Ateistický fatalizmus

Fatalizmus (lat.) je koncepcia, podľa ktorej všetky procesy vo svete sú podriadené nevyhnutnosti, ktorá nenecháva miesto pre slobodu, tvorbu; všetko je od prapočiatku predurčené.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Fatalizmus

Ateistický fatalizmus je smer vo filozofickom ateizme, podľa ktorého viera v neexistenciu boha vedie k presvedčeniu, že konanie človeka je vopred definované samotnou hmotou a chemickými reakciami – že človek nemá slobodnú vôľu a jeho rozhodnutia – nech by boli akékoľvek – sú nevyhnutným dôsledkom biochemických procesov v nás a v našom okolí. Z tejto úvahy pramení aj téza – ako logický dôsledok, že nieto morálky. Lebo tam, kde nieto slobodnej vôle, nemožno hovoriť ani o morálke. Tam kde nie je morálka, nie je ani nemorálne správanie. Logickým dôsledkom absencie morálky je podnecovanie po zmyselnom egoizme a pudovom správaní. Lebo bez morálky a slobodnej vôle nie je také správanie zavrhnutiahodné.

Stúpencom ateistického fatalizmu u nás je mladý študent a ateistický aktivista – Tomáš Búran. Známy z pôsobenia na bráne Ateizmus.sk, Ateisti.sk a aktuálne príležitostným písaním statusov na fcb – Ateisti.sk.

 

Čo sleduje fatalistický bloger Tomáš Búran?

Základným cieľom blogera je zavrhnutie kresťanskej filozofie, kresťanstva ako náboženstva. Nejde mu ani tak o korektnú diskusiu a hľadanie pravdy, ale o útok a zničenie toho, čo mu jeho myseľ, jeho rozum predkladá ako zástupnú ikonu zla a nepriateľa. Jeho nepriateľom je samozrejme kresťanstvo.

Má človek slobodnú vôľu? Bloger tvrdí, že nemá. A ak má, je vraj veľmi obmedzená. Predstiera čitateľovi názor, že slobodná vôľa v podobe, ako ju definuje kresťanstvo, neexistuje. Vtiera sa nutkavá myšlienka, že kresťanstvo je teda svetonázorom klamstva a preto je správne sa ho vzdať. Veď kto by už chcel žiť v klamstve?
Z logiky takýchto úvah vychádza, že človek – pohľadom ateistu – je vlastne len robot, stroj, ktorý sám pre seba vytvoril ilúziu slobodnej voľby. To je koncepcia, podľa ktorej všetky procesy vo svete sú podriadené nevyhnutnosti, ktorá nenecháva miesto pre slobodu, tvorbu; všetko je od prapočiatku predurčené. Domyslením tohoto princípu do extrému bolo vlastne všetko predurčené v okamihu Veľkého tresku. Tento prístup k slobode rozhodovania sa volá fatalizmus.

Fatalizmus alebo inak osudovosť je krajne nebezpečný filozofický názor, ktorý v človeku môže vzbudiť pocit nezmyselnosti konania, nezmyselnosti bytia a hľadania pravdy. Vedie k apateizmu, ľahostajnosti, amorálnemu konaniu a k strate motivácie.

Tí istí ateisti však obviňujú kresťanov z neochoty vzdorovať zlu, utrpeniu a bolesti s odôvodnením, že vraj kresťania sú ovce, ktoré sa správajú davovo a oddane osudu. Na niekdajšom portále komunity ateistov – Ateizmus.sk – sa v článku s názvom Symbol vzbury alebo držania huby píše:
Zatiaľ čo Ježiš učil otrocké cnosti, pokoru a považoval sa za kráľa, Jánošík vracal facky aj s úrokom a skrýval sa v horách. ….Jánošík je symbol vzbury a Ježiš symbol držania huby… píšu ateisti.  
Ateisti teda vyčítajú kresťanom údajnú zbabelosť, lebo nie sú revolucionári. V podobnom duchu sa nesú myšlienky z portálu Prometheus. Napr.:
 „Náboženská viera prekáža rozletu ľudského ducha, obmedzuje myslenie.“… alebo… „Katolícka cirkev je najhroznejším prostriedkom na politickú a sociálnu degradáciu…“
Ateisti teda kresťanom vyčítajú kresťanský fatalizmus a súčasne tá istá komunita vysvetľuje, že vlastne vzdorovať osudu je nezmyslom, Človek aj tak vraj nemá slobodnú vôľu. Predkladajú ateistický fatalizmus ako protiklad ku kresťanskej téze slobody výberu, slobody vôle.

