Ďaľší trapas: Ateisti.sk nevedomky propagujú kresťanské tradície

Sekularny Valentin a Halloween

 

Ateisti si cenia Valentína a Halloween preto, lebo sú to sekulárne sviatky. Uvádzajú to ateistickí sektári združení v sektách Ateisti.sk a Ethos.

Oba sviatky sú v našej krajine ponovembrovou tradíciou.  Valentín je sviatkom zamilovaných a Halloween náhražkou za “dušičky”.

Citujem z Wikipédie:

…tento den začal být známý jako Den svatého Valentýna až díky kněziValentýnovi. Claudius II., vládce Říma, zakazoval svým vojákům, aby se ženili nebo jen zasnubovali. Bál se, že by chtěli zůstat doma u svých rodin a nešli do boje. Valentýn vzdoroval vládci a tajně oddával mladé páry. Byl zatčen a později popraven 14. února.

A Halloween? Taktiež sa pozrime na to, čo píše Wikipédia:

Pápež Bonifác IV. zaviedol sviatok Všetkých svätých na 1.novembra, odtiaľ pochádza aj názov „All Hallowed Evening” (Predvečer všetkých svätých) – zavedený protestantskou cirkvou v 16. storočí – zjednodušene „Halloween

Ateistom nepomôže dovolávanie sa na pohanské obyčaje. Budú snáď v rámci Halloweenu vraždiť oponentov a zaživa im odrezávať hlavy a ich telá páliť vo veľkých slamenných košoch? Tak ako to robili barbarskí Kelti?

Ateisti by sa mali zamyslieť nad novými obyčajmi. Napr. deň vraždenia nenarodených detí. Alebo sviatok pohŕdania rodičmi. Môžu zaloviť v už takmer zabudnutých sviatkoch a rituáloch ako je Rituál krvi alebo VOSR. Alebo Masaker krížov. Masaker neviniatok… A čo tak znovu oživiť Kult najvyššej bytosti? 😀

Ach jáj, vy ateisti…

 

 

 

Reklamy

Chmelár: Napoleon bol masový vrah

Eduard Chmelár nakoniec prijal moju tézu o Napoleonovi. Ikona osvietenstva a ateistický mesiáš Napoleon Bonaparte je uctievaný ateistami ako boh. A Veľká francúzska revolúcia ako udalosť porovnateľná so Stvorením.

Moje výhrady voči Napoleonovi sa na ateistických fórach považovali za rúhanie. Dostával som ban a nebolo mi umožnené viac diskutovať. Napoleon dokázal nechať zabiť za jedno dopoludnie v akejsi dnes už bezvýznamnej šarvátke pri Waterloo toľkých ľudí, koľko zabila inkvizícia a hony na čarodejnice za poltisíročie. Hoci skutočné čísla sú ešte stále nadsadené v neprospech Cirkvi snáď aj o 400%.

Keď došla reč na Napolenona a začal som sypať jeho zločiny, ateisti argumentovali spôsobom, že šíril humanizmus, zakladal školy a šíril sekularizmus. O gigantických masakrách a gigantickom utrpení, ktoré nasledovalo po páde Bastily nič nevedia. Pritom tieto vojnové hrôzy si vyžiadali percentuálne viac obetí než nacistická mašinéria.

Citujem Eda Chmelára:

A potom vás v ich správaní niečo zamrazí (ak vám nestačilo už toto) – za najväčšie postavy dejín považujú Caesara, Džingischána a Napoleona, nadchýnajú sa „najväčšími vojenskými géniami všetkých čias“ a vy začnete rozmýšľať, či je to nedostatok vzdelania alebo morálnych vlastností, keď si vyberiete za svoje vzory masových vrahov a vlastne nerozumiete, prečo sa v tomto zozname neocitol aj Hitler (celkom pochopiteľne: lebo sa to dnes nepatrí a mainstream mu nepripisuje úlohy geniálneho vojvodcu, ale o dvesto rokov, ktovie).

Priznám sa, že z takýchto ľudí ma mrazí ešte viac ako z Kotlebových vagabundov. Lebo z nich nebudú nikdy nič viac ako obyčajní grázli, kým z týchto mladých metrosexuálov raz vyrastú ambiciózni ľudia, ktorí budú viesť tento štát a ovplyvňovať životy väčšiny z nás.

Ani časopis Prometheus v čísle 4/2015, ktorý sa tematicky venuje udalostiam Veľkej francúzskej revolúcii v článku od ateistu Hubeňáka, sa nezmieňuje o gigantickom násilí. Spomína vraždu “len” 54 kňazov. Aj taký dnešný sekulárny humanizmus. Milujúci historickú lož, bagatelizujúci zločiny v mene ateizmu.

