Juraj Mesík – aktivista a nadšenec pre vesmír bol “eštébák”

Nuž závratnú kariéru urobil Mesík, sexuálny partner známej ateistickej kráľovnej demagógie – Pietruchovej. Zo zamestnanca Svetovej banky to dotiahol až na príležitostného pisálka pre bulvárne Aktuality.sk. Vševedko píšuci o všetkom.

Napríklad aj o vesmírnom programe v článku Falcon Heavy v kontexte. A v poslednej vete to premostí na Trumputistan…

Diskusie k takýmto článkom sú vždy výživnejšie. A tak Mesíkovi diskutéri pripomenú aj to, že:

Zvláštny článok, jeho autor urobil veľmi divné (neobjektívne) porovnanie rakiet, keďže tam zabudol zaradiť ruské rakety Sojuz a Proton M. Taktiež píše „ISS stála 150 miliárd dolárov z čoho 50 miliárd bola cena 36 letov raketoplánov dopravujúcich časti ISS do kozmu“, tu autor zabudol napísať že cca polovicu ISS vyniesli do kozmu ruské rakety Sojuz a Proton M, vrátane základného modulu ISS Zaria.

No a nezabudnú mu pripomenúť, že:

a predsa *** Mesík si nemohol odpustiť a pliesť politiku do vedy, to je tak ked sa niekto odklaňal od východnej polky a priklaňal k tej zapadnej a teraz ostal sám medzi púlkami 😀 Mesík Mesík, konšpirátor jak remeň 😀

Presne – to je to, čo mi na Mesíkovi prekáža. Tvári sa ako popularizátor vedy, no na jej ľúbivých témach podsúva politickú propagandu.

A tu je dôkaz:

http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=36&strana=25

 

*kategória S – signálny zväzok

Signálny zväzok v Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti bol vedený na osoby podozrivé z trestnej činnosti (činnosti proti komunistickému právnemu poriadku). Jeho cieľom bolo „preverenie signálu“, t. j. potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia.

Nejde o zväzok tajného spolupracovníka a bol založený bez vedomia preverovanej osoby.

 

Reklamy

Útok na doc. Chmelára bol aktom mediálneho terorizmu

Na Slovensku máme údajne problém s konšpiračnými médiami. No tie druhé, mienkotvorné, alebo presnejšie tie, čo vypĺňajú mediálny priestor, majú problém ešte väčší – odvracajú sa od nich čitatelia a tak ich desí vidina bankrotu. Denníky Pravda, Sme alebo N patria dlhodobo k nedôveryhodným portálom. Manipulujú s verejnou mienkou, šíria protiruskú propagandu porovnateľnú s aktivitami Oddelenia propagandy Slovenského štátu. Ich praktiky sú goebelsovské…

Keď som si prečítal znevažujúci článok na stránkach Denníka N od akéhosi novinárskeho čivavu útočiaceho na Chmelára, vedel som, že bude o zábavu postarané. Chmelár sa nedá ťahať za chvost a milého písalka aj s jeho dúhovým tieňom rozhryzol na dve polovičky, pričom po ňom zostalo len skuvínanie. Preberám reakciu Chmelára v plnom znení:

Chcel by som sa srdečne poďakovať kolektívu denníka N za ich láskavú a žičlivú pozornosť, s akou ma privítali na novom pracovisku. Chápem to ako výraz ich úprimného záujmu o moje kvality, ako vrúcne blahoželanie, priateľský pozdrav, dojatie a radosť z mojej práce. Len vrodený ostych im zabránil spýtať sa, kam mi môžu doručiť kvetinové a vecné dary ako poďakovanie za doterajšiu plodnú spoluprácu a rozvoj vzájomných vzťahov.

No. A teraz, keď som potlačil slzu, mi dovoľte predstaviť vám názorný príklad redakčnej práce denníka N. Predpoludním mi volala mierne vystresovaná rektorka Akadémie Policajného zboru SR docentka Kurilovská a oznámila mi, že jej volali z denníka N a kládli jej veľa otázok (evidentne im veľmi záležalo na tom, aby zistili moje nové pôsobisko, lebo najprv volali na tlačový odbor ministerstva vnútra). Pýtali sa jej, či je pravda, že prednášam na akadémii, odkedy tam prednášam, prečo tam prednášam, čo prednášam, či mám na to kvalifikáciu, či som prešiel výberovým konaním a kto ďalší sa prihlásil na výberové konanie. Pani rektorka je veľmi milá žena, preto im na všetky otázky ochotne odpovedala. To však nestačilo. Nasledovali otázky, či jej nevadí, že ma citujú dezinformačné weby, že spochybňujem prezidenta Kisku, prácu niektorých médií a aktivistu Juraja Smatanu. Na to ich už pani rektorka chrániac nezávislosť svojej alma mater poučila, že na akademickej pôde sa posudzuje odbornosť a vedecká kvalifikácia, nie politické názory.