Aký by bol dôsledok prijatia bludnej tézy o neexistencii slobodnej voľby?

Ateisti by prišli o podstatnú časť protikresťanskej agendy. Pretože upaľovanie čarodejníc, križiacke výpravy či pedofilné zločiny kléru by tak razom stratili punc úmyselného zločinu, ale by boli len prejavom fatalizmu.
Ďaľším logickým dôsledkom by bol rozvrat súdno-trestného systému. Veď nemožno odsúdiť ani považovať za vinného nikoho, kto by svoj skutok spáchal v stave nepríčetnosti, neslobody alebo z donútenia.
Ak neexistuje slobodná vôľa, potom kresťanstvo je logicky zákonitosťou vývoja a aj morálka musela vzniknúť – lebo vznikla. Toto fatalisti nedomysleli. Protierčia si.
Ak boha nieto, potom musíme energii, z ktorej sme vznikli, pridať vlastnosť, o ktorej sa na hodinách fyziky nepíše. A to, že hmota a energie sú schopné vytvárať také formy, ktoré im umožňujú premýšľať o svojom pôvode, zmysle, príčinách a vlastnostiach. A tak materialisti musia fatalisticky prijať tézu o materialistickom pôvode duchovna a zmysluplnosti konania dobra a dôsledkov zla.
Človek teda  má slobodnú vôľu. Robí slobodné rozhodnutia, ktorých dôsledky ponesie v budúcnosti. Konanie a rozhodovanie človeka je súčasne integrálnou súčasťou reálií, na ktoré má rozhodnutie človeka vplyv a súčasne platí, že tieto vzťahy vplývajú na rozhodovanie človeka a ovplyvňujú dôsledky jeho rozhodnutí. Spoločenské prostredie je teda klíma, s ktorou sú naše rozhodnutia bytostne zviazané a ovplyvnené. Vzájomná korelácia je teda úplne prirodzená.
Hnutie ateistického fatalizmu je protirečiaciom filozofickým smerom – vo svojich tézach sebadeštruktívnym bláznovstvom. Nečudujme sa týmto IT-babylončanom. Zmätenosť v pojmoch a definíciách vedie u nich k pomäteniu mysle a konania. 🙂 V civilizácii tvoria nepatrný zlomok. Sú ako vírus syndrómu rozumovej nedostatočnosti. V týchto malých koncentráciách môžu poslúžiť ako katalyzátor myslenia a budú príčinou vytvorenia filozofických úvah vedúcich k opravným postojom chrániacim civilizáciu pred sebazničením.
Búranovi však treba dať za pravdu v tom, že ateizmus logicky vedie k fatalizmu (ateistickému, materialistickému). Je to logický dôsledok materializmu, z ktorého vyplýva len to, že sme hmotou a chemickými reakciami. V súčasnosti sa s rozširovaním všeobecne prijímaného agnosticizmu  rozširuje presvedčenie o moci osudu, ktorý sa ľudia snažia odhaľovať rôznymi poverčivými spôsobmi, predovšetkým astrológiou a veštením.. Fatalizmus môže byť rovnako ospravedlním pre nečinnosť a ľahostajnosť, ktoré sa môžu skrývať za “vedecký” fatalizmus. V analytickej filozofii vedú diskusie o tom, do akej miery je fatalizmus logicky protirečivý; no zmysluplnosť takejto diskusie by sa stratila, ak by neexistovala slobodná vôľa a všetko by bolo vopred určené. Duchovne vyprázdnení ateisti siahajú po ezoterika a východných náboženstvách, ktoré rovnako s fatalizmom pracujú. Predovšetkým hinduizmus a budhizmus s ich náukami o vesmírnych epochách (kalpa)