Ako Martin Poliačik viaže legislatívu na Bibliu

Martin Poliačik je môj obľúbený zdroj dobrej nálady. Ak mi je smutno, zagúglim si jeho meno a už sa smejem. Napríklad jeho snahám o legislatívnu ochranu zvierat.

Nie, nepatrím medzi tých, ktorých nepobúria prípady týrania zvierat. Zviera je bytosť  rovnako cítiaca a prežívajúca radosť i úzkosť ako každý iný človek. Zvieratá žiaľ nemajú svojho Cyrila a Metoda, ktorí by im priniesli systém písma a jazyka a tak ich dostali z obdobia barbarstva. Zvieratá sa musia uspokojiť s primárnymi potrebami.

Martin Poliačik v snahách posilniť vnímanie zvierat ako živých bytostí zaiste robí zaslúženú nadprácu. Lenže… V dobrej snahe sa dopúšťa rozhodnutí, ktoré ho diskvalifikujú. Nebudem sa teraz zaoberať čipovaním “komárov” alebo nútením občanov kupovať granule napriek tomu, že domáci miláčkovia, Dunčovia aj Rexovia, naliehavo hypnotizujú svojich obedujúcich pánov uprenými pohľadmi a žobroniac kus žvanca od obedného stola. Vraj je to už trestné – dávať svojmu psovi prebytky z domáceho stola.

zviera nie je vec a vták nie je zviera

Ochrana zvierat je zaslúžný čin. Tu sa zhodneme. Ale… tu je háčik. Ak sa pán Poliačik pozastavuje nad tým, že naša legislatíva vzhliada na zvieratá ako na veci, mal by vedieť, že to je len právny jazyk odlišujúci právne vzťahy medziľudské a vlastnícke vzťahy k majetku. Zviera totiž je majetkom človeka, majiteľa a ten za konanie zvieraťa je zodpovedný. Nezriedka aj v absurdných prípadoch. Napríklad ak váš pes spôsobí dopravnú nehodu, budete musieť veru dýchať a podrobiť sa testovaniu na alkohol. Ak nadýchate, váš pes bol opitý a teda ponesiete zodpovednosť za škody dopravnej nehody. 😀

Mám pochopenie pre snahu Poliačika zosúladiť právny jazyk so skutkovým stavom. Zviera nie je mŕtva vec. V článku Psie útulky opäť praskajú vo švíkoch pán autor použil tvar slova zviera 11 krát. Správne sa dožaduje Zákona na ochranu zvierat. Správne je podporovať útulky pre zvieratá. Martin Poliačik tvrdí, že zviera nie je vec.

Ľudia okrem mačičiek a psíkov chovajú aj korytnačky, hadov či jašterice. Ak nebudem chcieť jaštericu alebo hada, kam ju môžem zaniesť? Do útulku pre zvieratá? Had ale nie je zviera – je to plaz. Ak máme byť dôslední a máme chcieť dobrý zákon, mali by sme sa teda dožadovať zákona na ochranu zvierat a plazov.
A čo chovatelia hydiny? Papagájov? Dobre teda – Naše požiadavky rozšírime a prijmeme zákon na ochranu plazov, vtákov, hadov… a dobre, nezabudnime ani na rybárov a akvaristov 😀 A čo s chovateľmi hmyzu? Ak pán Poliačik rozumne tvrdí, že zviera nie vec, potom logická výhrada je, že rybička nie je zviera, bobor nie je ryba a netopier je vták. Že ste sa učili na prírodopise niečo iné? No schváľne, vymenujte živočíšne druhy spolu so mnou:

Ryby
Plazy
Obojživelníky
Vtáky
Cicavce

Niet tam zvierat. Kategória zvierat nie je súčasťou moderného post-lynnéovského triedenia živočíšnych druhov. Dožadovanie sa preradenia zvierat zo skupiny vecí do kategórie zvierat je odborným nelogizmom. Lebo vídete na posmech rovnako ako tí, čo tvrdia, že netopier je vták

Kategorizácia živočíchov na základe živlov je staroveká. Odráža sa v biblických textoch V modernej architektúre triedenia vyšších živočíchov – stavovcov – nemá miesto. Preto Biblia spomína netopiera ako vtáka – lebo vládol živlu – vzduchu. Zvieratá vládli súši a ryby vode. Preto tie úsmevné zaradenia bobrov a ondatier medzi ryby. Presnejšie vodné tvory. Až s príchodom Lynného, veriaceho kresťana, sa mení triedenie živočíchov-stavovcov podľa stavby tela a spôsobu privádzania mláďat na svet a opatery o ne. Vedci ponechali pôvodné názvoslovie, no slová z neho naplnili novým významom. Kým podľa starovekého triedenia živočíšnych druhov bol netopier v skutku vtákom, podľa nového triedenia sa stal cicavcom. A na svoje si prišli aj veľryby. Stále sú veľRYBAMI napriek tomu, že by mali byť veľCICAVCAMI.

