27 pedofilov v sekulárnom školstve

Francúzska ministerka školstva Najat Vallaudová-Belkacemová pre rozhlasovú stanicu RTL uviedla, že vlani muselo odísť z francúzskych škôl až 27 pedofilov. Píše o tom aj denník Pravda, nositeľ ocenenia Humanista roka, ktorý dostala redakcia za cielenú manipuláciu a marenie referenda o rodine.

Podľa jej názoru by učiteľ alebo školský zamestnanec, ktorého v minulosti odsúdili za závažné trestné činy, akými sú pedofília alebo detská pornografia, už nemal byť v kontakte s deťmi. Vyzvala preto vyriešiť „všetky dysfunkcie“ štátu, ktoré vyplávali na povrch od vlaňajšej aféry v obci Villefontaine v kraji Isere, kde riaditeľa tamojšej základnej školy obvinili z obťažovania malých detí.Podľa agentúry AP tohto muža do funkcie riaditeľa vymenovali napriek tomu, že ho predtým súd uznal za vinného v kauze vlastnenia materiálov s detskou pornografiou a za obťažovanie viacerých detí.Pokiaľ ide o nefunkčnosť štátu, ministerka poukázala na to, že vo Francúzsku od aféry Villefontaine až doteraz neprijali žiadny zákon, ktorý by ministerstvo spravodlivosti zaväzoval informovať rezort školstva o kauzách, ktoré vo vzťahu k zamestnancom škôl prešetrujú orgány činné v trestnom konaní alebo súdy.RTL pripomenula, že v uplynulých mesiacoch sa pre podozrenie z pedofílie začalo vo Francúzsku vyšetrovanie alebo stíhanie voči viacerým učiteľom. Prokuratúra v Chambéry v Savojsku sa od začiatku marca zaoberá prípadom 50-ročného učiteľa, ktorý je podozrivý, že v rokoch 2011 – 2013 obťažoval 30 detí.

Aj v tomto prípade komunistický denník Pravda dostál svojej povesti manipulátora a pedofíliu v sekulárnom školstve ospravedlňuje vymenovávaním pedofilných podozrení v katolíckej cirkvi.

Ján Ďurovčik je väčší extrémista ako fašisti

Ľudia, dávajte si pozor na extrémistov, ktorí pobehujú po javisku…Máme tu rukolapný dôkaz pohŕdania demokratických práv ľudu. Tvrdí, že pomocou referend sa svet rúti do záhuby? Veru, mnohým veciam sa nerozumie. Je to naopak, do záhuby sa svet rútil vždy, keď malá hŕstka otrokárov, feudálov, kapitalistov, oligarchov, miliardárov, finančných magnátov, generálov… rozhodovala o osudoch miliónov ľudí na svete. Stačí pripomenúť 1. a 2. svetovú vojnu.

Celý text k prečítaniu tu: http://humanisti.sk/view.php?nazevclanku=jan-%CFurovcik-je-v%E4csi-extremista-ako-fasisti&cisloclanku=2016060049

Tentokrát ponúkam článok môjho svetonázorového oponenta Jána Paradu z portálu Humanisti.sk

Pápež František o sekularizme

(Pápež František) …Zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo sekularizmu a krízu rodín vo svete:

„Sekularizácia obrovských oblastí spoločnosti, jej odcudzenie sa tomu, čo je duchovné a čo je Božie, nevyhnutne vedie k desakralizovanej a materialistickej vízii človeka a ľudskej rodiny. V tomto ohľade sa obávame krízy rodiny v mnohých krajinách. Arménska apoštolská cirkev a Katolícka cirkev zdieľajú rovnakú predstavu o rodine, založenej na manželstve, akte slobodne sa dávajúcej a vernej lásky medzi mužom a ženou“.

Zdroj:  Pápež František a katolikos Karekin II. podpísali deklaráciu o ceste k jednote

Ateisti majú nových “svätých” !!!

