Alternatívne médiá ako červené súkno

Tak už je to tu.

Na Slovensko dorazil nový trend – davová psychóza boja proti alternatívnym médiám. Kde sa vzala táto hystéria?

Vráťme sa najprv pred rok 1989. Vtedy sme mali štátnu agentúru zaoberajúcu sa dohľadom nad médiami. Správy boli cenzúrované a starostlivo uhľadené. Aby sa čitateľ nebúril. Výsledkom toho bolo, že čitateľ sa časom naučil čítať medzi riadkami. Ľudia sa radi stretávali na rodinných a iných oslavách a alternatívne sa informovali o svete. Bol to zvláštny trend. Každé ráno sa pred stánkami s novinami (PNS) robili dlhočizné rady, aby si každý kúpil iné noviny s tým istým obsahom. Zaiste, vychádzali aj neštátne samizdaty – tie boli mimoriadne vyhľadávané štátnou bezpečnosťou. Na zoznam zakázaných kníh sa dostala okrem Biblie aj Deklarácia ľudských práv a slobôd (!)

Potom prišiel rok 1989 a s ním vznikli neštátne denníky rodiacich sa politických hnutí.  Sloboda slova bola módou. Potom sa sloboda slova stala biznisom. Vzniklo toľko novín a už ich zdatných internetových konkurentov, že ich zisk začal klesať pod existenčné minimum. Tlačené noviny prestali byť trendom a tak ktosi vymyslel spôsob spoplatnenia internetových novín. Služba Piano mala donútiť čitateľov platiť za žiadzu informovanosti. Niekdajší oponent komunistického režimu Štefan Hríb tiež naskočil na tento vlak a tak sa články na portále tyzden.sk stali platenými. Túžba po zisku bola lákavá aj pre iné denníky vychádzajúce na webe – vtedy ešte mienkotvorný denník SME a novovzniknutý konkurent založený ľuďmi zo SME – Projekt N, dnes Denník N, rovnako zatúžili po peniazoch pracujúceho ľudu.

Na scénu teda prišli médiá takpovediac “zadarmo”. Okrem ľúbivých tém ponúkli témy tabuizované (ano, čítate dobre – aj po roku 1989 slobodná tlač sa vyhýbala témam, po ktorých čitateľ bažil). Alternatívne médiá sa stali hrozbou pre kedysi etablované značky.  Išlo však o viac – známe média sa stali tribúnami politických hnutí a s klesajúcou čítanosťou klesá aj politický vlyv ich majiteľov. Politika, moc, peniaze – to sú previazané a spojené nádoby.

Ťaženie proti alternatívnym médiám je živené celkom logicky médiami zomierajúcimi. Tieto vyvolali paniku. Šíria hystériu o nebezpečnosti alternatívnych médií. Vyzývajú priamo – nečítajte ich! Hoci tieto médiá ešte nedávno boli rovnako – alternatívne. Ide teda v prvom rade o tvrdý konkurenčný boj. Mediálna hystéria formuje v obyvateľstve názorové platformy, ktoré sa začali vyhraňovať nie na základe toho, čo títo ľudia čítajú, ale – čuduj sa svete – ľudia sa dnes vyhraňujú – ohlúpnutí médiami vypĺňajúcimi stále značnú časť verejného mediálneho priestoru – na základe toho, čo NEČÍTAJÚ (!!!!!!!!).

Obe skupiny na seba začali nazerať ako na tých zmanipulovaných a hlúpych a o to horúčkovitejšie sledujú tie svoje – alternatívy.

Kým jedny alternatívne médiá tvrdia, že západ je úplne skazený, tie druhé alternatívne média tvrdia to isté o východe. Netvárme sa, že tie druhé nie sú alternatívou. Sú – pre iných. S veľkým plačom vidieť Markízu a Joj, kde ich riaditelia (ateisti) onoho času dotiahli porno cez obrazovky až do detských izieb. Relácie sa volali tzv “reality show”. Tieto médiá sa dnes sťažujú, že na vine za pokles ich sledovanosti je Putin, Rusko, Kotleba. Ľudia sú zhnusení z bulváru a hľadajú pravdu o spoločnosti okolo nás. Ako hviezdička na mediálnej oblohe sa ukazoval Projekt N (dnes Denník N). Až do chvíle, než sa prevalilo, že za týmto projektom sú ľudia zo SME, ktorým roky nevadilo cenzúrovanie diskusií a nikdy sa za túto hanebnú praktiku neospravedlnili. Medzi inými aj poradca prezidenta Kisku pán Bútora. Eduard Chmelár veľmi trefne napísal, že Denník N dosiahol najvyššiu čítanosť – hneď na začiatku. Projekt N podobne ako SME nie je slobodným denníkom. Je to ideologiícký denník istej časti politického spektra a jeho šírenie ideologickej nenávisti sa stretáva s veľkým odporom. Sú to ideologické noviny.

