Vianočné klamstvá ateistu Chmelára

Krátko pred Vianocami, v deň zimného slnovratu, známy liberál Chmelár napísal:

Eduard Chmelár

21 december, 21:38 ·

Vracia sa nám Slnko. Končí sa najkratší (Kračún) deň roka, po ktorom už nebude viac noci (Vianoce). Tento deň je ten najstarší a najprirodzenejší sviatok ľudstva. Starí Egypťania, Rimania, Slovania, Germáni, Kelti, domorodé americké kmene, Laponci i Japonci, všetky národy severnej pologule oslavovali zrod či skôr obrodu nového Slnka. Sviatok bol taký populárny, že dokonca aj kresťania ho museli prekryť symbolom narodenia Ježiša Nazaretského. Nech je už však tradícia akákoľvek, jej podstata je rovnaká: nádej a očakávanie. Dnes o 11.44 hod. nastal zimný slnovrat a začína sa nový slnečný cyklus. Je to zvrat, ktorý nám opakovane prináša viac svetla, viac dní, viac farieb, viac vôní, je to prísľub života, úrody, lásky, je to zmluva Zeme so Slnkom, že každá temnota sa raz skončí, že nieto dverí, ktorými by sa nedalo prejsť ďalej, že kolobeh šťastia a starostí je večný a nádej živá. Príroda nás učí pravidlám života. Veselého Kračúna všetkým ctiteľom slnečných tradícií! Veselé Saturnálie, Chanuku, Vianoce všetkým ľuďom dobrej vôle.

Chmelárov omyl číslo 1:  Pôvod slova Vianoce

Končí sa najkratší (Kračún) deň roka, po ktorom už nebude viac noci (Vianoce).
Už dlhšie si všímam filologické úlety pána Chmelára. Aj tentokrát si dovolím nášmu vševediacemu ateistovi vytknúť prehnaný romantizmus v hľadaní pôvodu slov. Vianoce sú skomoleninou nemeckého dvojslovného pomenovania Svätej noci. Nejde o názov slovanského pôvodu, ako nabáda čitateľa si myslieť. Iba v slovenčine a češtine sa stretáme so slovom Vianoce (Vánoce). Niet takého pomenovania v inom slovanskom jazyku. Naše národy, naši predkovia v styku s nemecky hovoriacimi kmeňmi preberali viaceré ich slová. Je to prirodzené ovplyvňovanie kultúr, ktoré spolu koexistujú. spolunažívajú.
Wikipédia usvedčuje pána Chmelára z omylu, ba až klamstva:

Etymológia slova

Slovo Vianoce či jeho obdoba sa zo slovanských jazykov vyskytuje len v súčasnej v slovenčine a češtine, ostatné slovanské jazyky označujú tento sviatok úplne inými spôsobmi, napr. po rusky je Roždestvo [Christovo] (t. j. Narodenie [Krista]), po ukrajinsky Rizdvo [Christove] (t.j. Narodenie [Krista]), po poľsky Boże Narodzenie (t. j. Božie narodenie), po bulharsky rovnako ako v ruštine alebo Koleda, po bielorusky Koľady alebo Kaľady, po chorvátsky, slovinsky/srbsky Božič/Božić resp. po macedónsky Božik (t.j. Boží Syn, malý Boh), v hornej lužickej srbčine Hody, v dolnej lužickej srbčine Gody/staršie: Gódy (t.j. Hody) a v polabčine Trébè. Najstarším domácim slovanským pomenovaním Vianoc bolo slovo kračún, ktoré sa dodnes používa napr. ešte v slovenčine (pozri nižšie a pozri článok kračún) a v maďarčine (Karácsony). Na Slovensku sa Vianoce označujú okrem slova Vianoce (a odvodenín typu vianočné sviatky, prvý sviatok vianočný a pod.) aj výrazmi kračún/kračun/kračuň (južné stredné Slovensko a Zemplín), Hody (východné a severné Slovensko), Narodenie (Pána/Ježiša Krista a pod.) a zriedkavo aj koleda.