O.z. Prometheus udelilo ceny za šírenie ateizmu konšpiračnému webu a “židovskej privandrovalkyni” (sic!)

S takmer jednodňovým meškaním sa rozšírila zvesť o nových svätých sekty tzv. zdravého rozumu, sekulárnych humanistov. Tradičné ocenenia Humanista roka a Veľvyslanec humanizmu udeľovali 19. júna 2016. Informoval o tom Ján Parada z portálu Humanisti.sk.

Titul “Humanista roka 2016” (sic!) získal konšpiračný portál !!!!

Pokiaľ môžme veriť internetovému klebetníku Humanisti.sk, ocenenie Humanista roka dostal konšpiračný web In Vivo. Nie je to až také veľké prekvapenie. Už v minulom roku dostala tento titul redakcia Pravdy – ocenenie vtedy prevzala akási Norika Sližková – za nevídanú cenzúru, mediálnu manipuláciu, protikresťanskú propagandu a marenie Referenda o rodine. Tento rok titul získal portál, ktorý sa propagandisticky venuje znevažovaniu kresťanstva prekrúcaním vedeckých článkov. Najaktívnejším prispievateľom je Dušan Valent. V zdôvodnení Ján Parada píše, citujem:

Portál uverejnil od januára 2012 viac ako štyristo popularizačných článkov. Na rozdiel od mnohých iných portálov nie je In Vivo „vykrádačom obsahu“ z cudzích stránok a zdrojov. Má vlastnú základňu autorov, ktorí publikujú vlastné články. Portál sa snaží o jedinečnosť svojho obsahu, a až na výnimky neuverejňuje materiály o jednotlivých nových výskumoch, čo robia iné početné spravodajské weby. In Vivo zdôrazňuje:

„Snažíme sa totiž informovať o aktuálnom stave poznania v širšom kontexte prostredníctvom textov, ktoré rozsahom a hĺbkou prevyšujú typické štvor-päť odstavcové články na internete.“

Portál je presne vyprofilovaný a prináša témy a kvalitu obsahu, ktorá nie je na slovenskom webe bežná.

In Vivo magazín však nevyčerpáva svoje aktivity len prezentáciou portálu, ale pripravuje viaceré sprievodné aktivity na internete a organizuje i prednáškovú činnosť pre školy a ďalších záujemcov, prípadne i širokú verejnosť v priestoroch Slovenského národného múzea, či v Mestskej knižnici v Bratislave. Cieľom prednášok je pútavou a zrozumiteľnou formou podnietiť záujem o prírodu a viesť ku kritickému mysleniu. Prednášky nenahrádzajú školské vyučovanie, dopĺňajú ho a rozširujú získané poznanie. Ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa ponúkajú zaujímavé, ale často menej známe informácie o významných témach či fenoménoch. Nepredstavujú iba strohý výber kuriozít a zaujímavostí. Ku každej téme sa snažia ponúknuť celú škálu faktov, a tak vytvoriť komplexný obraz v širšom kontexte.

Začiatkom školského roka 2015/2016 nadviazal portál In Vivo magazín spoluprácu s Knižnicou Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote a Mestskou knižnicou v Hnúšti. Príležitostné prednášky pripravujú v zmysluplných blokoch v Mestskej knižnici v Bratislave – v úseku literatúry pre deti a mládež, Mestskej knižnici v Trstenej a ďalších inštitúciách.

Prevádzka portálu na internete si vyžaduje veľké úsilie a dostatok kvalitne spracovaného materiálu, pretože samotné menu webového portálu je neobvykle široké a pestré, ako o tom vypovedajú jednotlivé tématické okruhy: Zbúrané mýty, Pravek, Kozmos, Zem, Zdravie, Evolúcia, História, Záhady a zvláštne javy, Veda a Myslenie.