Sklamaní čitatelia sa teda obracajú na iné weby. Vynikajúcim projektom s dobrou úrovňou je Postoj. Ateisti na Slovensku parkujú na alternatívnom portále Humanisti.sk, ktorý ešte donedávna propagoval dnes nenávidený úspešný projekt Rostasa Zem a Vek. Protináboženská nenávisť šírená autormi portálu Humanisti.sk však robí outsidera na webe a nepomáha ani vplyv komunistu Vtáčnika z Petržalky a ani iných eštébákov.

Vráťme sa teda k ťaženiu proti alternatívnym médiám. Je jasné, že tieto projekty sa tešia čoraz väčšej obľube. Slováci a podobne je to aj v iných štátoch už stratili trpezlivosť s politickou korektnosťou mienkotvorných médií (skôr tých vypĺňajúcich verejný mediálny priestor) a v snahe hľadať pravdivé informácie dávajú prednosť porovnávaniu iným zdrojom. Úspechu sa tešia Hlavné správy, Konzervatívny výber, Rádio Lumen a televízia NOE. Spolu s ich úspechom besnie podnikateľská mediálna mafia a podnecuje nenávisť.  Do slovníkov verejnosti sa dostávajú nové klišé: konšpirátor, propaganda, sprisahanie. Ano, vždy sa týky len tých s iným názorom. Nadávať na alternatívne médiá sa dnes stalo spoločenskou nevyhnutnosťou v tzv. dobrej spoločnosti. Mienkotvorný ateista Ján Parada sa nechal tiež uniesť na tejto vlne a rovnako začal používať rie zaklínadlá ako konšpirátor, alternatívne médiá, lži, propaganda, klamstvá, zavádzanie. Samozrejme, vždy u tých druhých. Spoločensky aktívny človek, ak chce prežiť, musí mať nejaký zvláštny siedmy zmysel na to, aby pochopil, čo sa smie a nesmie hovoriť a písať. Mať cit pre novodobý folklór a rituály liberálnej demokracie. A tak nás Parada presviedča, že alternatívne médiá klamú a zavádzajú – no proste zle-nedobre. A ateista Parada ide ešte ďalej a na tejto novej alternatívnofóbnej vlne si lieči svoje ateistické ego a spája alternatívne média s náboženskou propagandou. To, že výsledkom je propaganda protináboženská, mu akosi neprekáža. Napríklad v článku Konšpirácie ako nové náboženstvá zo dňa 20.9.2016 okrem iného píše:

Dnešné konšpirácie sú „umením“ klamstiev. A konkurujú „umeniu“ klamať pri náboženstvách. Rovnako ako náboženskí tvorcovia niečo hlásajú, a ľudia (nábožní, veriaci) ich tvrdeniam veria, tak aj tvorcovia dnešných konšpirácií sa nesnažia nič dôkladne dokazovať, ale len predkladajú svoje tvrdenia, a očakávajú, že ľudia im budú veriť. Dnešné konšpirácie sú vzburou proti zdravému rozumu, vzburou proti pravde.

Aby sa pôvodný význam slova „konšpirácia“ zachoval, bolo by vhodné nejakým lepším slovom pomenovať tzv. „súčasné konšpirácie“. Nie sú náboženstvom, pretože nejde o boha. Nie sú ani supernaturalizmom, lebo nejde o nadprirodzené javy. „Súčasné konšpirácie“ sú mýty v expresívnom význame, ako výmysly podávané ako pravdy. Mne najviac vyhovuje nazývať tzv. „súčasné konšpirácie“ zámernými bludmi. Blud je mylný názor, omyl, pomýlený úsudok. Blud ako taký ešte nemusí byť zámerný. Zámerný vo význame úmyselný, cieľavedomý. Až tvorcovia „súčasných konšpirácií“ konajú so zámerom, cieľavedome.

