Prečo sekulárny humanizmus je nehumánny?

Dôvod, prečo je správne odmietať sekulárny humanizmus je ten, že za týmto slovom sa skrýva nenávisť voči nábožensky veriacim spoluobčanom. Ateisti, ako sa onoho času definovali sekulárni humanisti, napáchali počas svojej histórie neslýchané škody na majetku a na ľudských životoch. Ateizmus ako báza filozofií bez boha tak motivoval k budovaniu raja založenom na pudovom ukojení a hormonálnom prežívaní šťastia. A výsledkom bolo peklo na zemi.

Ateista tvrdí:
Kresťania majú na svedomí viac ľudských obetí, ak prihliadneme na počet všetkých obyvateľov planéty v čase páchania zločinov. Teda kresťania sú zločinnejší.
Aká je pravda?
Počet obyvateľov okolo roku 1450 dosahoval asi 500 milionov rástol veľmi pomaly. Na 2,5 miliardy vzrástla ľudská populácia až niekedy v roku 1950.
Počet obetí križiackych vojen a inkvizície a pod. sa odhaduje na 200 tisíc za 500 rokov. Štatisticky by to bolo 400 zavraždených za jeden rok a v percentách to je 0,00008 (nula celá osem stotisícin) percenta vtedajšej celosvetovej populácie. Za rok.
Teraz sa pozrime na zločiny ateizmu. Počet obetí ateizmu, vyjmúc cca miliardu obetí interrupcií za 50 rokov, dosahuje cca 100 miliónov. Za polstoročie. To je priemerne 2 milióny povraždených za jeden rok. Z celkového počtu obyvateľov na Zemi z roku 1950 (2,5 miliardy) to percentuálne predstavuje 0,08 %. Každý rok.
Zhrňme si to:
kresťania zavraždili ročne 0,0008 % z celkovej ľudskej populácie.
ateisti zavraždili ročne 0,08 % ľudskej civilizácie.
Počet obetí kresťanstva je teda len jedným percentom z počtu obetí ateistických ideológií.
Ateistické ideológie dokázali vyvraždiť percentuálne porovnateľný počet obetí ako kresťania už na štvrtý deň popoludní.

Zločinnosť ateizmu a kresťanstva je teda porovnateľná – ateistické ideológie sú až 100 krát zločinnejšie ako kresťanstvo.

Gigantická zločinnosť však viac udrie do očí, ak si porovnáme konkrétne spoločenské systémy a dejinné udalosti. Tak napríklad Veľká francúzka revolúcia a následné  tragické udalosti si vyžiadali počet obetí, ktorý sa blíži k hrôzostrašným 5% obyvateľov krajiny. Na toto obdobie sú ateisti hlásiaci sa k sekulárnemu humanizmu obzvlášť hrdí. Na hodinách dejepisu sa vyučuje, že to bolo obdobie tzv. “osvietenstva”.
No asi na vrchole pyramídy bude experimment súdruha Pol Pota. Ten so svojimi Červenými Kmérmi dokázal vyvraždiť až jednu tretinu obyvateľov svojej krajiny ( niektoré zdroje hovoria o  50% ! )
Po uvedomení si týchto súvislostí pochopíme tú urputnú snahu ateistov odhodiť slovo ateizmus a obliecť sa do čohosi ľudskejšieho. A tak si začali nárokovať slovo humanizmus. Týmto prevlekom si sami sebe udeľujú amnestiu za zločiny ateizmu, ktoré ich ateistické ideológie v dejinách napáchali.
Ateisticky ponímané slovo však pošliapava základné ľudské práva. Pozrime si, čo o slobode náboženského vyznania hovorí Deklarácia základných ľudských práv:
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Článok 18
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo společne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.
Tzv. sekulárny humanizmus však tvrdí, že náboženské vyznanie a praktizovanie viery je prekážkou humanizmu. Ten, kto je nábožensky veriaci, nemôže byť humanistom. Tento detail je významným posunom, ku ktorému prispeli ateisti. Tvrdia, že veriaci ľudia, napr. kresťania, nemôžu byť humanisti. Ateisti, rozumej dnes sekulárni humanisti, presviedčajú, že im ako (sekulárnym) humanistom ide o blaho človeka a uspokojovanie jeho potrieb. Lenže potrebou človeka je aj vytváranie si filozofických pohľadov na svet, prijímanie celých konceptov alebo zmena takýchto svetonázorov. Teda aj náboženská viera je súčasťou konformity človeka, je ľudským právom a súčasťou uspokojovania ľudských potrieb. Náboženská viera je súčasťou humanizmu. Tí, ktorí toto právo spochybňujú či sa snažia ho právne človeku odňať alebo ho za náboženské presvedčenie priamo postihovať, sú predsa ateisti a nie humanisti.
Dám príklady:
Niekdajší prokurátor a ateista Dobroslav Trnka v snahe zmariť právo rodičov na rozhodnutie o náboženskom smerovaní svojich detí sa dokonca obrátil aj na Ústavný súd a nepochodil. Znovu citujem: Ústavný súd tiež podľa Horvátha nevyhovel námietke prokuratúry, že nie je v súlade s ústavou, ak rodičia určujú náboženské vyznanie svojho dieťaťa…
https://sites.google.com/site/tvojoponent/protibozenstvo/kategoria-protibozenstvo/ach-jaaj-ti-ateisti/sloboda-vierovyznania