Tento široký a pestrý rozsah a kvalitu obsahu garantujú spolupracujúci autori z oblasti antropológie, genetiky, astronómie, astrofyziky, geológie a viacero ďalších vedných oblastí vrátane medicíny a elektrotechniky. S portálom spolupracujú aj autori, ktorí sa venujú problematike konšpiračných teórií, záhadným javom, ale aj otázkam viery a náboženstva. O technickú kvalitu portálu sa stará webdeveloper na voľnej nohe.

In Vivo pôsobí i na sociálnych sieťach. Má vlastnú stránku Google+, Twittera stránku na Facebooku. Magazínu na internete napomáhajú tiež dve podporné stránky na Facebooku: Vesmír a Prehistorický život.

Dušanovi Valentovi som venoval viacero článkov. Portál In Vivo neumožňuje diskutovať a polemizovať k svojim článkom (!). Nespokojnosť s odbornou kvalitou textu nakoniec prejavil aj sám Ján Parada. Konkrétne venoval Valentovi článok s názvom Zožrali ho psy, a basta ako reakciu na text Valentu s názvom Telo Krista zrejme zožrali psy. Hodnovernosť tradícií o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Citujem Jána Paradu z portálu Humanisti.sk:

Nepodarilo sa mi zistiť, či sa okrem Crossana ešte niekto iný zaoberá myšlienkou zjedenia Ježišovho tela psami, vranami alebo inými divými zvieratami.

Na mňa pôsobí komicky, keď sa niekto, kto sa oháňa kritickým myslením, vážne zaoberá myšlienkou, že telo mytologickej bytosti mohlo byť zjedené psami, vranami či inými divými zvieratami.

Je to číra konšpirácia. Z pohľadu vedeckého skúmania vzniku kresťanstva bezcenná informácia.

Verí Dušan Valent tejto konšpirácii? Keď zožratie Kristovho tela psami spomenul v nadpise svojho článku. Meno Ježiš (Jehošua, Ješua, Jozue,Joszue, Jeszua) bolo bežné meno v oblasti dnešného Izraela. Takže človek, nejaký hlásateľ nového náboženského smeru, s menom Ježiš mohol žiť, a mohol byť aj popravený. Ak bol popravený, ako bol popravený? Dodnes to nevieme, pretože nemáme k dispozícii vierohodné historické záznamy. Sú len mytologické záznamy o domnelom mesiášovi, očakávanom záchrancovi, spasiteľovi a vykupiteľovi celého ľudstva, o Kristovi. Príbehy o Kristovi sú výsledkom prianí, snov a rôznych predstáv o „božom synovi“.

Na rozdiel od Valenta, ktorý sa zaoberá myšlienkou, či telo Krista zožrali psy, dávam prednosť rozumnejším úvahám, ktoré sa týkajú vzniku kresťanstva.

Portálu In Vivo som venoval viacero článkov. Tak aspoň zopár reakcií:
Zožrali telo Pána Ježiša psy?, Páter Pio, Vianoce.

V roku 2016 teda cenu Humanista roka získal konšpiračný web, ktorého odbornú stránku spochybnil a priamo napadol aj sám veľký pán ateista Ján Parada z božej vôle sekulárny humanista 🙂

Veľvyslancom humanizmu sa stala žena bez nároku na ženský rod

Zaujímavosťou prinášajúcou protirečenie do argumentácie ateistov je titul Veľvyslanec humanizmu roku 2016. Aj keď rodové besnenie je v plnom prúde a politicky korektné médiá považujú dôsledné používanie rodových odlišností za akt civilizačného štandartu a jeho ignorovanie za prejav barbarstva a rodovej diskriminácie, napriek tomu ateisti na Slovensku usporiadavajúci toto prestížne miecheche ešte neobjavili slovo “veľvyslankyňa”. Je to len detail. O inom som chcel písať.

