuverejňuje materiály o jednotlivých nových výskumoch, čo robia iné početné spravodajské weby. In Vivo zdôrazňuje:

„Snažíme sa totiž informovať o aktuálnom stave poznania v širšom kontexte prostredníctvom textov, ktoré rozsahom a hĺbkou prevyšujú typické štvor-päť odstavcové články na internete.“

Portál je presne vyprofilovaný a prináša témy a kvalitu obsahu, ktorá nie je na slovenskom webe bežná.

In Vivo magazín však nevyčerpáva svoje aktivity len prezentáciou portálu, ale pripravuje viaceré sprievodné aktivity na internete a organizuje i prednáškovú činnosť pre školy a ďalších záujemcov, prípadne i širokú verejnosť v priestoroch Slovenského národného múzea, či v Mestskej knižnici v Bratislave. Cieľom prednášok je pútavou a zrozumiteľnou formou podnietiť záujem o prírodu a viesť ku kritickému mysleniu. Prednášky nenahrádzajú školské vyučovanie, dopĺňajú ho a rozširujú získané poznanie. Ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa ponúkajú zaujímavé, ale často menej známe informácie o významných témach či fenoménoch. Nepredstavujú iba strohý výber kuriozít a zaujímavostí. Ku každej téme sa snažia ponúknuť celú škálu faktov, a tak vytvoriť komplexný obraz v širšom kontexte.

Začiatkom školského roka 2015/2016 nadviazal portál In Vivo magazín spoluprácu s Knižnicou Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote a Mestskou knižnicou v Hnúšti. Príležitostné prednášky pripravujú v zmysluplných blokoch v Mestskej knižnici v Bratislave – v úseku literatúry pre deti a mládež, Mestskej knižnici v Trstenej a ďalších inštitúciách.

Prevádzka portálu na internete si vyžaduje veľké úsilie a dostatok kvalitne spracovaného materiálu, pretože samotné menu webového portálu je neobvykle široké a pestré, ako o tom vypovedajú jednotlivé tématické okruhy: Zbúrané mýty, Pravek, Kozmos, Zem, Zdravie, Evolúcia, História, Záhady a zvláštne javy, Veda a Myslenie.

Tento široký a pestrý rozsah a kvalitu obsahu garantujú spolupracujúci autori z oblasti antropológie, genetiky, astronómie, astrofyziky, geológie a viacero ďalších vedných oblastí vrátane medicíny a elektrotechniky. S portálom spolupracujú aj autori, ktorí sa venujú problematike konšpiračných teórií, záhadným javom, ale aj otázkam viery a náboženstva. O technickú kvalitu portálu sa stará webdeveloper na voľnej nohe.

In Vivo pôsobí i na sociálnych sieťach. Má vlastnú stránku Google+, Twittera stránku na Facebooku. Magazínu na internete napomáhajú tiež dve podporné stránky na Facebooku: Vesmír a Prehistorický život.

Dušanovi Valentovi som venoval viacero článkov. Portál In Vivo neumožňuje diskutovať a polemizovať k svojim článkom (!). Nespokojnosť s odbornou kvalitou textu nakoniec prejavil aj sám Ján Parada. Konkrétne venoval Valentovi článok s názvom Zožrali ho psy, a basta ako reakciu na text Valentu s názvom Telo Krista zrejme zožrali psy. Hodnovernosť tradícií o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Citujem Jána Paradu z portálu Humanisti.sk:

Nepodarilo sa mi zistiť, či sa okrem Crossana ešte niekto iný zaoberá myšlienkou zjedenia Ježišovho tela psami, vranami alebo inými divými zvieratami.

Na mňa pôsobí komicky, keď sa niekto, kto sa oháňa kritickým myslením, vážne zaoberá myšlienkou, že telo mytologickej bytosti mohlo byť zjedené psami, vranami či inými divými zvieratami.

Je to číra konšpirácia. Z pohľadu vedeckého skúmania vzniku kresťanstva bezcenná informácia.

Verí Dušan Valent tejto konšpirácii? Keď zožratie Kristovho tela psami spomenul v nadpise svojho článku. Meno Ježiš (Jehošua, Ješua, Jozue,Joszue, Jeszua) bolo bežné meno v oblasti dnešného Izraela. Takže človek, nejaký hlásateľ nového náboženského smeru, s menom Ježiš mohol žiť, a mohol byť aj popravený. Ak bol popravený, ako bol popravený? Dodnes to nevieme, pretože nemáme k dispozícii vierohodné historické záznamy. Sú len mytologické záznamy o domnelom mesiášovi, očakávanom záchrancovi, spasiteľovi a vykupiteľovi celého ľudstva, o Kristovi. Príbehy o Kristovi sú výsledkom prianí, snov a rôznych predstáv o „božom synovi“.

