Čo konkrétne máš na mysli tým, že nežiješ v čiernobielom svete? Ide o to, že nerozdeľuješ jednoducho ľudí do dvoch skupín? Pokiaľ je to tak, prečo potom vyvodzuješ závery, pri ktorých nešpecifikuješ, ktorých ateistov máš na mysli a proste napíšeš “Zmyslom života ateistu je … “, čo je všeobecným tvrdením a hádže ateistov do jedného vreca.
Pokiaľ si myslíš, že ateisti ani neexistujú, prečo o nich píšeš? Aký význam má písať o zmysle života niekoho, kto podľa teba ani neexistuje?
Prečo si vlastne myslíš, že ateisti neexistujú?
Z kontextu jasne vyplýva zmysel mojich slov.
Ateisti neexistujú v tom zmysle, že aj “prísni” ateisti majú silné sklony k poverčivosti. Píšem o ľuďoch, ktorí sa za ateistov prehlasujú a vyhraňujú sa svojimi názormi voči iným občanom.
Pokiaľ je tvoja definícia ateistu taká aká je, tak pravdepodobne stačí, aby aspoň jeden človek neveriaci v boha bol úplne nepoverčivý a hľa! Ateista je na svete. Lenže to nie je definícia ateistu, ktorá je všeobecne príjmaná ľudmi (samozrejme, každý môže mať svoju). A tou je jednoducho odmietanie akéhokoľvek boha, nadprirodzenej bytosti a podobne. A takýto ateisti samozrejme existujú.
Pán neráči byť puntičkárom. Pán sa snaží naznačiť, že zovšeobecňovať tvrdenie na celú skupinu, t.j. hádzať všetkých do jedného vreca je nesprávne, nakoľko to tvrdenie nemusí platiť (a ani neplatí) pre každého jednotlivca.
To začiatočné tvrdenie o zmysle života ateistu sa samozrejme dá vyvrátiť tým, že si uvedomíš fakt, že existujú ateisti, ktorých zmyslom života je niečo iné, konkrétne napríklad rodina, veda, pomáhať druhým, zaúčať druhých atď. Tým, že človek odmietne boha, nie je z neho automaticky zlý človek, je z neho iný človek – častokrát kriticky mysliaci, uvažujúci nad vecami a preverujúci si tvrdenia ľudí, ktorí si radi hladkajú svoje ego a vieru tým, že poukazujú na druhých, že sú menej, len preto, že sú na tom s vierou niekde inde.
Citujem:
A tou je jednoducho odmietanie akéhokoľvek boha, nadprirodzenej bytosti a podobne. A takýto ateisti samozrejme existujú.
Ak ateisti odmietajú všetkých bohov (nielen akéhokoľvek), musia mať predstavu o tom, ako ten boh či bohovia vyzerajú 🙂 Lebo ateista držiaci sa zdravého rozumu môže racionálne odmietnuť iba to, čo vie zhodnotiť. Inak sa z jeho ateizmu stába neracionálna viera, náboženstvo, kde bohom bude odmietanie predstáv kresťanov (moslimov atď..) a zbožňovaním ateistický postoj ako boh 🙂
Ateista samozrejme môže byť morálny – ak prijme napr. kresťanský morálny kodex. Z ateizmu morálka nevyplýva rovnako ako nevyplýva z matematiky.
Aj ateista ako všetci ľudia svoj život napĺňajú zmyslom, ktorý si určia. Ateista odvrhnúci náboženské predstavy a dôsledne rešpektujúc neviazanosť na nič metafyzické zákonite prepadne do pudovosti. To je zákonitosť.
Filozoficky sa podľa ateizmu nedajú zdôvodniť žiadne charitatívne postoje. Iba prebratím metafyziky z náboženstiev.
Odpoviem samozrejme aj na zvyšné časti vášho komentára, ale potrebujem si najprv ujasniť jednu vec. Vy ste presvedčený o tom, že morálka pochádza z Biblie?
Záleží od toho, ako si zadefinujete význam slova morálka. Lebo aj velitelia koncentračných táborov – praktizujúci ateisti – mali morálku a tá veru z Biblie nepochádzala.
Morálka – ako pravidlá správania definované prikázaniami – pre kresťana – má základ v Biblii.
Na Vašu otázku, či morálka bola pred Bibliou, som odpovedal a z mojej odpovede, kde som odmietol záporné tvrdenie, vyplýva tvrdenie pozitívne. Problém s čítaním? 🙂
Asi takmer každý ateista verí, že človek je živočích-cicavec z radu primátov… a ako taký má človek rôzne potreby vyplývajúce z jeho organizmu, súčasťou ktorého je aj rozvinutá vyššia nervová sústava, na základe ktorej je takto zadefinovaná psychika človeka –
“Psychika človeka je vlastnosť, funkcia vyššej nervovej sústavy, spojená s činnosťou mozgu. Možno ju chápať ako integrovaný súbor všetkých prejavov nervovej činnosti: t. j. vnemov z vonkajšieho a vnútorného prostredia, POTRIEB organizmu a činnosťou spojenou so skúsenosťou alebo učením.”