Pre redaktorov denníka N je iste šokujúce, že (svojho času najmladší v republike) docent histórie prednáša dejiny. Vôbec ich neupodozrievam z toho, že svojimi otázkami sa pokúšali spochybniť moju kvalifikáciu, na to sú predsa vyslovení experti. Ale predsa len, teraz by som mal aj ja zopár otázok na nich. Všimli si, že dezinformačné weby citujú všetkých politikov, vrátane ich obľúbeného Andreja Kisku? Môžu mi poradiť, ako vie človek ovplyvniť, aby ho niekto necitoval? Napríklad keď ma citovali New York Times, mal som im zavolať – „hej, čo si to dovoľujete, neželám si, aby ste ma citovali“? Tak nejako si to predstavujú? A ešte podotázka: keď ma citujú v oxfordskom zborníku, stačí tam zavolať alebo by som mal písomne požiadať o zastavenie citácií? Mohol by som napríklad preventívne požiadať vybrané české, maďarské, poľské a rakúske médiá, ktoré ma často citujú, že tie a tie by ma citovať už nemali? A ďalej, pri prokremeľskom webe stačí napísať redakcii alebo priamo Vladimírovi Putinovi? Viete, nechcem sa dopustiť priestupku, aby ste o mne neuvádzali, že si píšem s Putinom. Ďalej by ma zaujímalo, či ste takýto záujem prejavili aj o iných odborníkov z praxe. Konkrétne, či ste si zisťovali, či je vaša kmeňová autorka, sociologička Iveta Radičová dostatočne kvalifikovaná na post dekanky Fakulty masmédií PEVŠ, odkedy sa z nej stala odborníčka na médiá a čo z tejto oblasti publikovala (zdôrazňujem: toto nie je útok na profesorku Radičovú, ale výsmech praktikám denníka N). A napokon sa veľmi ospravedlňujem za to, že som minulý rok prednášal na Karlovej univerzite v Prahe a pred prijatím ponuky som si neoveril, či mi naši novinári dovolia učiť.

Tu niekde sa končí humorná stránka celého príbehu. Myslím, že je vám všetkým jasné, že denník N sa urputne až horúčkovito usiloval niečo na mňa nájsť a keď to nenašiel, tak si aspoň kopol. Ťažko povedať, či je to odraz začínajúcej sa kampane Andreja Kisku s cieľom spochybniť jeho kritikov alebo individuálna pomsta jedného (duchom) malého človiečika z redakcie, ktorý zobral kritiku jeho prezidenta na sociálnych sieťach až osobne (zmienku o tomto spore z článku napokon niekto vymazal). Ale ešte v nedeľu, keď som označil tieto noviny v televízii TA3 za „hradný denník“, sme sa s kamarátmi smiali, že odpočítavame dni, kedy sa N-ko za to nejako pomstí. Toto však už nie je len prvoplánové a hlúpe. Toto sú naozaj neonormalizačné praktiky kádrovania a diskreditácie oživujúce metódy bývalého režimu. Keby to bol aspoň nejaký inteligentný útok, ale je to len tupé, hlúpe špinenie, hlúpe a obmedzené rovnako ako metódy okresných aparátčikov zo sedemdesiatych rokov. A nie náhodou práve títo ľudia oživili totalitárny slovník o zradcoch, kolaborantoch a verejných nepriateľoch. Niet dôvod vážiť si ich tak ako oni nerešpektujú vás. Majú síce plné ústa o zjednocovaní spoločnosti, ale v skutočnosti chcú len odstrániť nepohodlných ľudí a umlčať nepohodlné názory.