Na rozdiel od Valenta, ktorý sa zaoberá myšlienkou, či telo Krista zožrali psy, dávam prednosť rozumnejším úvahám, ktoré sa týkajú vzniku kresťanstva.

Portálu In Vivo som venoval viacero článkov. Tak aspoň zopár reakcií:
Zožrali telo Pána Ježiša psy?Páter PioVianoce.

V roku 2016 teda cenu Humanista roka získal konšpiračný web, ktorého odbornú stránku spochybnil a priamo napadol aj sám veľký pán ateista Ján Parada z božej vôle sekulárny humanista 🙂

Veľvyslancom humanizmu sa stala žena bez nároku na ženský rod

Zaujímavosťou prinášajúcou protirečenie do argumentácie ateistov je titul Veľvyslanec humanizmu roku 2016. Aj keď rodové besnenie je v plnom prúde a politicky korektné médiá považujú dôsledné používanie rodových odlišností za akt civilizačného štandartu a jeho ignorovanie za prejav barbarstva a rodovej diskriminácie, napriek tomu ateisti na Slovensku usporiadavajúci toto prestížne miecheche ešte neobjavili slovo “veľvyslankyňa”. Je to len detail. O inom som chcel písať.

Veľvyslancom (sic!) humanizmu sa stala sestra pána Jána Čarnogurského – Marína Čarnogurská. Nebolo by na tom nič divné, ale v zdôvodnení sa píše, že:

Narodila sa 11. júna 1940 v Bratislave. Pretože jej otcom bol známy politik z obdobia vojnového slovenského štátu – poslanec Slovenského snemu Pavol Čarnogurský – mala rovnako ako jej ostatní súrodenci, sťažený prístup k vzdelaniu. Na gymnázium sa dostala až v Kežmarku, no zmaturovala nakoniec predsa v Bratislave v roku 1957, avšak zároveň so zákazom ísť na vysokú školu. Nejaký čas preto pracovala ako detská zdravotná sestra a súkromne sa popritom venovala čínštine. Na štúdium čínskeho jazyka a filozofie na Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe ju prijali až počas liberalizácie pomerov v roku 1963. Marína Čarnogurská o tomto období hovorí:

„Keďže som v mladosti vyrastala v silne katolíckej rodine, kde som na všetky svetonázorové problémy, s ktorými som v období dospievania zápasila, nenachádzala spoľahlivé odpovede, mala som obrovské šťastie, že ma život práve v tom čase dotlačil k štúdiu sinológie i filozofie na Filologickej i Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe. Stalo sa to v roku 1963, keď po šiestich rokoch zákazu vysokoškolského štúdia sa nado mnou aspoň v Prahe predsa len nakoniec zľutovali. (Pretože som predtým, len tak pre vlastné potešenie, navštevovala v bratislavskej jazykovej škole kurzy čínštiny.) Bolo to potom práve tých šťastných päť rokov (1963 – 1968) československého ideologického odmäku, kedy jedine som mala šancu v socialistickom Československu vyštudovať.“

Po vysokoškolskom štúdiu v Prahe bola v rokoch 1969 – 1972 prijatá na internú ašpirantúru na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde však už medzitým začal proces tzv. normalizácie, a tak nemala dovolené obhájiť kandidátsku prácu, a ani získať zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a odbornému zameraniu. Preto v rokoch 1973 – 1990 pracovala v knižnom sklade ako pisárka anglickej obchodnej korešpondencie. Po rehabilitácii v roku 1990 pôsobila v Literárnovednom ústave, a od roku 1991 ako vedecká pracovníčka v Ústave orientalistiky SAV.