Z psychologického hľadiska ľudské POTREBY hierarchicky rozkategorizoval psychológ Maslow nasledovne (v zátvorkách sú moje doplnky a otázky) –
“1. fyziologické potreby_________ (kyslík, jedlo…, aj sexuálny pud?)
2. potreba bezpečia, istoty_________ (aj potreba názorového ukotvenia?)
3. potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti_______ (potreba akejsi stádovitosti? zaradenia sa niekam?)
4. potreba uznania, úcty
5. potreba sebarealizácie….”
__
(v ďalšom komentári súhrnne nadviažem na to, čo som uviedol v tomto a v predošlom komentári. Rozdeľujem na viac komentárov, pretože kedysi mi dlhé komentáre hneď “neprešli”)
Takže – zo skúsenosti ľudstva vieme, že tieto POTREBY (o ktorých písal Maslow) ľudia realizujú buď
po A) akosi svojvoľne (niektorí až bezohľadne živočíšne) – teda ako sami pred sebou uznajú za vhodné,, či ako sa viacerí ľudia dohodnú… alebo
po B) niektorí sa k svojim potrebám správajú ako bytosti morálne zodpovedné pred Bohom, o ktorom veria, že ich stvoril…a teda ako stvorené bytosti hľadajú vôľu Stvoriteľa.
__
AK človeka naozaj stvoril Boh, tak potom je dosť PODSTATNÝ ROZDIEL,
či po A) Maslowom vymenované POTREBY človek uspokojuje z hľadiska toho, že sám človek je merítkom toho, čo je správne ALEBO
či po B) človek v súvislosti s POTREBAMI považuje za určujúce a správne usmernenia Stvoriteľa, ktorý človeka stvoril a ktorý najlepšie vie, čo je pre človeka správne.
neznaboh 
To si myslíš o všetkých ateistoch?
Páči sa miPáči sa mi
Všetkých ateistov nepoznám.
Páči sa miPáči sa mi
Tak to tvrdenie platí iba na ateistov, ktorých poznáš?
Páči sa miPáči sa mi
Prečo mi neodpovedáš?
Páči sa miPáči sa mi
Vyvodil som záver na základe predpokladaných filozofických dôsledkov.
Páči sa miPáči sa mi
A naozaj si myslíš, že tie predpokladané filozofické dôsledky platia u každého ateistu? A pokiaľ áno, máš to overené, alebo je to len domnienka?
Páči sa miPáči sa mi
Nežijem v čiernobielom svete.
V skutočnosti ani ateisti neexistujú.
Páči sa miPáči sa mi
Čo konkrétne máš na mysli tým, že nežiješ v čiernobielom svete? Ide o to, že nerozdeľuješ jednoducho ľudí do dvoch skupín? Pokiaľ je to tak, prečo potom vyvodzuješ závery, pri ktorých nešpecifikuješ, ktorých ateistov máš na mysli a proste napíšeš “Zmyslom života ateistu je … “, čo je všeobecným tvrdením a hádže ateistov do jedného vreca.
Pokiaľ si myslíš, že ateisti ani neexistujú, prečo o nich píšeš? Aký význam má písať o zmysle života niekoho, kto podľa teba ani neexistuje?
Prečo si vlastne myslíš, že ateisti neexistujú?
Páči sa miPáči sa mi
Z kontextu jasne vyplýva zmysel mojich slov.
Ateisti neexistujú v tom zmysle, že aj “prísni” ateisti majú silné sklony k poverčivosti. Píšem o ľuďoch, ktorí sa za ateistov prehlasujú a vyhraňujú sa svojimi názormi voči iným občanom.
Pán ráči byť otravný puntičkár?
Páči sa miPáči sa mi
Pokiaľ je tvoja definícia ateistu taká aká je, tak pravdepodobne stačí, aby aspoň jeden človek neveriaci v boha bol úplne nepoverčivý a hľa! Ateista je na svete. Lenže to nie je definícia ateistu, ktorá je všeobecne príjmaná ľudmi (samozrejme, každý môže mať svoju). A tou je jednoducho odmietanie akéhokoľvek boha, nadprirodzenej bytosti a podobne. A takýto ateisti samozrejme existujú.
Pán neráči byť puntičkárom. Pán sa snaží naznačiť, že zovšeobecňovať tvrdenie na celú skupinu, t.j. hádzať všetkých do jedného vreca je nesprávne, nakoľko to tvrdenie nemusí platiť (a ani neplatí) pre každého jednotlivca.
To začiatočné tvrdenie o zmysle života ateistu sa samozrejme dá vyvrátiť tým, že si uvedomíš fakt, že existujú ateisti, ktorých zmyslom života je niečo iné, konkrétne napríklad rodina, veda, pomáhať druhým, zaúčať druhých atď. Tým, že človek odmietne boha, nie je z neho automaticky zlý človek, je z neho iný človek – častokrát kriticky mysliaci, uvažujúci nad vecami a preverujúci si tvrdenia ľudí, ktorí si radi hladkajú svoje ego a vieru tým, že poukazujú na druhých, že sú menej, len preto, že sú na tom s vierou niekde inde.
