Prečo sekulárny humanizmus je nehumánny?

Dôvod, prečo je správne odmietať sekulárny humanizmus je ten, že za týmto slovom sa skrýva nenávisť voči nábožensky veriacim spoluobčanom. Ateisti, ako sa onoho času definovali sekulárni humanisti, napáchali počas svojej histórie neslýchané škody na majetku a na ľudských životoch. Ateizmus ako báza filozofií bez boha tak motivoval k budovaniu raja založenom na pudovom ukojení a hormonálnom prežívaní šťastia. A výsledkom bolo peklo na zemi.

Ateista tvrdí:
Kresťania majú na svedomí viac ľudských obetí, ak prihliadneme na počet všetkých obyvateľov planéty v čase páchania zločinov. Teda kresťania sú zločinnejší.
Aká je pravda?
Počet obyvateľov okolo roku 1450 dosahoval asi 500 milionov rástol veľmi pomaly. Na 2,5 miliardy vzrástla ľudská populácia až niekedy v roku 1950.
Počet obetí križiackych vojen a inkvizície a pod. sa odhaduje na 200 tisíc za 500 rokov. Štatisticky by to bolo 400 zavraždených za jeden rok a v percentách to je 0,00008 (nula celá osem stotisícin) percenta vtedajšej celosvetovej populácie. Za rok.
Teraz sa pozrime na zločiny ateizmu. Počet obetí ateizmu, vyjmúc cca miliardu obetí interrupcií za 50 rokov, dosahuje cca 100 miliónov. Za polstoročie. To je priemerne 2 milióny povraždených za jeden rok. Z celkového počtu obyvateľov na Zemi z roku 1950 (2,5 miliardy) to percentuálne predstavuje 0,08 %. Každý rok.
Zhrňme si to:
kresťania zavraždili ročne 0,0008 % z celkovej ľudskej populácie.
ateisti zavraždili ročne 0,08 % ľudskej civilizácie.
Počet obetí kresťanstva je teda len jedným percentom z počtu obetí ateistických ideológií.
Ateistické ideológie dokázali vyvraždiť percentuálne porovnateľný počet obetí ako kresťania už na štvrtý deň popoludní.

Zločinnosť ateizmu a kresťanstva je teda porovnateľná – ateistické ideológie sú až 100 krát zločinnejšie ako kresťanstvo.

Gigantická zločinnosť však viac udrie do očí, ak si porovnáme konkrétne spoločenské systémy a dejinné udalosti. Tak napríklad Veľká francúzka revolúcia a následné  tragické udalosti si vyžiadali počet obetí, ktorý sa blíži k hrôzostrašným 5% obyvateľov krajiny. Na toto obdobie sú ateisti hlásiaci sa k sekulárnemu humanizmu obzvlášť hrdí. Na hodinách dejepisu sa vyučuje, že to bolo obdobie tzv. “osvietenstva”.
No asi na vrchole pyramídy bude experimment súdruha Pol Pota. Ten so svojimi Červenými Kmérmi dokázal vyvraždiť až jednu tretinu obyvateľov svojej krajiny ( niektoré zdroje hovoria o  50% ! )
Po uvedomení si týchto súvislostí pochopíme tú urputnú snahu ateistov odhodiť slovo ateizmus a obliecť sa do čohosi ľudskejšieho. A tak si začali nárokovať slovo humanizmus. Týmto prevlekom si sami sebe udeľujú amnestiu za zločiny ateizmu, ktoré ich ateistické ideológie v dejinách napáchali.
Ateisticky ponímané slovo však pošliapava základné ľudské práva. Pozrime si, čo o slobode náboženského vyznania hovorí Deklarácia základných ľudských práv:
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Článok 18
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo společne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.
Tzv. sekulárny humanizmus však tvrdí, že náboženské vyznanie a praktizovanie viery je prekážkou humanizmu. Ten, kto je nábožensky veriaci, nemôže byť humanistom. Tento detail je významným posunom, ku ktorému prispeli ateisti. Tvrdia, že veriaci ľudia, napr. kresťania, nemôžu byť humanisti. Ateisti, rozumej dnes sekulárni humanisti, presviedčajú, že im ako (sekulárnym) humanistom ide o blaho človeka a uspokojovanie jeho potrieb. Lenže potrebou človeka je aj vytváranie si filozofických pohľadov na svet, prijímanie celých konceptov alebo zmena takýchto svetonázorov. Teda aj náboženská viera je súčasťou konformity človeka, je ľudským právom a súčasťou uspokojovania ľudských potrieb. Náboženská viera je súčasťou humanizmu. Tí, ktorí toto právo spochybňujú či sa snažia ho právne človeku odňať alebo ho za náboženské presvedčenie priamo postihovať, sú predsa ateisti a nie humanisti.
Dám príklady:
Niekdajší prokurátor a ateista Dobroslav Trnka v snahe zmariť právo rodičov na rozhodnutie o náboženskom smerovaní svojich detí sa dokonca obrátil aj na Ústavný súd a nepochodil. Znovu citujem: Ústavný súd tiež podľa Horvátha nevyhovel námietke prokuratúry, že nie je v súlade s ústavou, ak rodičia určujú náboženské vyznanie svojho dieťaťa…
https://sites.google.com/site/tvojoponent/protibozenstvo/kategoria-protibozenstvo/ach-jaaj-ti-ateisti/sloboda-vierovyznania