Ak pes nie je vec, môže byť závojnatka zviera? Bude labuť zviera? Podľa pána Poliačika asi áno.

Ak niekto nástojí na zmene zákona pre formálny (rozumejte významový) nesúlad slov v ňom použitých, nemal by jednu nepresnosť nahradiť absurdnosťou iného druhu. Načo je nám taká zmena zákona, ktorá síce urobí z veci psa, ale bude ho nazývať nesekulárne biblicky a nevedecky zvieraťom a čo je horšie, z chovateľov rýb a hydiny sa stanú chovatelia zvierat. Nedajdarwine psíčkari 😀

 

Mimochodom ak bohov nieto, tak sekulárni humanisti si nemôžu nárokovať na viac prirodzených práv ako zabehnutá prašivá suka.

Odraz masakry homosexuálov v USA na stránkach komunity ateistov

Počuli ste o tragédii v Orlande, kde údajný moslimský homosexuál postrieľal niekoľko desiatok ľudí? Písali o tom médiá. Všetky. Najprv to bol šok. No ako sa začalo ukazovať, že strelcom bol pravdepodobne gej, téma zmizla z tzv. mienkotvorných liberálnych médií. Zločiny páchané homosexuálmi sú pre tieto médiá nepríjemné. Vytláčajú ich z mediálneho priestoru ignoráciou, zavádzaním a prekrúcaním. Dokonca ani cca 50 povraždených homosexuálov a ďaľšie desiatky zranených nie je dostatočným dôvodom na to, aby si masaker zaslúžil primeranú pozornosť.

Vraždil homosexuál. Teda vlastne sa nič nestalo.

Pozrime sa na portál Ateisti.sk. Česko-slovenská komunita ateistov – ako sa samy definujú, vo svojej podstate sekta ateistov bez slobody prejavu, v dobe masakry a krátko po nej k udalosti zverejnila nasledovné:

V čase masakry v Orlande

 

Homofóbia je vďačná téma pre ateistických sektárov združených v klube Ateisti.sk. No iba v prípade, ak je možné túto prepojiť s Cirkvou a kresťanmi. Inak ani vraždenie homosexuálov nezaujme túto partičku obmedzencov. Je to dôkaz, že na prvom mieste slovenskej ateistickej komunity, jej členov v zmieňovanom združení, je nenávisť. Nie pseudopráva LGBT kounity. Je to nenávisť skrývajúca sa za vznešené ideály ľudskosti, hoci vo svojej podstate ide o rovnaký druh nenávisti, ktorý doviedol desaťtisíce kresťanov a miliony židov do plynových komôr. Ten druh nenávisti, pre ktorý sú vraždení obyvatelia Sýrie. Komunita Ateisti.sk nie je o ľudskosti, humanizme. Je to primitivizmus, cynizmus a hyenizmus inštituciovaný do združenia. Je to sekta.

Ani slovenský mienkotvorný portál ateistov Humanisti.sk nevenoval tejto masakre jedinú zmienku. Rezignovali slovenskí ateisti na tému humanizmu tak, že vraždenie bezbranných ľudí ich nezaujíma a je pre nich okrajová téma?

Nebe a dudy. To je krátke príslovie našich priateľov spoza rieky Morava. Týmito slovami opustím úbohosť česko-slovenského ateizmu a nazriem na stránky Nadácie Richarda Dawkinsa. Nebe a dudy – tak sa dá popísať mentálny rozdiel medzi svetonázorom ateistov v USA a ateistických obmedzencov spod Tatier. Zmieňované stránky Richarda Dawkinsa prinášajú v niekoľkohodinových odstupoch odkazy na stanoviská k tragédii v Orlande. napr. tu, tu alebo tu.

Keď som pred pár mesiacmi zakladal tento necenzúrovaný blog, robil som to s cieľom vziať ateistom našej vlasti základný alibistický argument, že sú vytláčaní z verejného priestoru, diskriminovaní, obmedzovaní. Nie je to pravda. Ateisti samy utekajú z verejného priestoru v okamihu, keď narazia na argumentanče zdatného oponenta.  Slovenskí ateisti sa dožadujú verejného dialógu. No aj tento portál, ktorého sa ateisti boja ako čert kríža, je dôkazom, že ateisti sa dožadujú monodialógu. To je dialóg samých ateistov so sebou samými. Teda to je taký dialóg, kde nie sú prítomní oponenti alebo ešte lepšie, nie je prítomný nikto iný, okrem samoľúbosťou posadnutého jedného ateistu.

