Ateistické predsudky a všeľudskosť kresťanskej morálky

Alebo o pýche jedného sekulárneho humanistu.

Ján Parada – slovenský mienkotvorný ateista snívajúci o siene slávy sekulárneho humanizmu –  je môj súputník na webe v témach svetonázorových. Konkrétne v prekáračkách a doťahovaní sa o pravdu medzi kresťanmi a ateistami. Zavádzajúco sa označuje za humanistu – hoci v skutočnosti je prachobyčajný NEZNABOH. Jeho narcistické ego ho núti považovať každého oponenta za hlupáka nepoužívajúce logiku, za slaboyseľného a pod.
V predposledný februárový deň roku 2017 mi venoval opäť pozornosť. A to som ho pár dní predtým varoval, že nech sa už nestrápňuje ohováraním a klebetením, lebo vždy dostane riadnu nakladačku a musí žiť s hanbou vo virtuálnom priestore. Nech mi radšej vopred napíše a upresní si výhrady. Zbytočne.

Ad: Zlaté pravidlo morálky je všeľudské  alebo Ukážka namysleného katolíka z Trnavy.

Parada pranieroval moju zľahka ironickú námietku adresovanú slečne ateistke Hanke Fábryovej (aktivistke LGBT), ktorá sa nadchýňala tzv. zlatým pravidlom morálky nachádzajúcim sa v Biblii – Nerob inému to, čo nechceš, aby robili Tebe – a snažil sa zľahčiť skutočnosť, že toto “zlaté” pravidlo sa nachádza v biblických textoch. Citujem pána Paradu:

Je to chybný „dôkaz“. Potom môžeme aj pokojne tvrdiť, že kresťanstvo má korene v antickej (gréckej) filozofii, korene u Sokrata, alebo v čínskej morálke, u Konfucia. Prípadne v morálke Indov, ak berieme do úvahy Mahábháratu. Autorom najstarších zmienok o tejto vzácnej knihe (Mahábhárata) je Pánini, indický jazykovedec zo 4. storočia pred n. l.

Zlaté pravidlo morálky je všeľudské. Nedá sa pripisovať len jednej konkrétnej morálke, napríklad kresťanskej alebo židovskej. Už oddávna, v staroveku, bolo známe toto zlaté pravidlo morálky v rôznych obmenách v mnohých krajinách sveta. Od antického Grécka až po Čínu. Keby sme lepšie poznali kultúry pôvodných obyvateľov amerického kontinentu, možno by sme sa so zlatým pravidlom morálky stretli aj u nich.

Zlaté pravidlo morálky je totiž oveľa staršie ako kresťanstvo alebo judaizmus.

Zaiste sa s týmto pravidlom stretneme aj v iných spoločenstvách a to nielen ľudských, ale aj živočíšnych. Ak chce byť pán Parada úprimný, musí teda priznať, že morálka ateistu je potom aj tchoria, potkania či rovno krysia. Ateisti si totiž nemôžu nárokovať na výnimočnosť postavenia vo svete živočíchov – sú len jednou z mnohých miliárd variácií DNK. Bez Boha sú len zvieratami – stavovcami, cicavcami. Iba náboženstvo – a v našom priestore kresťanstvo – povyšuje človeka nad iné zvieratá. A iba ateizmus – a žiadne iné náboženstvo – vracia človeka na úroveň zabehnutej prašivej suky.
Vodné tvory poľahky pracujú aj s inými zákonmi – využívajú “archimedov zákon”, no nepripisujeme jeho autorstvo žiadnemu žralokovi, ale človeku – Archimedesovi – ktorý tento jav popísal a vyvodil z neho poučku. Podobne je to aj s nepísanými pravidlami v zvieracích spoločenstvách. Aj v ľudských. Až neskôr sa isté javy v správaní popísali a dali do poučky tak, aby sa dali buď potláčať alebo pretláčať ako vznešené ideály. Súbory týchto vznešených ideálov a pravidiel správania sa nazvali kódexami, prikázaniami, zákonmi. Ak má akýkoľvek štát, kultúra, civilizácia prežiť, musí mať zákony, pravidlá správania. Tie si vyvárajú všetky ľudské spoločenstvá. Dokonca aj tie ateistické. Sformulovanie zásad správania sa stáva chrakteristickým znakom vyspelej civilizácie – oddeľujúcej sa od spoločenstiev zvierat. Tie aj keď majú pravidlá v rámci sociálnej hierarchie vo svorke, kŕdle či tlupe, nemajú ich v podobe príkazov. Ľudská civilizácia ich má.