Zakladateľ Spoločnosti Prometheus, ktorá sa pyšne prehlasuje za zástupcu ľudí bez náboženského vyznania, profesor Čelko, pôsobil ako riaditeľ Ústavu vedeckého ateizmu, ktorého cieľom bolo aj plnenie propagandistických úloh Komunistickej strany. Cieľoém tohoto ústavu bol boj s náboženským presvedčením občanov. Profesor Čelko dokonca zašiel tak ďaleko, že na jeho osobnú angažovanosť boli zo škôl vyhadzovaní ľudia pre náboženské vyznania. Ku kauze vylúčenia študentov Veselého a Oravca, o vylúčenie ktorých sa zasadzoval práve docent Čelko, za v článku UPN dočítame:

Študenti D. Veselý a M. Oravec sa voči rozhodnutiu fakultnej rady o ich vylúčení zo štúdia odvolali. Fakultná rada sa ich odvolaním zaoberala 20. februára 1952 a v zmysle organizačného štatútu fakulty ich odvolanie odstúpila SLOVÚC-u.41 Udalosti však už nabrali veľmi rýchly spád. D. Veselý spomína: „Ešte sme bývali na internáte, keď 23. febru- ára 1952 nás dvoch, mňa a môjho spolubý- vajúceho42 prišli zatknúť ľudia z bezpečnosti. Boli v civile. Niekoľko dní predtým sa stalo, že sme dostali obálku, v ktorej bolo číslo časopisu Dikobraz. Na prvej strane bol bež- ný obrázok, ale vo vnútri bolo celé číslo plné protištátnych vtipov. Dobre si pamätám, že na celej strane bol napríklad vyobrazený Stalinov pohreb. A to sa písal rok 1952 a Stalin predsa umrel až o rok neskôr (…) Obálka nám bola doručená poštou. Pozerali sme sa so spolubývajúcim, čo to má znamenať? Aký podraz to má byť. Tak sme to hodili do pece. Keď príslušníci bezpečnosti 23. februára po nás prišli, robili nám v izbe prehliadku a pýtali sa nás kde to máme.”43 D. Veselý a M. Oravec boli odsúdení Štátnym súdom v Bratislave 13. júna 1952. V rozsudku čítame: „.. .spoločne pôsobili na spoluštudujúcich tak, aby nepodporovali úsilie pracujúcich o vybudovanie socializmu a najmä odhovárali ich od vstupu a činnosti v SČSP, predstierajúc náboženský konfesionalizmus (…) obvinený Veselý sa vyjadril o Leninovi a Stalinovi, že ich obrazy špinia stenu a nazval Stalina satanom (…) obvinený Oravec rozširoval ilegálne tlačivo obsahom namierené proti ľudovodemokratickému zriadeniu”.44 Súd odsúdil D. Veselého na tri roky…
Medzi tzv. Humanistami roka nájdeme aj iného profesora, ateistu a sekulárneho humanistu Ericha Mistríka. Začiatkom roka navrhoval – v rozpore s Deklaráciou základných ľudských práv – zákaz vyučovania náboženstva. Informovala o tom aj Spoločnosť Promethues s nadšením komentárom: “Bravo profesor! Profesor Mistrík zatína do živého…” Pritom na stránkach eštébáckeho združenia Spoločnosť Prometheus nájdeme aj článok Oxfordská deklarácia slobody a myslenia, Táto deklarácia vznikla na Svetovom humanistickom kongrese (kongres ateistov – poznámka TvojOponent), ktorý sa konal 8.—10. augusta 2014 v Oxforde. Dovolím si z neho zacitovať kľúčové vety, ktoré sú v priamom rozpore s konaním slovenských ateistov zo Spoločnosti Prometheus:
Všetci ľudia majú rovnaké právo na slobodu myslenia a vierovyznania. Právo človeka zakotvené v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a podrobnejšie rozpracované v ďalších dokumentoch má byť uceleným, nedeliteľným právom, ktoré chráni slobodu a dôstojnosť každého človeka prostredníctvom ochrany práva na vlastný svetonázor, či už náboženský alebo nenáboženský. Ako sa uvádza v článku 7 Deklarácie: „Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie.”