Ateizmus verzus kresťanstvo a vyhranenie sa voči fatalizmu

Jedna z najbláznivejších definícií ateizmu, s ktorou ateisti kedy prišli, je tvrdenie, že ateizmus je opozícia náboženstvám.
Z tejto hlúpej sebadefinície ateistov vyplýva, že ak je kresťanstvo náboženstvom lásky a pravdy, ateizmu je svetonázorom nenávisti a lží.
V kresťanstve a predovšetkým v katolicizme, nie je pre fatalizmus miesta. Učiteľ Cirkvi svätý Augustín (Narodil sa roku 354 v Tagaste v severnej Afrike. Jeho otec Patrícius bol pohan.) trvalo odsúdil fatalizmus. V rámci kresťanstva však vznikali a neustále vznikajú rôzne heretické, predovšetkým protestantské smery, ktoré fatalizmus uznávajú. Zdôrazňujú závislosť človeka na Boha a tvrdia, že osud každého človeka je vopred spečatený a boh to o každom veriacom vopred vie. Náuka o predistinácii (predurčení osudu) hrala veľkú úlohu o Kalvína a rovnako má silné zastúpenie u mohamedánov. Je to do očí bijúci paradox, že ateisti, tak často sa odvolávajúci na zdravý rozum, sú vo svojich “logických” záveroch tak blízko k tým najodpornejším náboženským sektám a extrémistom.

Nástup fatalizmu ako prejav ateizmu a chorého rozumu

Klasický fatalizmus sa obnovil v období, ktoré označujeme ako humanizmus (Pozor! Nepleťte si tento pojem s pojmom humanizmus vo význame ateizmu, ako ho dnes podsúvajú tzv. sekulárni humanisti)… ako presvedčenie o bezmocnosti jednotlivca, ktorý sa musí zmieriť s tým, že o jeho osude rozhodnú iní. Často bol a je spájaný s vplyvom hviezd a astrológiou pôsobiacich na naše osudy. Niektorí novovekí myslitelia dokonca vyžadovali, aby človek svojmu osudu vždy pritakal, aby sa s ním  nielen zmieril, ale aby ho miloval (amor fatiSpinoza, Schopenhauer, Nietzsche). Práve pri kritike týchto názorov bol začiatkom 18. storočia vo Francúzsku po prvý krát použitý hanlivý výraz FATALIZMUS.
Je zaujímavé, ako ateisti robia z kresťanov hlúpe ovce slepo nasledujúceho cirkevné rozhodnutia, a pritom oni samotní šíria myšlienky o podriadenosti osudu (!!!) Je zaujímavé, koľko energie vynaložili ateisti na spochybnenie biblických textov a zneváženie kresťanstva v porovnaní s absenciou takejto kritiky na záplavu ezoteriky, numerológie, veštenia, horoskopov vo všetkých periodikách, tlači, médiách a internete. Je to preukázateľným bláznovstvom, ak niekto (ateisti) útočia na náboženstvo pravdy a lásky a tí istí ateisti svojou nevšímavosťou podnecujú vieru v osudovosť, astrologické nezmysly a fatalizmus. Je to preto, že títo ateisti sa naozaj vyhranili voči kresťanstvu a sú mu opozíciou – sú podivnou fajtou stúpencov svetonázoru lží a nenávisti. Lož a nenávisť sa im stali osudom.  A táto fajta sa nazýva sekulárny humanizmus.
V texte boli použité úryvky zo stránok:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Fatalismus
https://sites.google.com/site/tvojoponent/ateizmus/ad-ateisticki-blogeri-a-ini-krestanofobni-pisalkovia/buranoviny/04—audi-partem-alteram—mame-slobodnu-volu

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s