Zakladateľ Spoločnosti Prometheus, ktorá sa pyšne prehlasuje za zástupcu ľudí bez náboženského vyznania, profesor Čelko, pôsobil ako riaditeľ Ústavu vedeckého ateizmu, ktorého cieľom bolo aj plnenie propagandistických úloh Komunistickej strany. Cieľoém tohoto ústavu bol boj s náboženským presvedčením občanov. Profesor Čelko dokonca zašiel tak ďaleko, že na jeho osobnú angažovanosť boli zo škôl vyhadzovaní ľudia pre náboženské vyznania. Ku kauze vylúčenia študentov Veselého a Oravca, o vylúčenie ktorých sa zasadzoval práve docent Čelko, za v článku UPN dočítame:

Študenti D. Veselý a M. Oravec sa voči rozhodnutiu fakultnej rady o ich vylúčení zo štúdia odvolali. Fakultná rada sa ich odvolaním zaoberala 20. februára 1952 a v zmysle organizačného štatútu fakulty ich odvolanie odstúpila SLOVÚC-u.41 Udalosti však už nabrali veľmi rýchly spád. D. Veselý spomína: „Ešte sme bývali na internáte, keď 23. febru- ára 1952 nás dvoch, mňa a môjho spolubý- vajúceho42 prišli zatknúť ľudia z bezpečnosti. Boli v civile. Niekoľko dní predtým sa stalo, že sme dostali obálku, v ktorej bolo číslo časopisu Dikobraz. Na prvej strane bol bež- ný obrázok, ale vo vnútri bolo celé číslo plné protištátnych vtipov. Dobre si pamätám, že na celej strane bol napríklad vyobrazený Stalinov pohreb. A to sa písal rok 1952 a Stalin predsa umrel až o rok neskôr (…) Obálka nám bola doručená poštou. Pozerali sme sa so spolubývajúcim, čo to má znamenať? Aký podraz to má byť. Tak sme to hodili do pece. Keď príslušníci bezpečnosti 23. februára po nás prišli, robili nám v izbe prehliadku a pýtali sa nás kde to máme.”43 D. Veselý a M. Oravec boli odsúdení Štátnym súdom v Bratislave 13. júna 1952. V rozsudku čítame: „.. .spoločne pôsobili na spoluštudujúcich tak, aby nepodporovali úsilie pracujúcich o vybudovanie socializmu a najmä odhovárali ich od vstupu a činnosti v SČSP, predstierajúc náboženský konfesionalizmus (…) obvinený Veselý sa vyjadril o Leninovi a Stalinovi, že ich obrazy špinia stenu a nazval Stalina satanom (…) obvinený Oravec rozširoval ilegálne tlačivo obsahom namierené proti ľudovodemokratickému zriadeniu”.44 Súd odsúdil D. Veselého na tri roky…
Medzi tzv. Humanistami roka nájdeme aj iného profesora, ateistu a sekulárneho humanistu Ericha Mistríka. Začiatkom roka navrhoval – v rozpore s Deklaráciou základných ľudských práv – zákaz vyučovania náboženstva. Informovala o tom aj Spoločnosť Promethues s nadšením komentárom: “Bravo profesor! Profesor Mistrík zatína do živého…” Pritom na stránkach eštébáckeho združenia Spoločnosť Prometheus nájdeme aj článok Oxfordská deklarácia slobody a myslenia, Táto deklarácia vznikla na Svetovom humanistickom kongrese (kongres ateistov – poznámka TvojOponent), ktorý sa konal 8.—10. augusta 2014 v Oxforde. Dovolím si z neho zacitovať kľúčové vety, ktoré sú v priamom rozpore s konaním slovenských ateistov zo Spoločnosti Prometheus:
Všetci ľudia majú rovnaké právo na slobodu myslenia a vierovyznania. Právo človeka zakotvené v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a podrobnejšie rozpracované v ďalších dokumentoch má byť uceleným, nedeliteľným právom, ktoré chráni slobodu a dôstojnosť každého človeka prostredníctvom ochrany práva na vlastný svetonázor, či už náboženský alebo nenáboženský. Ako sa uvádza v článku 7 Deklarácie: „Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie.”