Nikto by nemal byť nasilu nútený vybrať si, alebo odmietnuť vierovyznanie. Sloboda myslenia zahŕňa právo vytvoriť si, udržiavať, skúmať a prejavovať vierovyznanie a tiež vyjadrovať názory a postoje, či už náboženské alebo nenáboženské, bez strachu z nátlaku. Jej súčasťou je i právo zmeniť názor alebo odmietnuť doteraz praktizované či predpísané vierovyznanie. Násilné vnucovanie štátnej ideológie alebo náboženských doktrín je tyrania. Zákony, ktoré predpisujú alebo zakazujú vierovyznanie sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a musia byť zrušené.
Spoločnosť Prometheus šíri myšlienky slobody náboženského vyznania a neprotestuje, ak toto právo je súčasťou ľudskej dôstojnosti. To isté združenie nadšene tlieska ateistickému svätcovi Mistríkovi za vznesenie požiadavky na zákaz náboženského vyučovania, čo je v rozpore s Oxfordskou deklaráciou, z ktorej som vyššie citoval. Sekulárni humanisti sa hlásia k humanizmu a šíreniu myšlienok rozvíjajúcich tézy o ľudskej dôstojnosti a súčasne tvrdia, že súčasťou humanizmu nie je náboženské presvedčenie.  Tvrdia, že humanizmus vlastne nie je humanizmus, ale ateizmus, protirečivo majú na svojom webe vycapenú Oxfordskú deklaráciu zaručujúcu slobodu náboženského vyznania a súčasne títo pseudohumanisti sa prednostne venujú boju proti slobode náboženského vyznania. Bojujú proti slobode náboženského vyznania a tento zápas nazývajú humanizmom bez prívlastku. KBS prezieravo vzniesla pripomienku k správe o stratégii národnej výchovy detí, kde sa hovorí o POVINNEJ VÝCHOVE K HUMANIZMU a žiadala tento konfliktný a nejasný pojem nahradiť zrozumiteľnejším – výchovou k ľudskosti. Médiá a blogeri kultúry smrti, medzi ktorými nájdeme aj nositeľov pseudoceny Humanista roka a Veľvyslanec humanizmu (Napríklad Pravda, Mistrík, Spoločnosť Prometheus) obvinili Cirkev z nenávisti k ľudskosti. A odrazu otočili, vraj humanizmus je len ľudskosť a nie ateizmus (!). A na pomoc si pozvali komunistickú historičku Závackú alebo Miroslava Tížika, ktorý je mimochodom rovnako držiteľom ceny eštébákov zo Spoločnosti Prometheus Humanista roka. Tieto akože nestranné osoby mali potvrdiť, ako veľmi sa biskupi mýlia. No nemýlia sa! Biksupi vizionársky vzniesli poripomienku, po ktorej sa ateisti odrazu hromadne vzdávajú humanizmu. Dokonca aj mienotvorný ateista Ján Parada, ktorý mal vždy veľký problém uznať, že humanizmus nie je ateizmus, naraz otočil a tvrdí:
Keď biskupi protestujú proti ľudskosti v školách, tak to o nich veľa hovorí!!!
A len o niekoľko hodín na to napíše na bráne Humanisti.sk článok KBS číta e-zine Humanisti.skv ktorom poprie to, čo napísal predtým. Je to ukážkový príklad protirečenia a neschopnosti vyjadrovať sa presne a vecne. Dokazuje to, že sekulárny humanizmus poprie aj vlastné definície, ak tým môže akože poškodiť kresťanom a Cirkvi.
To ovčie rúno, ktoré na seba natiahli títo vlci, je im malé. Sekulárny humanizmus je len vlkom v tom malom ovčom rúne. Ateisti sa v ňom tvária ako ovečky. No ich maskovaný humanizmus je nehumánny. Je utopený v krvi, synonymom lží, pretvárky a neľdskosti.
Nakoniec čo iné možno očakávať od eštébáckych svíň a ich poskokov?

