Paradovo nariekanie nad dôsledkami ateizmu

V tretej dekáde apríla roku 2017 mienkotvorný ateista Ján Parada zverejnil článok s názvom Nie je žobrák ako žobrák nadväzujúci na karikatúru Cristiny Bernazzaniovej:

201704231344_zobraci

Karikatúra porovnávaním zosmiešňuje rôzne naoko sa tváriace žobravé občianske združenia, ktoré svojim profesionálnym marketingom dokážu vytiahnuť viac alebo veľmi veľa peňazí na zbytočné projekty, kým ľuďom v núdzi zostáva na prežitie v núdzi len pár drobných.

Parada píše, citujem:

Ale aj podvodníci vedia „žobrať“. Len to robia s istou noblesou. Napríklad vyžobrú cez eurofondy veľké množstvo peňazí, lebo dokážu napísať kvalitný projekt, že im úradníci pri schvaľovaní na trik (podvod) neprídu, alebo podvodníci vedia skorumpovať (podplatiť) aj úradníkov. Takíto podvodníci nechodia v otrhaných alebo špinavých šatách. Obliekajú si kvalitné obleky. Možno ani ich susedia nevedia, že sú podvodníci, ktorí vedia „vyžobrať“ od štátu, alebo zo štátnych zákaziek, veľké množstvo peňazí. Inak, takému žobraniu sa hovorí tunelovanie peňazí. Až keď sa odhalí trestná činnosť, sused povie: „A ja som si myslel, že v čomsi podniká. Kto by to povedal, že je zlodej.“

Skutočne chudobný človek žobre na ulici, a je rád, ak mu aspoň kto-to vhodí do čiapky nejaké drobné mince.

Podvodníci nežobrú verejne, ale využívajú rôzne nedostatky v zákonoch. Hovorí sa im aj diery v zákonoch. Ich trestnú činnosť je neraz ťažké odhaliť. A keď „vyžobrú“, tak ide o veľké peniaze. S drobnými sa neobťažujú.

Neviem, či sa zasmiať, alebo zaplakať. Čo sme to za ľudia? Že si pomaly zvykáme na bezdomovcov a žobrákov? Čo sme to za ľudia? Že sa tvárime, ako keby sme boli ľahostajní k tomu, že je veľká nezamestnanosť. Čo sme to za ľudia? Že mlčíme, ak ľudia zo Slovenska musia odchádzať za prácou do cudziny. Hovorím o tých ľuďoch, ktorí išli za prácou do cudziny nedobrovoľne, pretože sa im dlhodobo nedarilo nájsť prácu vo svojom okolí, alebo na Slovensku.

A Parada následne pokračuje objavením príčin:

Žneme plody voľného trhu! Je trpký, je horký, je žalostný. Je kontrastný, pretože sa otvárajú „nožnice“ medzi bohatými a chudobnými. Bohatí bohatnú ešte viac, a chudobní chudobnejú ešte viac.

Je to klasický argumentačný klam – krivé obvinenie. Parada bez faktického podloženia si vycucal z prsta príčinu – voľný trh. Portál Humanisti.sk je totiž bránou priateľskou totalitnému komunistickému režimu. Robí mediálne krytie občianskemu združeniu Prometheus, ktoré samo seba veľkohubo nazýva jediným subjektom zastrešujúcim záujmy ateistov na Slovensku. Jeho história siaha hlboko do minulého režimu a dnes je toto združenie známe viac z opisu slovenské združenie eštébákov – práve pre vysoký výskyt ľudí evidovaných v registroch štátnej bezpečnost ČSSR. Nájdeme tu reklamu a podporu pre ľavicových extrémistov. Napr. DAV DVA, na čele ktorého je paradoxne zakladateľ subjektu ponúkajúceho finančné pôžičky. Voľný trh je pre komunistických a marxistických pohrobkov ako červené súkno.

Wikipédia definuje voľný trh takto:

Voľný trh alebo slobodný trh je trhový systém, v ktorom sa všetky ekonomické rozhodnutia (vrátane určenia ceny, pohybu peňazí, tovarov a služieb) odohrávajú na základe slobodných dobrovoľných rozhodnutí zúčastnených strán (predávajúci a kupujúci) bez donucovacej sily.