Priatelia, nebojte sa. Nenechajte sa zastrašiť. Je nás čoraz viac, ktorí sa nedáme zmanipulovať ani extrémizmom, ani touto bezduchou propagandou. Áno, neraz je to nepríjemné, ale ak nezídete z cesty, ak budete trpezlivo a logicky vysvetľovať veci, ak sa nedáte zmiasť, že čierna je zelená a ľad je horúci, môžu vás pošpiniť, ale pravdu neumlčia. Lebo ak sa mýlim, tak sa mýlili všetci, ktorí za ňu bojovali. Ak sa mýlim, tak sa mýlia naše dejiny. Ak sa mýlim, tak sa mýli naša kultúra stojaca na týchto hodnotách. Nehaňte novinárov. Toto nie sú novinári. To sú len štváči a najatí žoldnieri informačnej vojny. Dejiny s nimi urobia to, čo s každým malým a nízkym zlom: zabudnú na nich.

Ateistický marxista Chmelár nepatrí k žiadnym milovníkom slobody slova, ale je ikonou ľavicovej propagandy. Nesmierne netolerantný k názorom iných. Na jeho fcb účtoch sa s kritikou tohoto narcistického pána dlho neohrejete. Precízne cenzúrované profily tak budia dojem rýdzosti sympatií. Ale nenechajte sa oklamať. Praktiky zastrašovania nie sú ani Chmelárovi cudzie, čo na vlastnej koži pocítili redaktori z (tuším) Topiek, ktorí odhalili jeho sexuálne poklesky s akousi jeho študentkou. Nuž mladého mäska sa marxistovi zachcelo… Ku cti Chmelára však treba napísať, že sa za tento citový úlet ospravedlnil. Pachuť z vyhrážania sa žalobou za objektívne informovanie však ostala.

Satelitmi mediálnej mafie sú internetové služby Konšpirátori.sk a O médiách. Ten druhý portál vedie sexuálna partnerka jedného z redaktorov Denníka N (predtým s rovnakým partnerom v denníku SME). Nasledovala manžela nielen cestami mediálnej siete, ale aj v ideologickom nasadení. Brána O médiách si všíma dianie v zákulisí médií a prináša iste zaujímavý profil výberu tém. O cenzúre na Pravde alebo SME či mediálnych manipuláciách na eNku ale ani škrt. Nie je to dobrá známka pre aktivity uchádzajúúce sa o nálepku objektívnosti. Mirka Kernová čo by správkyňa toho projektu je tak na jednej lodi mafie, ktorá objektivitu hodila cez palubu. Pomáha tak vytvárať virtuálnu ilúziu dôveryhodnosti tým, ktorí ju už dávno stratili. V slovníku kriminality robí čističa. O útoku na Chmelára ani slovo – a veru ako profesionálke táto intriga enKa nemala zostať nepovšimnutá.

Brána Konšpirátori.sk vytvára zoznamy portálov šíriacich dezinformácie. Po škandálóznej reportáži eNka o Chmelárovi by človek predpokladal, že sa tam na istý čas ocitne aj Denník N. Márne. Cieľom tejto brány – Konšpirátori.sk nie je boj s hoaxami a dezinformáciami, ale odradenie potenciálnych záujemcov o reklamu v týchto médiách. Ide o akt ekonomickej kriminality a cieľ je priehľadný – ekonomicky zruinovať konkurenciu. Vari je prípustné bojovať proti nepravdivým informáciám kolektívnou vinou všetkého, čo v zozname uvádzané médiá napíšu? Ak budeme hľadať historické paralely, nájdeme ich vo veľkom počte. Asi najznámejším je Goebelsov Deň bojkotu, ktorý mal motivovať nemecké obyvateľstvo, aby nemíňali peniaze v židovských podnikateľských subjektoch. Ten bol 1.apríla 1933Nemci mali zákaz nakupovať a navštevovať židovské obchody, banky, ordinácie i notárov. No tie isté slniečkárske zdroje zabúdajú aj na príčiny tohoto bojkotu židovského tovaru a prečudesne pravdu nájdeme skôr na tých stránkach, proti ktorým mediálna mafia tak intenzívne bojuje:

Podľa Londýnskeho The Daily Express z 24. marca 1933  židia už spustili bojkot proti Nemecku a jeho vláde. Nadpis „Židovstvo vyhlasuje Nemecku vojnu – židia celého sveta sa zjednocujú – bojkot nemeckých tovarov – masové demonštrácie.“ Článok opisoval nadchádzajúcu „svätú vojnu“ a snažne žiadal židov vo svete o bojkot Nemeckých tovarov a účasti na masívnych demonštráciach proti Nemeckým ekonomických záujmom.