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk

Zakladateľ Spoločnosti Prometheus šíri hoax o Hlinkovi

Zakladateľom Spoločnosti Prometheus je profesor Čelko. Bývalý riaditeľ Ústavu vedeckého ateizmu SAV, ktorý poslušne kolaboroval s diktatúrou Komunistickej strany. Sám pán Čelko má na rováši mimoriadne morálne poklesky. Napríklad prenasledovanie a vyhadzovanie študentov v spolupráci s ŠTB.

Na novej bráne Spoločnosti Prometheus nájdeme odkaz na stránku o Andrejovi Hlinkovi, ktorú “stvoril” práve tento komunistický poskok Čelko. Citujem:

Aká bola klérofašistická „farská republika” a čo všetko hlboko neľudské sa v nej dialo, je všeobecne známe. Pre oživenie pamäti všetkých, čo to doteraz nechceli vedieť a v záujme demaskovania tých, čo to vedome zamlčujú i tých čo glorifikujú klerofašistický režim na Slovensku je na mieste uviesť zlobnú hrozbu Andreja Hlinku. Vyriekol ju v lete 1936 na zhromaždení v Liptovskej Teplej: ” Ja som slovenský Hitler. Ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku“. Pre svoj vysoký vek a skon v lete 1938 ju nestačil uskutočniť. Realizovali ju ľudáci na čele s jeho nástupcom, „prezidentom a vodcom” Dr. Jozefom Tisom. Tak sa meno Andreja Hlinku úzko zviazalo s antidemokratickým, hlboko reakčným konaním tvorcov najtemnejšej kapitoly našich moderných dejín. Majme toto na pamäti všade a vždy keď sa budeme stretať so snahami vykresľovať Andreja Hlinku ako velikána nášho národa. Odmietajme preto všetky snahy zamerané na obnovovanie kultu z čias klérofašistického režimu, lebo je v hlbokom rozpore s úsiliami demokratických síl našej spoločnosti.

Eštébáci zo Spoločnosti Prometheus sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby znevážili a pošpinili kresťanov a Cirkev. Ich nenávisť voči katolíkom sa stupňuje a dosahuje antisemitských výrokov spred druhej svetovej vojny. Sekulárni humanisti sú teda právom považovaní za červených fašistov.
Vrátim sa však k podstatnému. Výrok, ktorý Čelko cituje ako dôkaz fašistickej orientácie Andreja Hlinku, nemá váhu autenticity. Citujem tri zdroje a jeden z nich podpísali desiatky osobností z historickej vedy.

Hlinka bol slovenský Hitler. Táto veta sa tiahne dejinami už od jeho smrti. Hlinka v žiadnom prípade slovenským Hitlerom nebol. Sám razil úplne odlišný smer politiky, spoliehal sa hlavne na pomoc Poľska, ako tretej veľmoci v oblasti. O Hitlerovi vyhlásil, že je to kultúrna beštia. Lenže je tu jedno „ale“. „Ja som slovenský Hitler, ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.“ S takouto citáciou prišiel svojho času týždenník Plus sedem dní. Mnohí sa určite pozastavili nad týmto výrokom a niektorí po ňom určite aj pátrali. Výsledok je taký, že tento výrok bol skoro sedemdesiat rokov ukrytý v kope listov sociálnodemokratických propagandistických novín Hlinkovho nepriateľa Clementisa, až pokým ho pred pár rokmi nevyhrabala istá Katarína Šelestiaková. Na záver svojho článku vraví niečo o faktoch. Škoda, že prešli už štyri roky od tohto článku v Plus 7 dní. Ešte dnes by som sa tejto panej „novinárke“ rád vysmial. Pokiaľ považuje neautorizovaný výrok v socialistických propagandistických novinách za historický fakt, potom by patričné inštitúcie mali zvážiť jej mentálnu spôsobilosť.