V tomto sú si tvorcovia vymyslených správ veľmi podobní tvorcom náboženstiev, čiže mytológiám, ktorým dnes ešte niekto verí. Náboženstvá sú „živé“ mytológie, ak ich v súčasnosti niekto praktizuje vo významnej miere. „Mŕtve“ mytológie sú napríklad náboženské predstavy Sumerov,Egypťanov, Rimanov alebo Grékov. Lebo už asi ťažko dnes nájdeme niekoho, kto by veril v existenciu bohyne Afrodity alebo boha Marsa. Konšpirácie sú napríklad také novodobé „živé“ mytológie.

Vôbec mu nie je divné, že je to portál Humanisti.sk, ktorý propaguje ikonu slovenskej alternatívy – projekt Tibora Eliota Rostasa Zem a Vek, napríklad tu. Vôbec mu nie je hlúpe robiť na svojom portále reklamu priamo alternatívnemu kníhkupectvu s názvom Alternatíva, ktorého baner nájdete na ľavom okraji toho portálu. Nájdete tam aj výzvu na zbierku alternatívneho magazínu DAV DVA aj s odkazom na archív na  (toľko nenávidenej) lokalite Slobodný vysielač 😀 😀 😀

Proti “hrozbe” alternatívnych médií sa vyhraňuje aj Zolo Mikeš v komentári Ako poraziť alternatívne médiá. To meno vám je možno povedomé – je to známy ľavicovo-populistický politik a člen dozornej rady v kontroverznom Inštitúte ľudských práv. Neodpustím si poznámku, že aj IĽP ako mimovládka je tiež alternatívou k pôsobeniu vlády.

Cesta k uchopeniu hystérie okolo alternatívnych médií a strašenie hrozbami nevedie cez Mikeša, ani Paradu, Hríba, Kordu alebo majiteľov, šéfredaktorov a novinárov krachujúcich novín. Kým jedny sa nesú na spoločensky atraktívnej téme a robia tak so ziskuchtivým kalkulom voličských preferencií, iní tak činia z konkurenčno-ekonomických dôvodov a iní majú dôvody vyplývajúce z ohrozenia ich svetonázorových vízií protirečiacich prirodzenosti ľudských práv.

Asi najlepší príspevok som našiel na alternatívnych stránkach alternatívneho portálu Medzičas. Autorom je Eduard Chmelár a článok sa volá Tiene informačnej vojny. Doporučujem ho prečítať celý. Vyberiem niektoré odseky ako upútavku:

Čo to teda znamená? Určite nie to, že ruská propaganda neexistuje. Existuje a je veľmi účinná. To, čo jej najviac uľahčuje činnosť, však nie sú všadeprítomní agenti a platení trollovia, ale vnútorné rozpory západnej spoločnosti, ktoré vedia Rusi dokonale využívať. Inak povedané ? sú to naše vlastné klamstvá, ktoré sme šírili a šírime o vojne v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Líbyi i Sýrii, sú to naše klamstvá o protiraketovom štíte, o Iráne, o živote v samotnom Rusku. To, čo nám predkladajú niektorí politici, experti ministerstva vnútra a hlupáci z proamerických think-tankov ako ?nespochybniteľné dôkazy o náraste cielenej ruskej propagandy? je len znôška dohadov a subjektívnych názorov, ktoré by neobstáli v žiadnom serióznom výskume. Títo ľudia ani len nepripúšťajú, že nárast sympatií k Rusku je živelný, že bežní ľudia môžu porovnať povedzme trápny prejav francúzskeho prezidenta s otvorenosťou Vladimíra Putina, že dokážu rozoznať babráctvo Johna Kerryho od vysokej profesionality Sergeja Lavrova, že vedia oceniť, keď im ruskí publicisti povedia o blízkovýchodnej politike USA to, čo si sami myslia, no naše médiá to zametajú pod koberec.