Ján Parada zmieňuje rôznych filozofov. A robí dobre. Dokazuje, že kresťanstvo obsiahlo také morálne úvahy, aké onoho času sformulovali Sokrates, Panini či Konfúcius. Aj kresťanofóbiou posadnutý Parada teda chtiac-nechtiac dáva kresťanstvo, a predovšetkým katolicizmus, na úroveň svetových filozofov. No kto by to od militantného ateistu čakal? 😀

Parada píše:

Je to chybný „dôkaz“. Potom môžeme aj pokojne tvrdiť, že kresťanstvo má korene v antickej (gréckej) filozofii

Jedným zo štyroch biblických jazykov bola starogréčtina, vtedajšia gréčtina. Jazyk filozofov. A tú ovládali nezriedka aj židovskí vzdelanci. To kultúrne prepojenie tam jednoducho je. Ten priestor bol formovaný aj židovskou neskôr židokresťanskou a kresťanskou morálkou. Vplyv sa počíta na tisíce rokov. Čo sa nám tu snaží Parada naznačiť?

…korene u Sokrata…

Sokrates je s istou nadsázkou označovaný za prvého kresťanského mučeníka pred Kristom. Je to len metafora, bez historického opodstatnenia. Bola to snaha hodnotovo ukotviť kresťanstvo – v prvopočiatkoch – a prihlásiť sa ku kultúrnemu odkazu. Nadviazať na morálne rozhodnutia známych osobností v tej dobe. Sokrates – ktorý bol zavraždený antickou demokraciou, bol ikonou nielen vzdelanosti, ale aj výhrady vo svedomí. Ak sa naši ateistíci hlásia k antike, musia na seba vziať aj túto justičnú vraždu. Antika totiž až tak veľmi slobode slova z dnešného pohľadu nepriala. Na Wikipédii o Sokratesovi nájdeme aj toto:

Všetky cnosti sú navzájom spojené v nerozbornej jednote. I keď eudemonický (gr. eudaimonia šťastie) charakter Sokratovej etiky nie je z teistického hľadiska úplný, treba vysoko oceniť jeho snahu o založenie etiky na poznaní ľudskej prirodzenosti. Na rozdiel od relativistickej etiky uznáva Sokrates stálosť ľudskej prirodzenosti, etických hodnôt a mravných noriem. Snažil sa položiť racionálne základy nielen etike, ale hľadal i rozumové zdôvodnenie náboženských úkonov. Jeho výrok: „Skôr poslúchnem Boha ako vás” (zaznamenaný v Platónovej Obrane Sokrata), ktorý vyslovil pred súdnym tribunálom, obviňujúcim ho z bezbožnosti a kazenia mládeže, vyznieva tak jednoznačne, ako odpoveď Petra a apoštolov pred židovskou veľradou: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí” (p. Skutky apoštolov 5, 29).[4]

 