Prečo som sa pozastavil nad týmto odsekom? Je všeobecne známy odpor ateistickej lúzy k rodine Čarnogurských. Nie že by mali ateisti racionálne dôvody. Ako veľká časť publikovaných názorov ateistov v téme kultúrnej vojny ani toto nemá základ opierajúci sa o vedu – len o hlúpe klebety. Citujem:

…no Husákov lavoboček, ktorý nemohol študovať na Slovensku ale na trpel štúdium na perestížnej Karlovej univerzite , oficialny syn arizátora vrcholového predstavitela Hlinkovej gardy a organizátora deportácií občanov Slovenska na smrť v koncentračných táboroch, tunelára Trnavskej arcidiecezy za jej riadenia ŠtBákom Sokolom, likvidátora polnohospodárskej velkovýroby, no proste šmejda môžu voliť len klerofašisti a klerokomunisti…

V podobnom štýle reagoval onoho času aj prezident tzv. dúhových pochodov v Bratislave  a zakladajúci člen SaS Richard Fekete, ktorý sa verejne dožadoval deportácie Čarnogurského na Sibír a šťavnato ho označoval za klerofašistu. A na dokreslenie vzťahu sekulárnych humanistov k rodine Čarnogurských znovu zacitujem pána Paradu:

Čo hovoríš na to, čo sa o Čarnogurskom píše: „…rodina Čarnogurských, pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej Frankovej konvertovali na rímsko-katolícku vieru.“ „Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska) ho v neprítomnosti zastúpil v manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich brata Jána.“

Tieto urážajúce klebety Ján Čarnogurský vyvrátil na svojej osobnej stránke. Uvádza nasledovné:

Vrany sa zlietavajú IV.
O POLITIKE | 21.jún 2012
V textoch kolujúcich na internete sa objavuje aj tvrdenie, že naša matka Kristína bola neverná svojmu manželovi, nášmu otcovi s Gustávom Husákom a dokonca že mojím otcom je Gustáv Husák. Samotné toto tvrdenie môže pochádzať iba od primitívneho autora. Aj primitívny autor však toto tvrdí anonymne a neodváži sa zverejniť svoje meno a adresu. Vlastne by bolo možné kývnuť rukou nad takými tvrdeniami. Sú ľudia, ktorí sa takto ukájajú, nuž čo s nimi. Ale takéto tvrdenia urážajú česť mojej matky. Naša matka porodila päť detí, starala sa o nás, keď otec bol vo väzení. Všetci sme dostali vysokoškolské vzdelanie. Bola nášmu otcovi vernou manželkou a nám všetkým celoživotnou oporou. Tvrdenia na internete urážajú jej česť a preto nad nimi nekývnem iba rukou. Vyzývam autora týchto tvrdení, nech oznámi svoje meno a adresu. Ak svojim tvrdeniam verí, nemá sa čoho báť. Ale oznamujem mu, že podám proti nemu žalobu o ochranu dobrého mena mojej matky a budem požadovať veľa peňazí. Aj keby súdne konanie trvalo dlho, autor tvrdení ho prehrá a súd ho odsúdi na vysokú náhradu. Až do smrti bude potom žiť iba zo životného minima, pretože všetko ostané mu strhne exekútor. Budem strážiť, aby mu exekútor neodpustil ani cent. Tak nech sa prihlási.

Zdroj: www.jancarnogursky.skTento odkaz smeruje mimo DF.sk

Sekulárnych humanistov nakoniec predsalen dostihla ich vlastná zaujatosť a kresťanofóbia. Až tak, že v roku 2016 udelili tituly za šírenie kresťanofóbie konšpiračnému webu a (citujem)”židovskej privandrovalkyni” (sic!)

Spracované podľa článku Jána Paradu Deň humanistov 2016. Musím na záver napísať aj uznanie za tento článok pre jeho vecnosť, prehľadnosť a dobrú úroveň. Ján Parada sa mení. Z vulgárneho tĺka sa stáva komentátor hodný čítania
Reklamy

6 thoughts on “Ateisti majú nových “svätých” !!!

  1. Tí naši svätí sú živý ľudia, nie katolícke mŕtvoly, ktoré aj po smrti musia robiť “zázraky”, aby sa stali svätými.

    Like

  2. K tomu Jančimu Čarnogurskému…..

    “Ak svojim tvrdeniam verí, nemá sa čoho báť. Ale oznamujem mu, že podám proti nemu žalobu o ochranu dobrého mena mojej matky a budem požadovať veľa peňazí. Aj keby súdne konanie trvalo dlho, autor tvrdení ho prehrá a súd ho odsúdi na vysokú náhradu. Až do smrti bude potom žiť iba zo životného minima, pretože všetko ostané mu strhne exekútor. Budem strážiť, aby mu exekútor neodpustil ani cent. Tak nech sa prihlási.“

    Prečo rovno nenapísal, že ho streli do čela ???
    Veď nemusi sa báť 🙂 nič neucíti
    Pekné hovado ten Janči
    Veľmi ma teší, že ho niekto pokladá za humanistu !!!!!!!!

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s