Biologický humanizmus ateistu Bednára

Počuli ste niekedy výraz BIOLOGICKÝ HUMANIZMUS?

Priznám sa, že som to spojenie nečítal a nepočul nikdy a od nikoho. Až nedávno. Opakovane a to vždy od jednej a tej istej osoby – spisovateľa Romana Bednára (Romana Podolského).
Našiel som ho v článku Globálny kapitalizmus degradoval kultúru na tovar:

Autonómny charakter kultúry, tak ako existoval v uplynulých storočiach, začal kapitalizmus koncom 19. storočia postupne eliminovať. Tento proces sa časom zintenzívňoval, až ho napokon globálny kapitalizmus dotiahol do smutného konca. Hlavnou dogmou globálneho kapitálu je maximálne bezohľadná maximalizácia zisku. Pričom chce zisk vyťažiť a rozmnožovať bez ohľadu na morálku a na pozitívne ľudské hodnoty ako sociálnu spravodlivosť, súcit, spolupatričnosť, ohľaduplnosť a biologický humanizmus.

… a viackrát v článku Len také náboženstvo, ktorého súčasťou je biologický humanizmus, je PRAVÉ NÁBOŽENSTVO:

Až takéto nové religiózne povedomie – spoločné všetkým ľuďom na svete – môže vytvoriť nového človeka, pre ktorého bude najvyššou “dogmou”  BIOLOGICKÝ HUMANIZMUS.
Biologický humanizmus, vyjadrené stručne, znamená zjednotenie človeka so všetkými živými tvormi, zrieknutie sa akéhokoľvek násilia vo vzťahoch medzi ľuďmi a odstránenie prastarého rozporu medzi sexualitou a relígiou.Tu však treba pripomenúť skutočnosť (ktorú sa monoteistické relígie snažili z pamäti ľudstva vymazať), že v dávnych matriarchálnych spoločnostiach bola sexualita súčasťou relígie a bola jej významným kultovým aspektom.
Sexualita je sila príťažlivosti a v kozme neexistuje nič, čo by v nejakej forme nepodliehalo sile príťažlivosti. Preto žiadne náboženstvo, ktoré si nárokuje na to, že je humanistické a je založené na princípoch BIOLOGICKÉHO HUMANIZMU, nemôže byť nikdy nepriateľom sexuality.
Potláčanie sexuality a jej spájanie s hriechom, je zároveň potláčaním ženy a hriechom proti žene, a tak je zároveň aj prejavom potláčania života a jeho pozitívnych aspektov.
Náboženstvo, ktoré sa hlási k biologickému humanizmu, musí za najťažší hriech pokladať ničenie životov so zbraňou v ruke a deformáciu prirodzenej sexuality človeka.

Ako zadefinovať Romana Bednára? V dnešnej kultúre nálepkovania je to islamofób, antikapitalista, slovami kontroverzného blogera Petra Cvika ruský agent, proruský trol. A je to predovšetkým kresťanofóbny ateista. Ako ateista sa definuje na svojom blogu v článku Boh nie je nič iné, len projekcia človeka na nebesia.

Ako ateista by nemal mať problém odstrániť rozpor medzi sexualitou a relígiou. Relígiu jednoduch škrtne. Zostane len sexualita bez akýchkoľvek morálnych mantinelov. Lebo ateizmus je bez morálky. Sexualita bez morálky sa mení na pudovú záležitosť. Konanie človeka zbaveného morálky je poháňané snahou ukojiť pudy. Medzi neveriacim človekom bez ukotvenej morálky a zabehnutou prašivou sukou či iným zvieraťom nieto rozdielu. Život zvierat a predovšetkým ich sexualita je záležitosťou predátorstva. Je postavená na boji, sebectve, porážke slabších a práv silnejších. Čože sa nám tu snaží ateista Bednár nahovoriť o biologickom humanizme bez morálky? Čože je to za filozofický gýč vyzývajúci k jednote človeka so všetkými tvormi žijúcimi na planéte? Už len taká maličkosť, ak ateista používa slovo tvor  veď to slovo vychádza z diela Stvoriteľa, ktorý stvoril živé bytosti na svoj obraz a ako také sú teda dielom kreácie, tvorenia – sú tvormi. Svet prírody okolo nás je bojom o prežitie, niet jednoty v zmysle harmonického súžitia, koexistencie. Veď každým krokom zabíjame stovky mikroorganizmov, v každom okamihu naše biele krvinky vedú zápas s votrelcami z mikrosveta. Naše stravovanie je genocídou zvierat chovaných na mäso. Čože je to ten biologický humanizmus navrávajúci si utopickú harmóniu života všetkých tvorov na Zemi?