Nikto by nemal byť nasilu nútený vybrať si, alebo odmietnuť vierovyznanie. Sloboda myslenia zahŕňa právo vytvoriť si, udržiavať, skúmať a prejavovať vierovyznanie a tiež vyjadrovať názory a postoje, či už náboženské alebo nenáboženské, bez strachu z nátlaku. Jej súčasťou je i právo zmeniť názor alebo odmietnuť doteraz praktizované či predpísané vierovyznanie. Násilné vnucovanie štátnej ideológie alebo náboženských doktrín je tyrania. Zákony, ktoré predpisujú alebo zakazujú vierovyznanie sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a musia byť zrušené.
Spoločnosť Prometheus šíri myšlienky slobody náboženského vyznania a neprotestuje, ak toto právo je súčasťou ľudskej dôstojnosti. To isté združenie nadšene tlieska ateistickému svätcovi Mistríkovi za vznesenie požiadavky na zákaz náboženského vyučovania, čo je v rozpore s Oxfordskou deklaráciou, z ktorej som vyššie citoval. Sekulárni humanisti sa hlásia k humanizmu a šíreniu myšlienok rozvíjajúcich tézy o ľudskej dôstojnosti a súčasne tvrdia, že súčasťou humanizmu nie je náboženské presvedčenie.  Tvrdia, že humanizmus vlastne nie je humanizmus, ale ateizmus, protirečivo majú na svojom webe vycapenú Oxfordskú deklaráciu zaručujúcu slobodu náboženského vyznania a súčasne títo pseudohumanisti sa prednostne venujú boju proti slobode náboženského vyznania. Bojujú proti slobode náboženského vyznania a tento zápas nazývajú humanizmom bez prívlastku. KBS prezieravo vzniesla pripomienku k správe o stratégii národnej výchovy detí, kde sa hovorí o POVINNEJ VÝCHOVE K HUMANIZMU a žiadala tento konfliktný a nejasný pojem nahradiť zrozumiteľnejším – výchovou k ľudskosti. Médiá a blogeri kultúry smrti, medzi ktorými nájdeme aj nositeľov pseudoceny Humanista roka a Veľvyslanec humanizmu (Napríklad Pravda, Mistrík, Spoločnosť Prometheus) obvinili Cirkev z nenávisti k ľudskosti. A odrazu otočili, vraj humanizmus je len ľudskosť a nie ateizmus (!). A na pomoc si pozvali komunistickú historičku Závackú alebo Miroslava Tížika, ktorý je mimochodom rovnako držiteľom ceny eštébákov zo Spoločnosti Prometheus Humanista roka. Tieto akože nestranné osoby mali potvrdiť, ako veľmi sa biskupi mýlia. No nemýlia sa! Biksupi vizionársky vzniesli poripomienku, po ktorej sa ateisti odrazu hromadne vzdávajú humanizmu. Dokonca aj mienotvorný ateista Ján Parada, ktorý mal vždy veľký problém uznať, že humanizmus nie je ateizmus, naraz otočil a tvrdí:
Keď biskupi protestujú proti ľudskosti v školách, tak to o nich veľa hovorí!!!
A len o niekoľko hodín na to napíše na bráne Humanisti.sk článok KBS číta e-zine Humanisti.skv ktorom poprie to, čo napísal predtým. Je to ukážkový príklad protirečenia a neschopnosti vyjadrovať sa presne a vecne. Dokazuje to, že sekulárny humanizmus poprie aj vlastné definície, ak tým môže akože poškodiť kresťanom a Cirkvi.
To ovčie rúno, ktoré na seba natiahli títo vlci, je im malé. Sekulárny humanizmus je len vlkom v tom malom ovčom rúne. Ateisti sa v ňom tvária ako ovečky. No ich maskovaný humanizmus je nehumánny. Je utopený v krvi, synonymom lží, pretvárky a neľdskosti.
Nakoniec čo iné možno očakávať od eštébáckych svíň a ich poskokov?

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s