České slovo vánoce (starým pravopisom wánoce, staročesky vánocě) je doložené od zač. 14. stor. (napr. v Pasionáli, u Klareta, v Bohemáři A, u Pulkavu a inde). Obyčajne sa ako pôvod tohto českého slova i pôvod slovenského slova Vianoce (v Bernolákovom slovníku je uvedený západoslovenský tvar wánoce) uvádza niektorý historický tvar dnešného nemeckého slova Weihnachten (význam: Vianoce), a to doslovným preložením druhej polovice slova (dnešné slovo Nacht znamená noc, dnešný plurál znie Nächte) a prevzatím a len prispôsobením prvej polovice (t.j. historický tvar dnešného výrazu weih mal byť prispôsobený na české či slovenské vá-, via-). Mareš (1959) sa nazdával, že ide o výpožičku z staronemeckého winnahten z čias ešte pred 9. storočím (teda pred Cyrilom a Metodom a pred oddelením sa češtiny od slovanských jazykov), a tento názor prevzal do svojho slovníka aj Machek (1968). Tento názor ale označuje vo svojom slovníku ako problematický Rejzek, ktorý správne poukazuje na fakt, že nemecké slovo je doložené až z 12./13. storočia (pozri nižšie) a teda nie už z 8. stor., a že sú problémy s odvodením „á“ v slove vánoce z historického nemeckého tvaru (pozri nižšie). Podobne Elektronický slovník staré češtiny opakuje, že „S tradičným etymologickým výkladom predpokladajúcim predčeský kalk zo sthn. winnahten (…) nesúhlasí súčasná etymológia (…)“.

Po nemecky sa Vianoce dnes povedia Weihnachten [vyslov: vajnacht(e)n] alebo alternatívne Weihnacht [vajnacht], pričom prvý tvar je pomnožné (či plurálové) podstatné meno a druhý je jednotné číslo. Prvýkrát je takýto výraz v nemčine doložený až na konci 12. storočia, a to v podobe dvoch samostatných slov – okolo roku 1170 ako wîhe naht (vyslov: [ví(h)e nacht]; význam: wîhe = svätá, naht = noc) a okolo 1190 v datíve ze wîhen naht (vyslov: [ce ví(h)en nacht]; význam: „k svätej noci“, čiže: na Vianoce). Veľmi častý bol v stredoveku tvar v datíve množného čísla ze den wîhen nahten (význam: „k svätým nociam“, čiže: na Vianoce), z ktorého pochádza dnešné zakončenia slova Weihnachten na -nachten (namiesto „očakávaného“ tvaru -nächte); množné číslo malo zrejme vyjadrovať, že sa oslavuje viacero dní, ale môže mať aj inú príčinu. Od 13. storočia sa vyskytujú aj tvary písané dovedna (t.j. ako jedno slovo), napr.: wîna(c)ht(en), wîhe(n)na(c)ht(en), wîena(c)ht. Zhruba od 14. storočia sú doložené aj varianty dnešných tvarov, čiže obsahujúce na začiatku [vaj-] namiesto [ví-], napr. ako weynacht[heilig] v Breslauer Urkundenbuch, weinacht[kaese] v Endres Tuchers Baumeisterbuch der Stadt Nürnberg či priamo ako weynachten napr. u Luthera. Všetky stredoveké aj novoveké tvary boli najprv vo veľkej väčšine prípadov v pomnožnej podobe (dnešné Weihnachten), až od 18. storočia sa používa častejšie aj tvar v jednotnom čísle (dnešné Weihnacht).