…je dôležité pochopiť, že žijeme uprostred informačnej vojny, v ktorej klame nielen Rusko, ale aj Západ a že slobodný občan má právo túto špinavú hru odmietnuť bez toho, aby sa musel pridať na jednu alebo druhú stranu. Rovnako je dôležité pochopiť, že to, čo sa javí ako úspech ruskej propagandy, je v mnohých prípadoch iba výsledkom chybnej politiky Západu a zatajovania informácií. Myslieť si, že Rusku na nás špeciálne záleží a vydáva obrovské peniaze na špecializovanú propagandu proti Bratislave, by bolo komické, keby takéto uvažovanie nemalo tragické následky. Nemôžeme hľadať za každou neschopnosťou západných politikov presvedčiť vlastné obyvateľstvo cielenú ruskú propagandu. A ak sa aj taká vyskytuje, je proti nej jediný účinný nástroj: NEKLAMAŤ.

Najhorší spôsob, ako bojovať proti propagande, je ignorácia oponenta a snahy o umlčanie iných zdrojov informácií len preto, že sú protirečivé voči iným zdrojom. Roky bojujem s protikatolíckou propagandou. Nazačiatku tohoto snaženia boli nevinné diskusie na portáloch Ateizmus.sk, kde sa tam prítomní ateistickí správcovia rozhodli svoju neschopnosť argumentovať riešiť svojsky – banom. Od tých čias som cielene denno-denne pracoval na vytvorení sady argumentačných výrokov nachádzajúcich sa na lokalite TvojOponent – Obrana kresťanstva. Je tam takmer osemsto stránok s tisíckami odkazov na ďaľšie apologetické stránky alebo aj stránky svojou povahou kritické voči RKC. Dnes už nieto ateistu, ktorý by mal odvahu so mnou viesť konfrontačný rozhovor. Vytvorenie blogu Neznaboh je toho dôkazom. Ateisti možnosť zúčastniť sa necenzúrovanej diskusie obchádzajú ako mačka horúcu kašu. Na základe osobnej skúsenosti môžem zodpovedne prehlásiť, že bojovný ateizmus na Slovensku je len komicka oplzlá fraška zopár neveriacich marxistov, sexuálnych úchylov a hlupákov svojimi hodnotami pripomínajúcich skôr pologramotných fašistov než ľudí s rozumovo zdôvodneným osobným ontologickým postojom – ateizmom. Toľko na adresu organizovaného ateizmu, tzv. hnutia Nového ateizmu a sekulárneho humanizmu.

EU je chorá. Nebojí sa miliónov imigrantov napriek tomu, že s nimi prichádza do Európy násilie a teror. No pre pár motorkárov z Ruska zasadajú bezpečnostné výbory a dokonca aj orgány EU (!!!). Vyvoláva sa panika z alternatívnych médií, ktoré za dôveryhodné považuje asi 15% občanov oproti cca 75%, ktoré dôverujú RTVS. A nazývate to hrozbou? Dajte sa liečiť, páni liberáli – rozum sa vám pomútil!

Nebojte sa alternatívnych médií! Čítajte ich! Uvažujte pri tom! Blogujte na nich a otestujte ich tak, že tam zavesíte svoje kritické postoje voči nim samotným. Ak si vážia slobodu prejavu, budú prijímať vaše názory ako prejav slobody slova. Denník SME, Denník N, Pravda a ani Týždeň Štefana Hríba čo by veľkí kritici alternatívnych médií neobstáli. Alternatívne média sú vhodnou súčasťou mediálneho priestoru, ktorý sa začal podobať mediánej diktatúre. Porovnávať články je bytostne dôležité! Žiadny občan, tobôž nie slobomyseľný človek, nemôže volať po cenzúre.

Bojovať s mediálnymi klamstvami, nezriedka len s omylmi, je potrebné poctivou argumentáciou. Ten boj za to stojí.

P.S.: Moje obľúbené zdroje: Hlavné správy, Postoj, Radio Vatikán, Pravda, Konzervatívny výber, Humanisti.sk, Aktuality, Dobré správy, blogovisko portálov SME, HN a Denník N. Nad všetkým Radio Slovensko a Radio Lumen. Kľudne pošlite svoje tipy na dobré spravodajstvo – rád si doplním svoj zoznam pravidelne čítaných portálov.

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s