Známy ateista – Eduard Chmelár – sa o morálke vyjadruje ako o spoločenskej dohode. Tvrdí, že…  Citujem pána Chmelára: Neexistuje nijaký mravný nárok mimo nás … v nadväznosti na  pána Chmelára dalej ho citujem ktorý sami aktívne tvoríme a napĺňame konkrétnym zmyslom. Morálka ateistu nie je nič len spoločenská dohoda. Dohodnime sa, že vražda je prípustná a bude morálna. Dohodnime sa, že človek je bytosťou hodnou ochrany až od x-tého mesiaca a bude interrupcia morálna. Dohodnime sa, že nevinný Kristus môže byť ukrižovaný a bude to morálne. Vaša morálka je absurdná – rovnako ako vesmír z pohľadu neverca. Vy nemáte morálku. Máte len zmysel pre obchod, dohodu, diktát silnejšieho. Ak sa silnejší dohodnú, že vyvraždiť indiánov je výhodné, bude to pre nich morálne. Ak sa dohodnú zhodiť atómové bomby na Nagasaki, je to morálne. Ak sa dohodnú mocní na potopení argentínskeho krížnika mimo 200 míľovej vojnovej zóny bude to morálne.

Morálka je z pohľadu ateizmu len vyjadrením prípustnosti správania jedných voči druhým a je diktátom tých mocných.
Aj preto ateizácia stála desiatky miliónov obetí. Lebo nemáte morálku od Boha, ale len obchodnú zmluvu riešiacu nároky, práva a postihy.
Zaiste tá dohoda sa dá vytvoriť aj na základe reciprocity.

Ak je nejaké morálne pravidlo prakticky od vekov, kto vie od kedy, rozšírené po celom svete, nemôže si nikto nárokovať právo na „korene“, lebo prvotného pôvodcu dnes nepoznáme… (píše Parada)

Ateisti samozrejme nepoznajú pôvod toho zlatého pravidla a ani jeho pôvodcu. Kresťania však v tejto veci majú jasno. Všetci – aj neverci – máme v sebe pečať Stvoriteľa a túžime po pravde a láske. Pre kresťanov ateistovo “kto vie od kedy” má určenie – od Stvorenia sveta.

Rôzne podoby tohoto Zlatého pravidla nájdeme v rôznych kultúrach naprieč vekom aj priestorom. Parada argumentuje letopočtami:

Čínsky filozof Konfucius sa narodil v roku 551 pred n. l.
Grécky filozof Sokrates sa narodil v roku 469 pred n. l.

Morálny princíp reciprocity sa v Biblii nachádza na viacerých miestach. Napr. v Novom zákone: “Jak chcete, aby lidé jednali s vámi, tak jednejte vy s nimi.” (Bible, Lk 6,31, srov. Mt 7,12)… Ale aj v Starom zákone (v knihách posvätných aj pre židov):  “Co nechceš, aby ti jiní činili, nečiň ty jim.” (Bible, Tob 4,15)
Zdroj tu.

Česká Wikipédia uvádza niekoľko príkladov:
Různé formy Zlatého pravidla se vyskytují v mnoha kulturách a nelze stanovit, která je původnější.

  • „Nedělej druhým, co nechceš, aby dělali tobě.“ (Konfucius, Analekta 15,23)
  • „To, co vyčítáš svému bližnímu, sám mu nedělej.“ (Pittakos z Mytilény, jeden ze Sedmi mudrců)
  • „Nečiň jiným, co by tě zlobilo, kdyby učinili tobě.“ (Sókratés„Nechci sám dělat, co bych na druhém káral, nakolik je to v mé moci.“ (Meandros ze Samu, podle Hérodotos, Dějiny, III, 142)
  • „Nebudeš se mstít synům svého lidu a nezanevřeš na ně, ale budeš milovat svého bližního jako sebe sama. Já jsem Hospodin.“ (Bible, Lv 19,18)
  • „Cokoli je ti proti mysli, nečiň ani druhým.“ (Zoroastrický spis Šajast-na-Šajast, 13,29)
  • „Člověk se nemá vůči druhým chovat způsobem, který je mu samému proti mysli. To je jádro vší morálky. Všechno ostatní plyne ze sobecké žádostivosti.“ (Mahábhárata. Anušasána parva, 113,8)
  • „Co nechceš, aby ti jiní činili, nikomu nečiň. To je celá Tóra, všechno ostatní je jen komentář.“ (Talmud, Šabbat 31a)

Kniha Tobiáš pochádza z asi druhého storočia pre Kristom. Kniha Levitikus je súčasťou Pentateuchu a ten sa datuje (podľa Wikipédie) až do ôsmeho storočia pred Kristom. Čo je rozhodne skôr ako Paradom zmieňovaný Sokrates a Konfucius.