Pokiaľ ide o vyššie uvedené stredoveké stredohornonemecké prídavné meno wî(c)h (vyslov: [vích]; ženský rod wîhe; význam: svätý), toto slovo pochádza zo starohornonemeckého wîh, podobne bolo v gótčine weihs. Pôvod je germánske *weiha (význam: svätý). Príbuzné tvary sú napr. staronordické vé (chrám), staroanglické wēoh či wīg (boží obraz) a latinské victima (obetné zviera). Z slova wî(c)h sa vyvinulo okrem iného dnešné nemecké sloveso weihen (vyslov:[vaj(h)en]; význam: (vy)svätiť); vo význame „svätý“ pôvodné wî(c)h prežíva už len v niektorých zloženinách na Weih-, inak sa „svätý“ v dnešnej nemčine už povie heilig.

zdroje[14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27]

Chmelárov omyl číslo 2:  Prekrytie pohanských Vianoc kresťanskými

Sviatok bol taký populárny, že dokonca aj kresťania ho museli prekryť symbolom narodenia Ježiša Nazaretského.

Kresťania za najväčší sviatok považovali aj považujú Veľkú noc. Pripomienka narodenia Ježiša Krista je mladšia. Je len zhodou okolností, že tento deň pripadá na týždeň po zimnom slnovrate.


Kde sa vlastne Vianoce vzali?
Táto otázka privádza do vytŕženia ateistov strážiacich čistotu tradícií. Ich tradícií. Podľa rozšíreného mýtu kresťania nahradili Vianocami ako pripomenutím narodenie Krista staršie pohanské zvyky.
Konšpiračný film
Zeitgeist, obľúbená vedecká literatúra fajera, rozšíril mýtus, že kresťania oslavujú narodenie JK (sic!) preto 25.12., lebo v rovnaký deň roka ako Ježiš sa podľa tradícií narodili aj viacerí iní bohovia staroveku, napríklad Horus, Mitra, Dionýz, Attis a iní. Tieto paralely (ako aj mnohé iné, ktoré film uvádza) sú však falošné.

Zapamätajte si teda raz a navždy, že Zeitheist je znôškou klamstiev. Máte to podpísané od onakvejšieho atiestu – Dušana Valenta.

Poďme ďalej.
Podľa rozšíreného názoru bolo ustanovenie dátumu Ježišovho narodenia na 25. december cieleným zásahom cirkvi, ktorá sa snažila nahradiť slávenie pohanských sviatkov sviatkom kresťanským. Takýto scenár dáva zmysel. Ako sme videli, konkrétny spôsob slávenia Vianoc má z veľkej časti pohanský pôvod. Preberanie zvykov a tradícií je však jedna vec, ustanovenie dátumu Vianoc čosi celkom iné. Staroveké písomnosti, ktoré máme k dispozícii, cielené vytláčanie pohanských sviatkov Vianocami nenaznačujú. Ranokresťanskí autori skôr hovoria o zhode okolností, ktorá je údajne dôkazom, že „Boh uprednostnil Ježiša pred falošnými bohmi pohanov.“ Cielené prekrytie zimných pohanských sviatkov sa prvýkrát spomína až v krátkej poznámke biblického komentátora Dionýza bar-Salibiho v 12. storočí. A malo ísť o presun slávenia Ježišovho narodenia zo 6. januára.

Zopakujme si teda kľúčové myšlienky:
Staroveké písomnosti, ktoré máme k dispozícii, cielené vytláčanie pohanských sviatkov Vianocami nenaznačujú.
V čase určenia dátumu slávenia Vianoc na 25.12. už si kresťania marodenie Krista pripomínali.

Za tretie – určenie dátumu kresťanských Vianoc.

Už židovská tradícia uvádza, že stvorenie a spása by mali byť v jeden, presnejšie v rovnaký deň v roku. Na základe evanjelií bol určený dátum ukrižovania na 25.marca. Teda JK bol ukrižovaný v rovnaký deň ako bol počatý. A po deviatich mesiacoch sa narodil. Teda 25.decembra. Pripomínam, že nejde o historický výpočet udalostí, ale o zosúladenie ľudovej a cirkevnej tradície.