Roman Bednár vidí sexualitu v rámci ním zadefinovaného biologického humanizmu ako slobodný a ničím nelimitovaný priechod pohlavnej túžbe a dvíha varovný prst pred miešaním sa náboženstva do sexuality. Chce zbaviť sexualitu náboženskej morálky a ponechať voľnosť uspokojovaniu sexuálnych túžob. Bednár prehliada, že ak sa ľudská sexualita zbaví rituálov spútavajúcich pudy človeka, stane sa z človeka len prachobyčajné zviera. Pretože práve ritualizácia. potažmo ritualizácia náboženská, povznáša ateistické nevychované “hovädo” na človeka stojaceho vysoko nad všetkými živočíšnymi druhmi. Manželstvo, toľko podporované aj Katolíckou cirkvou, ako vznešená dohoda o spolužití muža a ženy, usmerňuje sexuálny pud človek tak, že sa stáva povznášajúcim a prinášajúcim prospech celej spoločnosti. Manželstvo sa tak stáva predsieňou rodiny, kde sú deti vychovávané láskou k láske, pravde a spravodlivosti. Sexualita pozbavená zodpovenosti nič také nepozná – je len prejavom živočíšnosti, egoistického uspokojenia sexuálnych túžob, ktorým biologickým primárnym cieľom je plodenie potomkov. Biologicko-humanistickým zmyslom je prežívanie rozkoše bez následkov, obdoba brania drog a opiátov. Klamlivé uvádzanie organizmu do stavu rozkoše a blaženosti devastujúceho dušu a aj fyzické telo. Z pohľadu ateizmu tak zaniká zmysel inštitútu rodiny. Najprv naberaním až groteskných redefinícií manželstva a rodiny a neskôr úplným zavrhnutím tohoto zväzku. Biologický humanizmus potom už zákonite vedie k nepriateľskému postoju človeka ako sexuálnej bytosti k dôsledkom prirodzenosti ľudskej sexuality – k vlastným potomkom. Vlastné počaté dieťa vníma ako prekážku prežívania rozkoší a slastí. A ateista volí spôsob riešenia problému v súlade s tým, čo povoľuje zákon. Dnešný sekulárny zákon. Výsledkom zákonnosti zabíjania detí je gigantická genocída najpočetnejšieho národa – najmenších detí obývajúcich lono matky. Počet obetí tejto genocídy už presiahol 1,5 miliardy. V porovnaní s týmto astronomickým číslom je sekulárno-humanistický pán Hitler úplným neviniatkom so “zanedbateľnými” (sic!) pár desiatkami miliónikov obetí. Čierna grotesknosť riešenia dôsledkov ateistickej morálky v oblasti sexuality naberá stále absurdnejšie rozmery. Niekdajší organizátor petície za odluku cirkví od štátu – ateista, politický skrachovanec a predseda Strany občianskej ľavice pán Štefan Sládeček sa usiloval uzákoniť v našej legislatíve nútené sterilizácie pre ženy pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia a dlhodobo nezamestnané ženy. Celá hanebná kauza prešla bez povšimnutia médií, za prehliadania Inšitútu ľudských práv, bez protestovania ombudsmanky. Kam sa podeli naši ľudsko-právni aktivisti a orgány stále nečinné v trestnom konaní? Naháňate akúsi pomätenú dievčinu za ocikaný Korán a neodsúdite človeka, politika, vyzývajúceho k prijatiu legislatívy totožnej z nacistickými zákonmi?
Ešte absurdnejšie sú požiadavky liberálov a feministiek. Lekárka Francesca Minerva je autorkou hrôzostrašného nápadu – navrhuje rozšíriť práva žien na potrat a predĺžiť dobu na výkon potratu na základe slobodného rozhodnutia ženy až ďaleko po narodení. Argumentuje tým, že dieťa po narodení ešte nie je uvedomelou ľudskou bytosťou, nemá ešte sny a túžby a preto nemá väčšiu hodnotu než napríklad králik, ktorého si pripravíte na obed. Zabiť dieťa po narodení by teda malo byť právom každej ženy. Prečo by to dieťa malo žiť, ak ho matka nechce? Tieto požiadavky neodsúdilo ani občianske združenie Možnosť voľby spájané s kontroverznou ľavicovou ateistkou a vysokou štátnou úradníčkou pani Pietruchovou. S absurdnými postojmi slovenských neznabohov sa stretnete aj vo vyhláseniach rôzneho druhu. Liberál Martin Poliačik podporil protest čiernych v Poľsku, kde sa dožadovali práva na zabíjanie detí, tzv, downíkov. Pre liberála Poliačika je tak paradoxne viac hodný života vyhodený psík ako nechcené dieťaťko. A nazýva to ľudským právom. Článok plný argumentačných klamov s postojmi našich liberálov i bývalej aktivistky a niekdajšej riaditeľky Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, dnes už iba dobre živenej štátnej úradníčky žijúcej výhradne z daní tých ľudí, ktorým právo na život upreté nebolo, Oľgy Pietruchovej tu. Je zaujímavé sledovať protirečivosť hodnôt liberálov, napr. Martina Poliačika. Sú pobúrení, ak zabitie dieťaťka matkou má byť trestné. No za ubitie psa železnou tyčou by posielali tie isté dievčatá na kriminálu. Roztrhať dieťa kliešťami je podľa nich akt humanizmu, utýranie psa barbarstvom.

Konanie, ktorého zmyslom a cieľom, je prežívanie slasti a vyhýbanie sa strasti, je hedonizmus. Ak človek uprednostňuje vlastné prežívanie šťastia na úkor iných, je egoista. Roman Bednár ohraničuje morálku “biologického humanistu” zákazom použitia zbrane proti inému človeku. Ateista Roman Bednár však nenamieta proti použitiu zbraní na odstránenie dôsledkov sexuality, ak sa počaté dieťa ako dôsledok promiskuitných vzťahov stane prekážkou prežívania sexuálnej slasti. V prírode, po jednote ľudí a zvierat ktorých Bednár volá, to chodí tak, že samec sa pokúsi už vrhnuté mláďatá zadrhnúť, aby sa samica chcela opäť páriť. Ateistovi Bednárovi teda nevadí, ak žena požiada lekára na použitie zbrane, aby zabil chirurgickými zbraňami dieťa v jej maternici, aby sa ona a jej dlhý zástup milencov mohli opäť odávať slasti z pohlavného styku? Môže teda podľa biologického humanizmu byť použitá zbraň na usmrtenie iného človeka, ak sa tým podporí častnosť prežívaných rozkoší? Alebo si náš “bio-bednárik” protirečí par excellance?

Biologický humanizmus Romana Bednára je protirečiaci si pôžitkársky ateistický filozofický gýč.

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme,sk

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s