Páči sa miPáči sa mi
Citujem:
A tou je jednoducho odmietanie akéhokoľvek boha, nadprirodzenej bytosti a podobne. A takýto ateisti samozrejme existujú.
Ak ateisti odmietajú všetkých bohov (nielen akéhokoľvek), musia mať predstavu o tom, ako ten boh či bohovia vyzerajú 🙂 Lebo ateista držiaci sa zdravého rozumu môže racionálne odmietnuť iba to, čo vie zhodnotiť. Inak sa z jeho ateizmu stába neracionálna viera, náboženstvo, kde bohom bude odmietanie predstáv kresťanov (moslimov atď..) a zbožňovaním ateistický postoj ako boh 🙂
Ateista samozrejme môže byť morálny – ak prijme napr. kresťanský morálny kodex. Z ateizmu morálka nevyplýva rovnako ako nevyplýva z matematiky.
Aj ateista ako všetci ľudia svoj život napĺňajú zmyslom, ktorý si určia. Ateista odvrhnúci náboženské predstavy a dôsledne rešpektujúc neviazanosť na nič metafyzické zákonite prepadne do pudovosti. To je zákonitosť.
Filozoficky sa podľa ateizmu nedajú zdôvodniť žiadne charitatívne postoje. Iba prebratím metafyziky z náboženstiev.
Páči sa miPáči sa mi
Odpoviem samozrejme aj na zvyšné časti vášho komentára, ale potrebujem si najprv ujasniť jednu vec. Vy ste presvedčený o tom, že morálka pochádza z Biblie?
Páči sa miPáči sa mi
Záleží od toho, ako si zadefinujete význam slova morálka. Lebo aj velitelia koncentračných táborov – praktizujúci ateisti – mali morálku a tá veru z Biblie nepochádzala.
Morálka – ako pravidlá správania definované prikázaniami – pre kresťana – má základ v Biblii.
Páči sa miPáči sa mi
Takže pred tým než bola Biblia spísaná ľudia nepoznali morálku?
Páči sa miPáči sa mi
Tvrdím to nieklde?
Páči sa miPáči sa mi
Ak by ste to tvrdili, tak sa nepýtam. Pýtam sa váš názor.
Páči sa miPáči sa mi
Na Vašu otázku, či morálka bola pred Bibliou, som odpovedal a z mojej odpovede, kde som odmietol záporné tvrdenie, vyplýva tvrdenie pozitívne. Problém s čítaním? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Asi takmer každý ateista verí, že človek je živočích-cicavec z radu primátov… a ako taký má človek rôzne potreby vyplývajúce z jeho organizmu, súčasťou ktorého je aj rozvinutá vyššia nervová sústava, na základe ktorej je takto zadefinovaná psychika človeka –
“Psychika človeka je vlastnosť, funkcia vyššej nervovej sústavy, spojená s činnosťou mozgu. Možno ju chápať ako integrovaný súbor všetkých prejavov nervovej činnosti: t. j. vnemov z vonkajšieho a vnútorného prostredia, POTRIEB organizmu a činnosťou spojenou so skúsenosťou alebo učením.”
Páči sa miPáči sa mi
Z psychologického hľadiska ľudské POTREBY hierarchicky rozkategorizoval psychológ Maslow nasledovne (v zátvorkách sú moje doplnky a otázky) –
“1. fyziologické potreby_________ (kyslík, jedlo…, aj sexuálny pud?)
2. potreba bezpečia, istoty_________ (aj potreba názorového ukotvenia?)
3. potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti_______ (potreba akejsi stádovitosti? zaradenia sa niekam?)
4. potreba uznania, úcty
5. potreba sebarealizácie….”
__
(v ďalšom komentári súhrnne nadviažem na to, čo som uviedol v tomto a v predošlom komentári. Rozdeľujem na viac komentárov, pretože kedysi mi dlhé komentáre hneď “neprešli”)
Páči sa miPáči sa mi
Takže – zo skúsenosti ľudstva vieme, že tieto POTREBY (o ktorých písal Maslow) ľudia realizujú buď
po A) akosi svojvoľne (niektorí až bezohľadne živočíšne) – teda ako sami pred sebou uznajú za vhodné,, či ako sa viacerí ľudia dohodnú… alebo
po B) niektorí sa k svojim potrebám správajú ako bytosti morálne zodpovedné pred Bohom, o ktorom veria, že ich stvoril…a teda ako stvorené bytosti hľadajú vôľu Stvoriteľa.
__
AK človeka naozaj stvoril Boh, tak potom je dosť PODSTATNÝ ROZDIEL,
či po A) Maslowom vymenované POTREBY človek uspokojuje z hľadiska toho, že sám človek je merítkom toho, čo je správne ALEBO
či po B) človek v súvislosti s POTREBAMI považuje za určujúce a správne usmernenia Stvoriteľa, ktorý človeka stvoril a ktorý najlepšie vie, čo je pre človeka správne.
Páči sa miPáči sa mi