Ateista Dušan Valent teda v závere prízvukuje to najdôležitejšie:
S istotou môžeme skonštatovať, že deň, mesiac ani ročné obdobie narodenia Ježiša nepoznáme, pričom spôsob, akým slávime Vianoce, má v mnohých smeroch pohanské korene. No tvrdenie, že dátum Ježišovho narodenia bol na december, konkrétne 25. december, ustanovený iba za účelom vytlačenia pohanských sviatkov, je z viacerých dôvodov problematické. Pravdepodobnejšie je, že dátum slávenia Vianoc vychádza z prastarej rabínskej (a teda židovskej) tradície, podľa ktorej sa veľké veci dejú znova a znova v rovnakom čase.

Ešte raz zopakujem:
tvrdenie, že dátum Ježišovho narodenia bol na december, konkrétne 25. december, ustanovený iba za účelom vytlačenia pohanských sviatkov, je z viacerých dôvodov problematické.

Chmelárov omyl číslo 3:  Prekrytie zimného slnovratu Vianocami

Do tretice si neodpustím vytknúť pánovi Chmelárovi astronomickú a kalendárnu nepresnosť. Slnovrat a Vianoce sa neprekrývajú. Slnovrat je 21.decembra. Vianoce až 25. decembra. A to pán Chmelár nevie, že Vianoce podľa grékokatolíkov aj pravoslávnych sú až 6. januára.
Ateisti a kresťanofóbni liberáli zase – ako každý rok – prespali zimný slnovrat a z neznámeho dôvodu ho oslavujú spolu s katolíckymi Vianocami 25.decembra. A nemajú hanby sa naparovať, že im cirkev kradne zimný slnovrat.

 

Na záver pridám ešte jeden blud pána rektora:

Chmelárov omyl číslo 4:  Pôvod slova Kračúň

Pán Chmelár tvrdí: “Končí sa najkratší (Kračún) deň roka”

Už aj obyčajná Wikipédia toto tvrdenie vyvracia. Citujem: “Podľa niektorých autorov slovo kračún znamená “najkratší deň (v roku)”, takýto výklad však nie je jazykovo presvedčivý.[3]
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kra%C4%8D%C3%BAn_(slovansk%C3%BD_sviatok)

Chmelárova  manipulovatívna lož: Marx ako  sv.Mikuláš

Ateista Chmelár odporne zneužíva vianočné sviatky na propagáciu marxizmu, ktorý je jeho pseudonáboženstvom. A Marx jeho bohom. Fotomontáž predstavujúca Marxa ako Santa Klausa (Svätého Mikuláša) má nielen pobaviť, ale dať marxizmu pohanskú hĺbku a ukotviť marxizmus v našom vedomí ako niečo s prirodzenými historickými koreňmi. Dať marxizmu mystickú hĺbku a príťažlivosť. Chmelár nie je jediný ateista, ktorý odhodil Boha nahradzuje ho romantickou mytológiou robiacou marxizmus tak príťažlivejším pre mládež a poblúdilcov. Podobnej intrigy sa dopúšťal aj iný sekularista pán Hitler.

marx-hitler-santa

Je desivé, že dnešní sekulárni humanisti si osvojili nacistickú protikatolícku know-how. Hákové kríže nahradili farbami dúhy, no nenávisť zostáva stále rovnaká. Túžba po presadení vlastnej ideológie kultúry smrti, zadupanie katolicizmu a besný boj proti všetkému, čo i len vzdialene pripomína boha, Krista, kresťanstvo, Cirkev.