Zdroj: https://priezor.com/biografie/1352-andrej-hlinka-slovensky-hitler-alebo-niekolko-lzi-ktore-som-sa-dozvedel-pri-svojej-praci

Tieto fakty treba mať na zreteli a to aj napriek niektorým, verejne či súkromne vyslovovaným sympatiám k autoritatívnym režimom tej doby (Salazarovské Portugalsko, Dolfussovo Rakúsko), ktoré Hlinkovi imponovali najmä klerikálnym nádychom. Na všetky tieto skutočnosti 20. a 30. rokov treba pozerať historicky, nie prézentisticky (súčasnými očami). Verejnosť sa zavádza údajným Hlinkovým výrokom „Ja som slovenský Hitler, ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.“ Pritom sa zamlčuje pochybná autenticita tohto výroku, publikovaného iba v komunistických novinách Slovenské zvesti, známych svojou demagogickou líniou. Na druhej strane sa nehovorí o Hlinkovom postoji počas rokovania s predstaviteľmi nemeckých menšinových strán vo februári 1938 v Ružomberku, keď odmietol užšiu spoluprácu s týmito stranami, napojenými na Berlín, kritizoval útlak kresťanov v nacistickom Nemecku a o Hitlerovi sa vyjadril, že je „kultúrna beštia“.
Nazdávame sa, že Andrej Hlinka patrí do slovenských dejín so všetkými svojimi kladmi i zápormi. Právom ho možno ho označiť za spolutvorcu modernej slovenskej politiky a obhajcu existencie svojbytného slovenského národa.

Stanovisko podporili nasledujúci profesionálni historici:

Prof. Dr. Phil. Emília Hrabovec, Katedra histórie FF TU Trnava
Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc., Katedra histórie FF UCM Trnava
Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Katedra histórie FF TU, Trnava, SHÚ Matice slovenskej
Prof. PhDr. Vincent Sedlák, CSc., Katedra histórie FF TU, Trnava
Prof. PhDr. Karol Fremal, CSc., Katedra histórie FHV UMB Banská Bystrica
Prof. PhDr. Július Bartl, CSc., Katedra histórie PF UK Bratislava
Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD., Katedra histórie PF UK Bratislava
PhDr. Ladislav Deák, DrSc., Historický ústav SAV
PhDr. Alena Bartlová, CSc., Historický ústav SAV Bratislava
Doc. PhDr. Marta Dobrotková, CSc., Katedra histórie FF TU Trnava
Doc. PhDr. František Bielik, CSc., Katedra histórie FF TU Trnava
Doc. PhDr. Ivan Chalupecký, CSc., Historický ústav KU Ružomberok
Doc. ThDr. Peter Zubko, PhD., Historický ústav KU Ružomberok
Doc. PhDr. Martin Homza, PhD., Katedra histórie FF UK Bratislava, KH FF UCM Trnava
PhDr. Ivan Mrva, CSc., Katedra histórie FF UCM Trnava
PhDr. Peter Mulík, PhD., Historický odbor Matice slovenskej, Bratislava
PhDr. Anna Magdolenová, CSc., býv. prac. Historického ústavu SAV
Mgr. Beáta Katrebová-Blehová, PhD., Ústav východoeurópskych dejín, Univerzita Viedeň
PhDr. Martin Pekár, PhD., Inštitút histórie Prešovskej univerzity
PhDr. Michal Šmigeľ, PhD., Katedra histórie FHV UMB Banská Bystrica
PhDr. Tomáš Klubert, PhD., Katedra histórie FF UCM Trnava
PhDr. Martin Lacko, PhD., ÚPN Bratislava, Katedra histórie FF UCM Trnava
HEdr. Ľuboslav Hromják, Katedra histórie FF TU Trnava
Mgr. Branislav Krasnovský, PhD., Katedra histórie PF UK Bratislava
Mgr. Miloš Marek, PhD., Katedra histórie FF TU Trnava
Mgr. Ivan A. Petranský, PhD., Ústav pamäti národa Bratislava
Miroslav Klobučník, PhD., Ústav pamäti národa Bratislava
PhDr. Peter Sokolovič, Ústav pamäti národa Bratislava
PhDr. Marián Maňák, Ústav dejín Trnavskej univerzity
Mgr. Pavol Jakubčin, Katedra histórie FF TU Trnava
Mgr. Peter Jašek, Katedra histórie FF TU Trnava
Zdroj: http://www.szcpv.org/07/hlinka.html