Veľvyslancom (sic!) humanizmu sa stala sestra pána Jána Čarnogurského – Marína Čarnogurská. Nebolo by na tom nič divné, ale v zdôvodnení sa píše, že:

Narodila sa 11. júna 1940 v Bratislave. Pretože jej otcom bol známy politik z obdobia vojnového slovenského štátu – poslanec Slovenského snemu Pavol Čarnogurský – mala rovnako ako jej ostatní súrodenci, sťažený prístup k vzdelaniu. Na gymnázium sa dostala až v Kežmarku, no zmaturovala nakoniec predsa v Bratislave v roku 1957, avšak zároveň so zákazom ísť na vysokú školu. Nejaký čas preto pracovala ako detská zdravotná sestra a súkromne sa popritom venovala čínštine. Na štúdium čínskeho jazyka a filozofie na Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe ju prijali až počas liberalizácie pomerov v roku 1963. Marína Čarnogurská o tomto období hovorí:

„Keďže som v mladosti vyrastala v silne katolíckej rodine, kde som na všetky svetonázorové problémy, s ktorými som v období dospievania zápasila, nenachádzala spoľahlivé odpovede, mala som obrovské šťastie, že ma život práve v tom čase dotlačil k štúdiu sinológie i filozofie na Filologickej i Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe. Stalo sa to v roku 1963, keď po šiestich rokoch zákazu vysokoškolského štúdia sa nado mnou aspoň v Prahe predsa len nakoniec zľutovali. (Pretože som predtým, len tak pre vlastné potešenie, navštevovala v bratislavskej jazykovej škole kurzy čínštiny.) Bolo to potom práve tých šťastných päť rokov (1963 – 1968) československého ideologického odmäku, kedy jedine som mala šancu v socialistickom Československu vyštudovať.“

Po vysokoškolskom štúdiu v Prahe bola v rokoch 1969 – 1972 prijatá na internú ašpirantúru na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde však už medzitým začal proces tzv. normalizácie, a tak nemala dovolené obhájiť kandidátsku prácu, a ani získať zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a odbornému zameraniu. Preto v rokoch 1973 – 1990 pracovala v knižnom sklade ako pisárka anglickej obchodnej korešpondencie. Po rehabilitácii v roku 1990 pôsobila v Literárnovednom ústave, a od roku 1991 ako vedecká pracovníčka v Ústave orientalistiky SAV.

Prečo som sa pozastavil nad týmto odsekom? Je všeobecne známy odpor ateistickej lúzy k rodine Čarnogurských. Nie že by mali ateisti racionálne dôvody. Ako veľká časť publikovaných názorov ateistov v téme kultúrnej vojny ani toto nemá základ opierajúci sa o vedu – len o hlúpe klebety. Citujem:

…no Husákov lavoboček, ktorý nemohol študovať na Slovensku ale na trpel štúdium na perestížnej Karlovej univerzite , oficialny syn arizátora vrcholového predstavitela Hlinkovej gardy a organizátora deportácií občanov Slovenska na smrť v koncentračných táboroch, tunelára Trnavskej arcidiecezy za jej riadenia ŠtBákom Sokolom, likvidátora polnohospodárskej velkovýroby, no proste šmejda môžu voliť len klerofašisti a klerokomunisti…

V podobnom štýle reagoval onoho času aj prezident tzv. dúhových pochodov v Bratislave  a zakladajúci člen SaS Richard Fekete, ktorý sa verejne dožadoval deportácie Čarnogurského na Sibír a šťavnato ho označoval za klerofašistu. A na dokreslenie vzťahu sekulárnych humanistov k rodine Čarnogurských znovu zacitujem pána Paradu:

Čo hovoríš na to, čo sa o Čarnogurskom píše: „…rodina Čarnogurských, pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej Frankovej konvertovali na rímsko-katolícku vieru.“ „Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska) ho v neprítomnosti zastúpil v manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich brata Jána.“