Bojkoty tovarov a služieb sú nástrojom ekonomického súperenia a nekalých podnikateľských praktík. Konšpirátori.sk tak nevedú boj proti konšpiráciám, ale konkurencii. V zozname komisie tejto brány nájdeme skosty mediálnej manipulácie ako Juraja Smatanu či Hvoreckého. V komisii nájdeme aj “nestranných” “SMEtiarov”.

Je tu ešte niekto, kto nevidí tieto subjekty inak ako snahu o diskvalifikáciu konkurencie?

Chmelár si zaslúži uznanie aj za odvahu vzoprieť sa prijatiu zákonnej normy stíhajúcej spochybňovanie holokaustu. No nie preto, že by prechovával sympatie k hnedým sekularistom hitlerovského typu. Ale preto, že si ctí slobodu prejavu a kritický pohľad na dejiny. Židom vyčítam presadenie tohoto držhubného zákona nepatriaceho do právnych systémov demokratických krajín.

Dovolím si ešte jednu kladnú zmienku o Chmelárovi. V časoch konania prvého občianskeho referenda (O rodine) sa zastal práva AzR vyjadrovať svoje názory a bránil ich právo na slobodné politické prejavy. V tom čase to bol takmer hrdinský počin. Pripomeňme si morálne zlyhanie Martina Poliačika, ktorý podal trestné oznámenie na autora vtipného videa, kde dvaja homosexuáli hladkali svojho synčeka. Dnes nájdeme tohoto potetovaného exota v tzv Progresívnom Slovensku…

Vyjadrujem týmto podporu Chmelárovi z úcty k slobode prejavu kohokoľvek.

„Hlboko s vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať.“

Ako kresťan mám povinnosť brániť slobodu svedomia, prejavu aj voľby. Je mnoho vecí, kde s Chmelárom nemôžem súhlasiť. No útok na jeho osobu zo strany redakcie eNka je hyenizmom. A túto podporu vyjadrujem napriek vedomiu, že žiaden ateista sa nevysloví proti cenzúrovcaniu katolíckych diskutérov. V mojom prípade išlo o zmazanie tématického blogu na Pravde s názvom Listy dúhovému národu.
(zálohy blogu sú na blog.cz)


Prečítajte si aj pohľad psychológa Petra marmana http://marman.sk/articles/memento-politizacia-akad.php

Všetky zdroje sú archivované na Drive

Popredný český ateista urobil z komunizmu náboženstvo

parPetr Tomek napísal(a):

„Pseudonáboženský rituál je trochu sporné označení, protože i rituály komunistů jsou chápány jako náboženské.“
Prevzatá reakcia z fóra tzv. humanistov:
3. 11. 2017 som reagoval na Petra Tomeka, lebo si myslím, že komunizmus je politická (sociálna) ideológia, nie náboženská, ani pseudonáboženská. Žiaľ, musím uviesť, že na Slovensku žije minimálne jeden nábožný komunista. Nie pseudo, ale fakticky veriaci komunista. Volá sa Juraj Janošovský.

Juraj Janošovský napísal(a):

„Pene Bože, a Lenin s Marxom, zachraňte Slovensko pred ‚Progresívnym Slovenskom!‘“

Má vo vete síce chyby, lebo má byť Pane, a nie Pene, a v slove zachráňte je druhé á s dĺžňom, ale na tom teraz nezáleží.

Dôležité je, že ide o ukážkového veriaceho komunistu, pretože normálny komunista by sa nemal takto hlúpo vyjadrovať. Po prvé, komunista by sa ani ironicky nemal vyjadrovať na adresu Pána Boha, lebo z úst komunistu to znie veľmi trápne. A Lenin s Marxom sú dávno mŕtvi, takže odvolávať sa, ba čo, ešte horšie, modliť sa k mŕtvym, to je už silné náboženstvo. Múdry komunista vie, že sa nedá očakávať od mŕtvych (Marxa a Lenina) žiadna záchrana.