“Výrok: Ja som slovenský Hitler, ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku, sa pripisuje Hlinkovi bez toho, aby sa povedalo, že ide o novinový článok v komunistických novinách Slovenské zvesti, ktorý sa inde nevyskytuje. Je teda reálna pochybnosť o jeho pravdivosti,” vysvetľuje Matica. Autor článku podľa MS vôbec nehovorí o Hlinkovej kritike Hitlera.
Matica pripomína, že vo februári 1938 na stretnutí s predstaviteľmi nemeckých menšinových strán orientovaných na Hitlera sa Hlinka vyslovil, že Hitler je kultúrna beštia a otvorene kritizoval aj prenasledovanie kresťanov v Nemecku. Andreja Hlinku a politiku, ktorú reprezentoval, podľa MS celé medzivojnové obdobie volila väčšina Slovákov. “Treba zdôrazniť, že to neboli nijakí extrémisti, ale národne uvedomelí slovenskí roľníci, robotníci a živnostníci,“ upozornili predstavitelia Matice slovenskej.

Zdroj: http://www.teraz.sk/slovensko/matica-slovenska-hlinka-uj-szo/101463-clanok.html

Prečo zakladateľ združenia eštébákov Spoločnosť Prometheus nespomenul aj výrok Andreja Hlinku odsudzujúci Hitlera, v ktorom Hitlera nazval kultúrnou beštiou, sa môžeme len dohadovať. Je pravdepodobné, že sa mu to nehodilo do propagandistického krámku a sprostučkých slovenských ateistov by to len vyrušovalo pri nekritickom čítaní demagógie tohoto spolku komunistických pohrobkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spoločnosť Prometheus sa mi vyhráža…

Mnohí nazerajú na sekulárnych humanistov ako na ľudí so slušným a neagresívnym správaním. Túto falošnú auru o sebe šíria vďaka médiám kultúry smrti vypĺňajúcim mediálny priestor. Je to zaujímavý paradox – ateisti marxistickej orientácie sa dožadujú dialógu, no ak s nimi začnete viesť rozhovor, nie sú ochotní počuť nič okrem chválospevov na seba, ateizmus a Marxa. Dožadujú sa velebenia zločinov minulého režimu.

Predseda akéhosi vládneho výboru na boj proti fašizmu, pán Blaha, poslanec za Smer-SD, ktorý tradične berie nad estrádami Spoločnosti Prometheus patronát, narieka nad odstraňovaním symbolov komunistickej diktatúry a potentátov komunistického režimu. Blaha bojujúci proti hnedému fašizmu glorifikuje fašizmus červený!

Spočiatku Spoločnosť Prometheus vyzvala svojich čiatetľov, aby sa so mnou nerozprávali. Netuším prečo. Píšem slušne, oponujem vecne. Urážky sú mi cudzie a demagógii sa vyhýbam. Spoločnosť Prometheus totiž má strach, že by v diskusii so mnou ich ovečky z ich sekty začali uvažovať a premýšľať, porovnávať, vyhodnocovať, analyzovať. Samostatne mysliaci členovia sekty sú najväčším ohrozením kultu osobnosti.

Vyhrážku banom mi vyslovil Vladislav Marušic. Kedysi roky pôsobil na internete pod identitou darwax. Veľmi zanietený marxista a komunista presiaknutý do špiku nenávisťou voči kresťanom. Argumentačne slabo vybavený, no o to silnejšie veriaci v neexistenciu boha. Klasický prípad červeného fašistu skrývajúceho svoju mentálnu obmedzenosť a nenávisť za humanizmus.
Na svojom fcb sa definuje ako:

Humanista, ateista, environmentalista, komunitarista, internacionalista, kozmopolita – homo sapiens

Samozrejme aj tento červený fašista má problém s pochopením významu slova humanista. Marušic nie je humanista. Neprevádzkuje charitu, nepomáha núdznym. On sa len za humanizmus skrýva, aby touto nálepkou si udelil amnestiu za zločiny diktatúr vychádzajúcich z marxizmu. Medzi jeho priateľmi nájdeme aj ľudsko-právneho extrémistu, podvodníka, zlodeja autorských práv, širiteľa hoaxov a mimoriadne odporného marxistu Petra Weisenbachera. Už priateľstvo s dúhovým fašistom Weisenbacherom je hanlivou vizitkou každého humanistu. Ako správny komunista a marxista aj pán súdruh Marušic veselo podniká. Predmetmi podnikania sú nasledujúce činnosti:

  • Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu
  • Vydavateľská činnosť
  • Reklamná a propagačná činnosť
  • Požičiavanie kníh / knižnica /
  • Organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií
  • Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností
  • Kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných živností
  • Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti

Sídlo firmy: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 2261/18 90201 Pezinok

Pán Marušic podniká v predaji kníh. Prevádzkuje internetový obchod Alternatíva  a aj kamennú predajňu. Ak by ste potrebovali nejaké marxisticko-leninské učebnice, Kapitál od Marxa alebo ekonomické alternatívy, budete zaiste vítaný. Aj reklamu mu urobím:

https://www.alternativa-antikvariat.sk/

O previazaní Marušica na združenia eštébákov svedčí aj baner na bráne Humanisti.sk

Pána Marušica rozrušil môj článok zaoberajúci sa vzťahmi v Spoločnosti Prometheus. Podľa jeho neurotickej reakcie je zjavné, že som trafil do čierneho. Oponentúra žiadna, len hrubý nátlak, osobné útoky, vyhrážky. Vraj dostanem ban – vyhráža sa mi Marušic 😀

Vyhrážanie sa banom Prometheus

Ja budem mať ban a pán Marušic  bude mať hanbu.

Liberálka za Smer-SD Beňová je dcérou ŠTB

tak tak… už sa vyjasňuje, prečo bol taký problém potrestať zločiny ateistického režimu. Brána Kto je kto prináša informáciu, podľa ktorej je europoslaňkyňa za Smer-SD Monika Fľašíková aj Beňová dcérou eštébákov. Vysvetľuje to aj jej nasadenie bojovať proti fašistom – lebo ako sa vraví, zlodej kričí – chyťte zlodeja. Sama je červenou fašistkou. A tak sa nám fašisti na Slovensku pre lepší prehľad budú snáď odlišovať farbami. Raz z toho bude niečo podobné dúhe.

FLAŠÍKOVÁ BEŇOVÁ MONIKA, PhDr., poslankyňa EP, adresa: Bratislava,monika.flasikova-benova@region-bsk.sk, narodená 15. 8. 1968 v Bratislave – Vrakuni, za slobodna: Vallettová, obaja rodičia, mjr. Peter Vallett (narodený 1945, zomrel úpred r. 2003), kpt. Zlatica Vallettová (narodená 1947, zomrela v januári 2009) boli príslušníkmi ŠTB, vydatá v r. 1987, syn Martin, narodený v r. 1987 (1988), manžel Martin Beňo, zomrel v decembri 2004, 2006 – vydatá za Fedora Flašíka, 1986 – absolventka gymnázia, Vazovova 6, Bratislava, 1986 – štúdium sociológie (neukončené

Zdroj: http://www.ktojektoba.estranky.sk/clanky/abecedny-zoznam-osobnosti-v-bratislave/flam.html

Informáciu som si overil v zozname pracovníkov Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti – Správa štátnej bezpečnosti Bratislava:

198374 kpt. Zlatica Vallettová 1947 KS ZNB – S ŠtB II. odbor, 4.odd. starší referent
150477 mjr. Peter Vallett 1945 KS ZNB – S ŠtB zástupca náčelníka oddelenia

Rozmaznaná dcérka eštébákov nadáva biskupom do chrapúňov a slušným ľuďom do fašistov. Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!

Sekulárny humanista Blaha narieka nad odstraňovaním komunistických symbolov

Tak tak… boľševici stále viditeľnejšie odhadzujú svoje humanistické kabaničky a ukazujú sa v komunistických tričkách. Ľuboš Blaha je politikom. V parlamente je za sociálnu demokraciu. Postoj Fica k minulému režimu je tak tajne teplý. Je známe jeho prehlásenie, že je za socializmus. Vážim si u neho to, že to priznal. Ľuboš Blaha berie záštitu nad eštébáckou estrádou odovdzávania titulov Humanista roka. Bojuje proti fašizmu, no propaguje zriadenie a ideológie potláčajúce ľudské práva, akými bol aj režim komunizmu. Verejne deklaruje podporu takýmto zločinným ideológiám. Napr na fejsbúku napísal, citujem:

V Poľsku strana Právo a spravodlivosť presadila zákon, podľa ktorého sa majú odstrániť všetky sovietske a komunistické sochy a pamätníky v krajine. V moderných dejinách mi napadajú dva ekvivalenty takéhoto barbarstva – Taliban v Afganistane a fašisti na Ukrajine. Už len čakám, kedy začnú páliť knihy ako inkvizícia v stredoveku… Je mi z toho zle, preboha, čo sa to v Poľsku deje?!