Človek v sebe počas svojho života zvádza boj so živočíšnosťou, ktorá nás vracia k pudovosti zvierat. A potláča ju v snahe zotrvať na vznešenosti ľudského rodu – tým, že svoje správanie spútal morálnymi zákonmi. Morálka Biblie nie je len spoločenskou dohodou akýchsi ľudí. Jej ukotvenie v Stvoriteľovi našej kresťanskej morálke dáva pevný základ. Nech sú spoločenské pomery akokoľvek rozkývané a hladina verejnej mienky rozbúrená, kresťanská morálka ukotvená v Biblii je stále pevným oporným bodom, pilierom, majákom v búrkach, ku ktorému vzhliadame. Zo všetkých tragédií, vojen a bezprávia sa ľudstvo dostalo vďaka tejto vtlačenej pečati Stvoriteľa.

Karel Sýkory na bráne Blisty.cz mylienka Zlatého pravidla rozširuje:

Nemyslím si, že je tzv. “zlaté pravidlo” omyl, nebo chyba. Jenom zde vidím jistý rozdíl. Jako příklad uvedu morální hodnoty. Zlaté pravidlo nám dává doporučení, abychom nečinili druhým lidem to, co sami nechceme. Takže nemám lhát, krást, chovat se nemorálně vůči druhým lidem, protože potom se docela dobře může stát, že se sám stanu obětí stejného chování od svých “bližních”. V tom spočívá moudrost zlatého pravidla. S podobným vysvětlením přichází i jedno české přísloví — “Kdo jinému jámu kopá, sám do ní padá.”

(alebo naše trnavské “Aký póžič, taký vrác!”)

Avšak biblický text jde ve svém poselství ještě dál. “Jak byste chtěli, aby lidé jednali s vámi, tak vy jednejte s nimi.” Každý máme o sobě nějaké mínění a nevěřím, že bude špatné. Každý z nás chce být přijímán, milován, chápán. Biblické doporučení mi říká, jak chci, aby se ke mně chovali jiní lidé, tak se sám musím vůči těmto lidem začít chovat! Je to docela jednoduché, pokud sám chci být přijímaný, mé názory akceptovány, potom sám musím začít přijímat, akceptovat názory jiných. Pokud chci být milován, potom sám musím milovat jiné lidi. Pokud chci být pochopen, potom sám musím chápat jiné atd..

Jakoby biblické doporučení, biblická rada obsahovala zlaté pravidlo, ale navíc počítala s osobními ambicemi každého jednoho z nás. My chceme ve svých životech něčeho dosáhnout, něco znamenat. Proti našim ambicím se ovšem biblický text neobrací, stanovuje však striktní pořádek, jak toho dosáhnout. Člověk se má začít chovat vůči druhým lidem přesně tak, jak chce, aby se oni chovali k němu. Tedy, žádná kariéra “po zádech” jiných! Žádné chování, kdy se takříkajíc “jde přes mrtvoly”! K tomu mě toto moudro nevybízí.

– See more at: http://blisty.cz/art/26703.html#sthash.dw2Eg0UP.dpuf

Pokračujme citátom Paradu:

Základnou cnosťou je podľa Konfucia žen (humanita, ľudskosť).
Poľahky si z toho môže niekto vytvoriť fiktívny dôkaz, že morálka ateistu má čínske korene…. píše ateista Parada

Morálka ateistu žijúceho v Číne ma čínske korene. Morálka ateistu žijúceho v Európe – kde vyrástol – má európske korene. Dnešní ateisti vyrástli v kresťanskom priestore a majú teda kresťanské korene. Prevzali kresťanskú morálku. Čo je na tom nelogické?

