Dožívajúci autor stránky tzv. sekulárnych humanistov Zošity humanistov napísal list novozvolenej prezidentke Čaputovej:
MVDr. Rastislav Škoda
Devínska cesta 15
841 05 Bratislava12. júna 2019
Veľavážená pani prezidentka,
protestujem proti zaradeniu náboženského aktu – ekumenickej bohoslužby – do programu Vašej inaugurácie do prezidentského úradu.
Podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
S prejavom úcty
Rastislav Škoda
Okolo bezvýznamného stanoviska a osobného názoru si pomastil svoje ego a jeho dvorný pes Ján Parada ho pretlačil do služby Vybrali.sme.sk denníka SME (ktorý mimochodom považujú sekulárni humanisti za najväčšiu mediálnu hanbu na Slovensku).
Okolo bezvýznamného dopisu sa zhromaždilo pár nerozhľadených ateistov, ktorí posplietali znôšku pozoruhodných nezmyslov.
Nezmysel číslo 1 : Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podobne sa opakuje aj Lemmy, pričom pani Čaputovú priamo obviňuje z nezákonného konania. Citujem:
Mohla dodržať zákon, Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Pani Čaputová sa však viaže na náboženstvo, čím porušuje najvyšší zákon v Slovenskej republike.
Podobne sa vyjadril aj iný prominentný člen/sympatizant eštebáckej Spoločnosti Prometheus, Eduard Chmelár. Citujem:
Slovenská republika sa však podľa ústavy neviaže na žiadne náboženstvo, čo by nás malo viesť podobne ako prezidenta Masaryka k odmietnutiu ďakovnej bohoslužby za prezidentku ako oficiálneho štátneho aktu. Ak už teda chce byť Zuzana Čaputová naozaj prezidentkou všetkých, teda aj tých 750 000 ľudí bez náboženského vyznania.
Čo teda znamená neviazať sa na žiadne náboženstvo?
Eštebácki poklonkovači typu Chmelára, Škodu a Paradu zo Spoločnosti Prometheus dobre poznajú odpoveď. No im vyhovuje zahmlievanie. Z ideologických dôvodov. Lebo dobre vedia, že ich a nimi presadzované naviazanie Slovenskej republiky na sekularizmus je – podľa ich definície – tiež porušením zákona. Sekularizmus je totiž rovnako svetonázor, ideológia.
Citujem z textu Valérie Maškulíkovej:V podmienkach Slovenskej republiky to potvrdzuje napríklad článok 1 Ústavy SR, kde je stanovené, že
Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. To znamená, že ani Ústava SR, ani žiaden iný právny predpis SR neukladá jej občanom, aby mali určité náboženské vyznanie alebo vieru, alebo aby svoju vieru, či vyznanie zmenili.
Uvedené práva majú aj svoj vonkajší rozmer, teda forum externum. Tu je potrebné uviesť ďalšie ustanovenie článku 24 ods. 1 Ústavy SR, kde je stanovené, že každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Termínom „zmýšľanie” je tu chápaný každý vonkajší, t. j. navonok identifikovateľný prejav osoby, motivovaný jej myslením, svedomím, náboženským vyznaním alebo vierou. Tieto vonkajšie prejavy sú v Ústave SR aj konkrétne špecifikované. Napríklad v článku 24 ods. 2 Ústavy SR sa stanovuje:„Každý má právo slobodne prejavovať náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.” Verejné prejavy myslenia, náboženského vyznania alebo viery však už môžu byť predmetom zákonného obmedzenia (Čeplíková, M., 2006, s. 126 – 127).
Doporučujem prečítať si celý text.Zdroj: http://www.najpravo.sk/clanky/nabozenska-sloboda.html?print=1
Nezmysel číslo 2: Reductio ad Hitlerum. Reductio ad Stalinum
Ako Julo pripomenul, tak bohoslužbu Te deum mal prvý komunistický prezident Klement Gottwald (1948 – 1953). Pred ním Emil Hácha, prezident Československej republiky (1938 – 1939) a štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava (1939 – 1945). Zrejme sú to pre prezidentku Čaputovú osobnosti, z ktorých si vzala príklad.
Nezmysel číslo 3: Ateisti ako kategória bez vyznania
Katolíkov podľa sčítania je 3 347 277 (t. j. 62 %). Potom za nimi nasleduje nepresne nazývaná skupina občanov, ktorú štát nešetrne nazýva občanmi bez náboženského vyznania. Tých je 725 362 (t. j. 13,4 %). Na treťom mieste sú evanjelici, ktorých je 316 250 (t. j. 5,9 %). Na štvrtom mieste sú gréckokatolíci s počtom 206 871 (t. j. 3,8 %). Pravoslávnych kresťanov je 49 133 (t. j. 0,9 %). Takže pre pani Čaputovú sú veriaci s počtom okolo 50 000 dobrí, ale nemá problém ignorovať 2. najpočetnejšiu skupinu podľa sčítania, to je 725 362 občanov.
“… Nenechajme sa spliesť, nejde tu o osobnú vieru v Boha, ani o to, či ste pokrstení alebo či chodíte do kostola. Ide o náboženské organizácie – cirkvi. Čím viac občanov sa prihlási k cirkvám, tým viac budú môcť kňazi zasahovať do verejných a štátnych záležitostí, do politiky a financií. Budú si stále viac a viac nárokovať na neprimerané financovanie ich organizácií z daní nás všetkých, ktoré by mohli byť použité napríklad na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a pod. Náboženská viera je súkromná záležitosť človeka, ktorú mu nikto nikdy nevezme, a nie je odkázaná na žiadnu cirkev.