Hm… Takže Paradovi sa nepáčia mŕtvi komunisti. No cenu pre samozvanú ateistickú intelektuálku Marínu Čarnogurskú – Humanista roka (ktorú udeľuje združenie Spoločnosť Promethues za šírenie ateizmu a protináboženskej propagandy) – nepranieruje. Hoci ona šíri duchársky kult…
To dokáže pochopiť len sekulárny humanista.

Mali by sa ateisti modliť?

Vžime sa do myslenia ateistov. Predstavme si, že sme len jednou z biliónov možností variácií DNK – sme teda vlastne len roboti, hm… alebo iba robotY? Ak boha nieto, neboli sme stvorení na jeho obraz ako bytosti so slobodou rozhodovania. Naša slobodná vôľa v tom prípade je len ilúziou hmoty. Naše rozhodnutia sú dané evolúciou. Vrátane morálky.

Ak boha nieto, sme len stroje. Ako kávovar, vysavač alebo počítač. Ano, sme biopočítače!

Viete, čo sa stane, ak zapnete počítač? Spustí sa kontrola systému a aktualizuje sa nastavenie počítača. Prečo sa ateisti ako bio-počítače pri zobudení rovnako nesebakontrolujú a ne-znovu-definujú svoje nastavenia?

Ak sa kresťan zobudí, jeho prvá myšlienka by mala smerovať k Bohu. Rituál rannej modlitby je veľmi prospešný – je to rovnako ako u počítačov kontrola systému a nastavení. Moja ranná modlitba vyzerá takto:

Srdce moje k Tebe dvíham
hneď za rána Bože môj!

Ako si bol pri mne v noci,
tak i cez deň pri mne stoj!

V tejto krátkej modlitbe je podprahový odkaz na Desatoro, ktoré je od Boha a ktoré tvorí kostru morálky kresťana. Je v nej poďakovanie a pokora a aj túžba po súznení s vôľou Boha. Jednoduché slová v zrozumiteľných vetách sú napĺňané hlbokým vcítením do duchovna.

Prečo ateisti neobnovujú svoj bio-systém vždy, keď sa zapnú? Potom majú celý deň opäť zmätok v hodnotách, otázkach morálky a aj zmysluplnosti bytia.

Ateisti sa nemodlia. No mali by sa. Veď to robia aj tie najsprostejšie počítače. No tie vďaka pravidelnej údržbe softwaru veru bio-ateistov už prevyšujú. Dokonca do takej miery, že sa im už aj ateisti odovzdávajú. Kým bio-ateisti sú infikovaní vírusmi všakovakého druhu – nenávisťou, závisťou, zlorečením, pýchou, obžerstvom, lakomstvom… technické počítače majú svoj plán a chyby v programe okamžite odstraňujú.

A tak nám po svete chodia zavírení ateisti tváriaci sa, že na nich každý trójsky kôň je prikrátky. Pritom sa sami stali chodiacim trojanmi šíriacimi škodlivé kódy všade, kam len prídu. A toto zlo nazvali pyšne po značke svojej mechaniky – humanizmom 🙂

Britský The Guardian zverejnil informácie o výsledkoch prieskumu, ktorý  vykonala agentúra ComRes (Communicate Research Ltd.) pre kresťanskú charitu Tearfund.

Zaujímavé  výsledky priniesla štúdia týkajúca ľudí, ktorí sa považujú za ateistov alebo agnoistikov. Jeden to štyroch neveriacich sa utieka k Bohu o pomoc ak čelí vo svojom živote vážnym ťažkostiam.

Práve osobná kríza alebo tragédia je impulzom u týchto ľudí, ktorá ich privádza k modlitbe. Štvrtina pripúšťa, že sa modlia keď potrebujú útechu alebo keď sa cítia osamelí.
Zdroj: tu

Zistenie, že až 25% ateistov ateizmus v stave núdze hodí do koša a začne sa modliť, nepoteší žiadneho militantného ateistu. Ateizmus totiž nedáva nádej. Tak potrebnú na mobilizáciu síl do “čítania” ďaľšej kapitoly svojho života. Dokonca aj mienkotvorný ateista Ján Parada priznáva, že ateista sa modliť

môže – a výsledkom je ateista tolerantný. Použijúc logiku potom ateista, ktorý sa nemodlí, je v dôsledkoch iba zákerná udavačská a vypočítavá sviňa. Sviňa netolerantná (L. sus ferendum).

😀

Všetky zdroje sú archivované na Drive