Kapitálnym úlovkom orlandského moslimského homosexuálneho masového vraha sa tak stali česko-slovenskí ateisti.

Opäť volanie po zmysluplnej ateistickej alternatíve

Ateizmus uviazol vo fundamentalizme. Pribúdajú nespokojní ateisti, ktorí odmietajú organizovaný ateizmus a hľadajú alterantívy mimo týchto ateistických občianskych združení.

Citujem z článku z roku 2013: Kritické poznámky na adresu angažovaných ateistů:

Náboženští fundamentalisté pokládají za lidi druhé kategorie ty, kteří nevěří tomu, čemu věří oni, fundamentalističtí ateisté činí totéž. A stejně tak se snaží o misii a usilují o konvertity. To, co nabízejí, je v jistém smyslu totéž, co nabízejí i fundamentalisté – pocit výjimečnosti a iluze svobody. To, zda má tato výjimečnost charakter zvěsti o posmrtné destinaci správě věřícího v nebi nebo charakter pohrdání těmi, kdo v nějakou posmrtnou destinaci věří, je druhotné. To, co chybí oběma, je láska k jinak smýšlejícím. Ti jsou jen zdroj potenciálních konvertitů a pokud neuvěří, jsou terčem odsudku.
 
 
Jeden ze zakladatelů Občanského sdružení ateistů České republiky v komentáři na jejich stránkáchnapsal: „Vem si třeba aktuální situaci tu v Čechách. Existují tu náboženské společnosti. Náboženské společnosti mají „oštítkované“ své příslušníky. Dosud to neexistovala jasně ošťítkovaná ateistická skupina. Vzhledem k tomu, jak se chovala „náboženská“ skupina, tak to nás motivovalo, abychom se také ošťítkovali. Nyní tu již máme dvě jasně ohraničené skupiny (ta naše je spíš zárodek, přiznávám), které stojí na opačných stranách barikády. Čím výrazněji se bude náboženská skupina profilovat, tím více bude nutit neoštítkované ateisty a něcisty se nějak profilovat. My budeme samozřejmě na jejich akce reagovat a to donutí reagovat zase je. Vzniká tak rozdělení, které by bez náboženských společností nikdy nevzniklo.“J
e opravdu stavění barikád tím, co lidská pospolitost potřebuje? Je stavění barikád nějaký skutečný program?
Moderný a nový ateizmus sa dostal do úvozu. Na zcestie, kde sa potáca presiakntý nenávisťou, nezmyselnosťou, beznádejou. Žiadneho ateistu nemôže takýto bezútešný stav ateizmu tešiť. O to je nepochopiteľnejšie, keď samotní ateisti čistia verejný priestor od aktivistov vyššej mentálnej úrovne.

Halík: Nie je ateista ako ateista

Dovolím si upriamiť pozornosť na článok Tomáša Halíka, držiteľa Templetonovej ceny, z novembra 2015 s nadpisom v češtine “Není ateista jako ateista.

Tri zaujímavé citáty ako upútavky:

“…sebekritické křesťanství a sebekritický sekulární humanismus se potřebují navzájem, aby vzájemně korigovali své jednostrannosti.”

“Papež Benedikt opakovaně hovořil o „zdravé laicitě“ (na rozdíl od ideologie sekularismu, která je jen „klerikalismem naruby“)

“Mými knihami se jako červená niť vine základní myšlenka, že víra a rozum, náboženství a kritický sekulární humanismus jsou bytostně kompatibilní, že křesťanství, které by se obrátilo zády k tradici osvícenství, by upadlo do bahna fundamentalismu, ale také sekulární kultura, která by se chtěla odtrhnout od svých křesťanských kořenů, by – podle slov Gollo Manna – dopadla jako květina, která chvíli voní, ale bez kořenů brzy uvadne. Celé mé dílo je protestem proti naivnímu a arogantnímu fundamentalismu náboženskému i sekulárnímu. Dnes nejvýraznější dělící čára nevede mezi jednotlivými církvemi a náboženstvími, ba ani mezi nábožensky věřícími a nevěřícími, ale napříč těmito skupinami mezi těmi, kdo vyžadují pevný řád a neměnnou „literu“, a těmi, kteří jsou otevřeni svobodnému a kreativnímu vanutí Ducha.”

Celý text tu: http://halik.cz/cs/tvorba/clanky-eseje/clanek/221/