Parada pokračuje argumentačnýnm klamom:

Ono, je potrebné občas aj myslieť.

Parada podsúva podprahové tvrdenie, že ten, kto premýšľa, musí mať taký istý názor ako on sám a ten, kto má iný názor, nerozmýšľa 😀

Áno, humanisti verejne hovoria, že nadväzujú aj na antickú tradíciu, čiže v humanizme nájdeme „korene“ z antickej filozofie, zo svetonázorov ľudí, ktorí žili v starovekom Grécku.

Ako sa niekto môže dopustiť takéhoto protirečenia? Hlási sa k odkazu antiky a myslí na Grécko? Nie, antika, to nie je len staroveké Grécko. Pojmom antika sa označuje historické obdobie kolonizácie Grécka (druhé tisícročie pred Kristom) až po rozpad rímskeho cisárstva v roku 476. Definície sa líšia – no vždy ide o jednotu rímskej a gréckej kultúry. To nevie náš ateistický stúpenec odkazu antiky? A čože nám vlastne zostalo z antiky? Antika je len historický míľnik – v nedohľadne. Z antiky zostali len ruiny. Kde naokolo vidíme čosi z antiky? Antická morálka? Antická veda? Antické školstvo? Právo? Dobročinnosť? Spolužitie? Geocentrizmus? Placatosť Zeme? Hádzanie detí do priepasti? Sodomia? Návrat európskej civilizácie k antike by bol katastrofou. Vďaka Bohu a kresťanom, ktorí vybudovali západnú civilizáciu aj zapracovaním toho najlepšieho z antiky, EU nemá korene antické, ale kresťanské.

Skutočnosť, že si zlaté pravidlo osvojili aj ateisti, je len dobre. Škoda, že ho nedodržiavajú. Ba priam pošliapavajú.
Napr. tak, že podporujú najväčšiu genocídu najmenších ľudí na svete – vraždenie dieťatok v lone matky a toto vraždenie nazvali právom matky. Ako by sa páčilo Paradovi, keby ho ktosi len tak bezdôvodne začal na ulici trhať kliešťami len preto, že ten niekto túži po vyššom spoločenskom statuse, kvalitnejšom bývaní či dokončení štúdia alebo kariéry. Alebo mu proste len tak prekáža stretnutie s ním. Tu sa ateistom nehodí to známe “nerob iným…”. Toto sekulárno-humanistické vraždenie stálo už takme jednu a trištvrte miliardy obetí. Oproti tomu bol holokaust len prechádzkou ružovou záhradou. A dobre vieme, akou tragédiou táto katastrofa (šoa) bola. Keby ateisti naozaj dodržiavali zmysel Zlatého pravidla, nebol by potratený jediný život dieťaťa zbytočne a nezomrel by v koncentračných táboroch jediný človek . žid, cigán, Slovák, Maďar, Soviet, jehovista, kresťan alebo komunista. Koncentračnými tábormi totiž vyvrcholila absurdnosť sekulárneho humanizmu a jeho relativizácia hodnoty života. A táto ateistická tragédia pokračuje aj dnes. V mnohonásobne väčšom rozsahu. Transportným vagónom je sama matka, koncentračným táborom potratová klinika a katom lekár bez výhrady vo svedomí. Tu klesajú sekulárni humanisti pod úroveň tej zmieňovanej zabehnutej prašivej suky. Lebo aj tá či divá sviňa za svoje mláďatá položí aj život – nedopustí, aby im bolo ublížené – v súlade so zlatým pravidlom. Jediné zviera, ktoré je schopné nazvať zabíjanie vlastných mláďat právom a podporovať také zabíjanie aj u iných – je sekulárny humanista.


 

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme

 

 

 

 

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s