O posmrtnom humanizme sekulárneho humanizmu

Býva to každoročne na “Dušičky”, keď ateistom pripomínam ich protirečivé rituálne správanie – návštevu cintorínov, kde dva metre nad hromadou zahnívajúceho mäsa si spomínanjú na svoje mamičky či  detičky. Ateistov sa v jednom týždni v roku tak zmocní sila spirituality, teda duchovna,  aby sa jej naplno oddali.

Ak sa na ich správanie pozrieme rýdzo ich zdravým rozumom,  vidíme rozporuplnosť. Prečo ateisti vyhľadávajú blízkosť svojich zomretých príbuzných? Pociťujú vzrušenie z predstavovanej prítomnosti hnilého mäsa? Alebo ich fascinujú stovky mŕtvolných červov požierajúcich rôzne aparáty ústrojenstiev ich známych? Spomínať sa dá aj pri poháriku pálenky a ak vám k tomu chýba mäso, vašu mamičku zastúpi aj dobrá pečená bravčová klobása či viedenský šniceľ.

Nedávno naši trúchliaci ateisti sa rozlúčili s tkanivami ľudských tiel, v ktorých za života prebývali indivíduá ako Čelko či Hubeňák. A za pár dní zakopú telo Škodu a Reháka. Možno sa tej parády dožijem, možno nie. No ateistom pripomínam, že v okamihu úmrtia sa z ich kamarátov stáva nebezpečný biologický odpad, ktorého sa zbavujeme. Vari rovnako trúchlite aj nad zahodenou útierkou, použitým toaletným papierom alebo pixlou od kompótu?

Ak by ste boli naozaj humanisti, darovali by ste svoje telá vede. Aby na tých starých haraburdách sa mohli trénovať lekári, mohli na nich vyrásť nové generácie chirurgov. Telo ako odpad sa môže úspešne recyklovať a byť sekundárne použité na rôzne účely.

Počuli ste niekedy o projekte Sedem životov? Jeden mŕtvy človek môže zachrániť život až siedmim živým pacientom:

…päť orgánov sa dá rozdeliť siedmim ľuďom. Kým srdce je len jedno, pľúca, pečeň i obličky darcu sa dajú rozdeliť pre dvoch prijímateľov. Pankreas sa zvyčajne transplantuje diabetikom spolu s obličkou.

No aj staré telá majú svoju cenu. Lekári študujúci transplantácie a anatómiu potrebujú stále materiál na štúdium. Prečo zakopávate svoje telá, ktoré majú potenciál pomáhať aj po smrti? Vari veríte na vzkriesenie svojich naničhodných duší v pôvodných telesných schránkach? Neboli by vari prospešnejšie, keby ste svoje telá radšej nechali spracovať na mäsokostné múčky a granule pre domáce hlodavce? Veľmi zvláštny ateizmus vyznávate, ak si nechávate po smrti stavať mohyly a očakávate každoročné návštevy svojich ctiteľov tam, hore, nad vami, dva metre vysoko…

Ja darujem svoje telo vede s výhradou, aby nebolo použité na výstavy typu THBE. A čo vy? Ste humanistami aj po smrti? Alebo strach z existencie božej vás núti stať sa veriacimi v boha na sklonku života a povýšiť svoju spomienku na ateistický spirituál?

Ako sa rozhodnete?

Urobíte zo svojich tiel len komunálny odpad alebo v duchu humanizmu povýšite svoje schránky na medicíne prospešný materiál? Hm? Čo, ateistíci?

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s