V takomto systéme štát sleduje politiku laissez-faire, ktorá je v kontraste s plánovanou, či zmiešanou ekonomickou politikou. Zástancovia voľného trhu sú prívržencami ekonomického liberalizmu.

Prečo teda Paradovi vadí sloboda obchodovania medzi predávajúcim a kupujúcim? Parada je stále blúdiaci ateista. Chce patriť do prestížneho klubu boľševíčkov, na súčasne mu komunizmus vadí. Ohovára starého komunistu Fica a podlieza sa združeniu eštébákov Fica podporujúceho. Je ateista, no desí sa dôsledkov evolúcie a tak presadzuje akýsi pokresťančený ateizmus – sekulárny humanizmus – čo je ateizmus s kresťanskými morálnymi zásadami bez boha – humanizmus dovoľujúci zabíjať vlastné deti a nariekať nad hrôzami obetí vojny. Sekulárny humanizmus Jána Paradu sa stal protirečiacim bláznovstvom pomäteného, alebo skôr len stále blúdiaceho človeka.

Je to starý známy fakt. Ateisti odhodivší boha a kresťanskú morálku stoja zoči-voči skutočnosti, že človek ako zviera, presnejšie neveriaci človek ako zviera, je bez boha vystavený evolučnému zápasu o prežitie, kde slabší uvoľňujú životný priestor predátorom. Ano, aj predátorom finančným. Evolúcia, predátorstvo, je jav výhradne formujúci každé ateistické spoločenstvo. Romantické predstavy o akomsi humanizme zbaveného božskosti v džungli neprežijú. Zožerieš, alebo budeš zožraný.

Touto filozofickou tézou sa zamýšľal aj známy Nietzsche. Veľký Nietzsche varoval, že vzdaním sa náboženstva sa ľudstvo vzdá celého komplexu morálnych hodnôt a výsledok bude katastrofický. A to netušil o rozsahu tragédie druhej svetovej vojny. Vzdaním sa náboženstva sa človek stáva strojom, nájomníkom silnejších, prikláňa sa k pudovému správaniu, ktoré napodobňuje vo všetkých možných variantách. Tá katastrofa skončí až vtedy, keď ľudstvo si vytvorí opäť nové filozofické tézy dokonale spútavajúce ľudskú živočíšnu agresivitu a egoizmus, na ktorých ateizmus bytostne stojí.

Majú ateisti šancu? No majú a skúsim im urobiť náčrt možného smerovania. Ako príklad sa dá použiť ľudské telo – je to dokonalá civilizácia buniek bez vyznania. Každá z nich má svoje miesto, zmysel i význam. A napriek tomu, že sú rôznorodé, nebojujú proti sebe – zaiste v zdravom organizme. Nájsť zmysel v budovaní spoločného tela civilizácie je myšlienkovou víziou budovania znesiteľnej a zmysluplnej spoločnosti bez boha. Je to vízia na isté obdobie, ktorá môže preklenúť nutkanie súperiť a zápasiť. Veď poučenie máme v našom organizme. Ak sa nejaký orgán rozhodne uzurpovať si viac práv alebo bude zaháľať, ničí to celé telo, spoločnosť buniek a v tele dochádza k multiorgánovému zlyhaniu.
Ateisti musia odhodiť svetonázor individualizmu a nahradiť ho koektivizmom. Sebectvo spolupatričnosťou. Nie systémom diktatúry, ale budovať víziu spoločnosti, na ktorej sa podieľajú všetci a všetci majú účasť na tomto veľkolepom diele. Prekonať fázu rivality je bytostne dôležité. Podobne, ako je bytostne dôležité v organizme odstrániť príčiny rozvratu vnútorného prostredia.
Človek ako vedomie v ľudskom tele však po prekonaní choroby alebo depresie opäť bude hľadať zmysluplnosť smerovania pre celé svoje kráľovstvo buniek. Tu by ateisti mali byť otvorení kresťanstvu a zamýšľať sa nad posolstvom Biblie. Lebo telo človeka, teda človek sám ako civilizácia buniek bez vyznania aj v dostatku – bez zmyslu života – nakoniec spácha samovraždu, nie je šťastný a jeho schránka i myseľ sa rozpadajú. To je však už ďaľšia fáza spoločnosti bez boha – opäť potreba evanjelizácie a hľadania boha presahujúceho myseľ a poznanie človeka.

Čím viac ateizmu, tým väčšia túžba po bohu.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s