Martin Vančo o tom, prečo ateista Chmelár nesmie byť prezidentom

Martin Vančo je bloger na blogovisku Denníka N. Koncom septembra 2018 napísal článok s názvom

Prečo by sa Chmelár nemal stať prezidentom

a v ňom veľmi výstižne popisuje psychopatickú osobnosť a zlé charakterové vlastnosti Eduarda Chmelára. Tu sa dá s Vančom súhlasiť. Triafa presne a výstižne popisuje to, na čo som Chmelára upozorňoval už dávno.

Druhú časť tvoria hodnotové postoje Chmelára a jeho politické presvedčenie. A Vančo robí zásadnú chybu. Svoj názor a názor politického prúdu, s ktorým sa definuje, dáva za merítko objektívnosti a kľúčový omyl vedúci k blúzneniu je na svete. Citujem:

Najčastejšou výhradou voči Chmelárovi sú jeho proruské postoje. Faktom je, že Chmelár rečnil pred troma rokmi po boku Čarnogurského na proteste proti NATO, odmieta sankcie proti Rusku, odmieta vyhostenie ruských diplomatov (alebo akúkoľvek našu reakciu na kauzu otráveného bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa). Jeho postoje k Rusku sú v rozpore s oficiálnou politikou Slovenska a jeho európskych spojencov. Ťažko možno uveriť tomu, že po zvolení do úradu začne robiť vo svojich postojoch vnútorné kompromisy a ústupky.

Ešte nebezpečnejšie sú jeho postoje v kombinácii s jeho programom. Sám sa netají tým, že chce oveľa výraznejšie využívať kompetencie prezidenta v zahraničnej politike. Podľa čl. 102 Ústavy zastupuje prezident krajinu navonok. Doposiaľ prezidenti právomoc v zahraničnej politike presúvali na vládu, ktorá má na to celý aparát  úradníkov a diplomatov. Chmelár tvrdí, že chce túto právomoc naspäť. Aké to môže mať dôsledky pre krajinu, ak začne celú zahranično-politickú orientáciu krajiny určovať jeden egomaniak, s proruskými sklonmi, neschopný diskutovať s názorovými oponentmi? Novinové titulky, ktoré som uviedol na začiatku textu, tak nemusia byť vôbec nereálne.

Bolo by chybou, ak by v našej krajine mali mať právo uchádzať sa o verejné spoločenské miesta len ľudia s vopred určenými politickými názormi. Taká spoločnosť sa nazýva totalitná a taký štát je neslobodný.

Ateistu Chmelára sa v tomto prípade musím zastať. Chmelár má právo predkladať svoje videnie sveta a nemožno mu pre jeho presvedčenie brániť v uchádzaní sa o volené miesta v riadení štátu.

Ani v tom prípade, ak ponúkne občanom možnosť vystúpenia z NATO a obnovenie dobrých vzťahov s Ruskom. Vari je bytostným záujmom Slovenska nenávidieť bratské národy? Vari celé ľudstvo nie je spoločenstvom bratov? Kde sa stráca u ateistov to povestné “sloboda, rovnosť, BRATSTVO”?

Žiadnemu človeku nemožno uprieť právo uchádzať sa o post prezidenta len pre jeho politické názory. Tu sa ateistu Chmelára zastanem. Bloger Vančo napísal text, ktorý je vo svojej druhej polovičke fanatickým bláznovstvom – nebezpečným nabádaním na poškodzovanie základných ľudských práv človeka s inými názormi na svet.

Ktokoľvek má právo šíriť svoje myšlienky a my kohokoľvek pre jeho názory môžme voliť, milovať či obdivovať, ale aj odmietnuť či nenávidieť. No nemáme právo nikomu siahať na základné slobody, ako ich popisuje  Deklarácia základných ľudských práv.

Nesúhlasím a protestujem!

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s