Eduard Chmelár pretláča odluku cirkví a  štátu, no ten istý Chmelár sa s gýčovou pietou klania bôžikom a mýtom pohanstva. Adolf Hitler rovnako pretláčal pohanské rituály a mýty s cieľom oslabiť a zničiť katolicizmus v Nemecku. V roku 1936 vzniká v Nemecku organizácia Heitmatwerk ako pobočka saskej nacistickej strany. Sama seba definovala ako propagátora saskej germánskej kultúry ako žiarivého príkladu skutočného nemectva. O rok neskôr publikuje návod, ako by Nemci mali sláviť Vianoce. Panna Mária mala byť vykresľovaná ako Nemka, Vianoce mali byť bez Krista. Vianočné stromčeky sa zdobili ozdobami s hákovými krížmi a symbolmi SS. Na vrchole stromčeka už nebola betlehémska hviezda, ale nacistická rišska orlica. Príručka nebola určená pre verejnosť, ale distribuovaná nacistickým funkcionárom. Okrem iného sa v nej doporučovalo nahradzovať anjela svastikou, mal sa pripomínať svetský rozmer vianoc a vytláčať aj v názvosloví používanie vianočných sviatov. Nič vám to nepripomína? Podľa pokynov tzv. vianočné večierky nacistov boli honosne dekorované veľkými zlatými hákovými krížmi. Nacizmus vytláčal kresťanstvo ako svojho konkurenta a Hitler bol predstavovaný ako mesiáš, teda ten, kto zachráni nemecký národ. Odporný kult osobnosti . Hitler miloval seba až do tej miery, že známym rozposielal vianočné pozdravy, na ktorých bol on sám. Načo prianie? Veď Nemci aj tak túžia iba po ňom. Extázu adresáta mal umocniť ešte vlastnoručný podpis sekularistu Hitlera. Kresťanské vianoce tak boli nahradzované proti vôli Katolíckej cirkvi akýmsi prečudesným festivalom. Bez kresťanskej zmysluplnosti sviatkov, naviazané na novopohanstvo, prastaré mytológie, ktoré mali na piedestál vynášať sekulárnu ideológiu kultúry smrti. Hitler ako mesiáš, Mária ako matka nemeckého národa. Ježiš nanajvýš ako Nežid, Árijec. Už čoskoro úplne nahradený Furerom. Got mit uns mali napísané nemeckí vojaci na prackách svojich opaskov ako nástroj na otupenie ich mysle. Že nacizmus a boj, ktorého sa účastnia, je bojom, na strane ktorého stojí boh. Elitné jednotky však už mali iný názov – Vernosť je mojou cťou. Nie vernosť bohu, ale Hitlrovi. A tak nacisti oklamali nielen vlastný národ, ale dodnes klamú mnohých ateistov tvrdiacich, že nacizmus bol kresťanský.
Eduard Chmelár si buduje rovnako odporný kult osobnosti. neznesie rovnako ako Hitler žiadnu kritiku. Jeho fcb je starostlivo cenzúrovaný. Iba ON a nikto lepší. V konaní a ideách sekulárnych humanistov je veľmi veľa z nacistickej propagandy. Dosť na to, aby sme sa po skúsenostiach dvoch svetových vojen mohli ľahostajne prizerať, ako sa v EU vmáha kultúra bez Boha ukotvujúca svoje idey v pohanstve, kultoch slnkach a prekonaných hlúpostiach. Úsmevné zobrazovanie podvodníka Marxa ako Santa Klausa má otupiť ostražitosť rozumu. Ak máme bojovať proti extrémizmu, na čiernu listinu sa musia dostať nielen neonacisti, ale aj marxisti. Veď marxizmus motivoval mnohé zločinné systémy k páchaniu väčšieho zla aj v absolútnych číslach ako hitlerizmus. Najväčší krikľúni proti neonacistovi Kotlebovi tak zakrývajú svoje vlastné komplexy a túžbu po diktatúre iných farieb. Marx a Hitler – dve postavy, ktoré by mali byť zavrhnuté na smetisko dejín ako smrteľné infekcie.

Čím je lepší marxista Chmelár od neonacistu Kotlebu? Konečnými výstupmi ich bludov je civilizácia bláznovstva.

006321bd00000258-0-from_the_book_hitler_churchill_adolf_hitler_german_dictator_in_t-a-4_1418747263708

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s