Tieto urážajúce klebety Ján Čarnogurský vyvrátil na svojej osobnej stránke. Uvádza nasledovné:

Vrany sa zlietavajú IV.
O POLITIKE | 21.jún 2012
V textoch kolujúcich na internete sa objavuje aj tvrdenie, že naša matka Kristína bola neverná svojmu manželovi, nášmu otcovi s Gustávom Husákom a dokonca že mojím otcom je Gustáv Husák. Samotné toto tvrdenie môže pochádzať iba od primitívneho autora. Aj primitívny autor však toto tvrdí anonymne a neodváži sa zverejniť svoje meno a adresu. Vlastne by bolo možné kývnuť rukou nad takými tvrdeniami. Sú ľudia, ktorí sa takto ukájajú, nuž čo s nimi. Ale takéto tvrdenia urážajú česť mojej matky. Naša matka porodila päť detí, starala sa o nás, keď otec bol vo väzení. Všetci sme dostali vysokoškolské vzdelanie. Bola nášmu otcovi vernou manželkou a nám všetkým celoživotnou oporou. Tvrdenia na internete urážajú jej česť a preto nad nimi nekývnem iba rukou. Vyzývam autora týchto tvrdení, nech oznámi svoje meno a adresu. Ak svojim tvrdeniam verí, nemá sa čoho báť. Ale oznamujem mu, že podám proti nemu žalobu o ochranu dobrého mena mojej matky a budem požadovať veľa peňazí. Aj keby súdne konanie trvalo dlho, autor tvrdení ho prehrá a súd ho odsúdi na vysokú náhradu. Až do smrti bude potom žiť iba zo životného minima, pretože všetko ostané mu strhne exekútor. Budem strážiť, aby mu exekútor neodpustil ani cent. Tak nech sa prihlási.

Zdroj: www.jancarnogursky.sk

Sekulárnych humanistov nakoniec predsalen dostihla ich vlastná zaujatosť a kresťanofóbia. Až tak, že v roku 2016 udelili tituly za šírenie kresťanofóbie konšpiračnému webu a (citujem)”židovskej privandrovalkyni” (sic!)

Spracované podľa článku Jána Paradu Deň humanistov 2016. Musím na záver napísať aj uznanie za tento článok pre jeho vecnosť, prehľadnosť a dobrú úroveň. Ján Parada sa mení. Z vulgárneho tĺka sa stáva komentátor hodný čítania

Keď ateista ateistu nenávidí

Jednota ateistov je mýtus. Akonáhle prestanú riešiť zjednocujúce témy ako Cirkev alebo Bibliu, vrhnú sa na politiku a tu zrazu z bratov ateistov sa stanú nepriatelia na život a na smrť.

A tak máme presvedčených ateistov ľavicových nenávidiacich ateistov pravicových. Napr. Weisenbacher verzus Sulík. A ani ľavicoví ateisti nie sú jednou líniou. Napr. Weisenbacher a Chmelár sa navzájom ignorujú. Prípadne Parada z portálu Humanisti.sk nenávidí prísneho ateistu Fica. Hoci Weisenbacher drží stranu Ficovi. Prípadne Škoda a Chmelár by si navzájom najradšej oči vyškriabali. Je zaujímavé, ako marxistickí ateisti hlásiaci sa ku tvrdému a bezohľadnému kapitalizmu v duchu ideí rozvratu národov urážajú vlastnú krajinu a súčasne milujú USA so zničujúcim vplyvom evanjelických hnutí a siekt. ( Pôvodne zamýšľaný názov tejto témy mal byť: Keď ateista miluje teokraciu v USA).Príklad z posledných dní:

Suterénne prejavy sekulárneho humanizmu

Pravdepodobnosť, že ateisti skĺznu do argumentácie útočiacej na najnižšie pudy a krčmového slovníka, narastá s dĺžkou diskusie ako aj s trpezlivosťou oponenta čeliť zavádzaniam. Je to paradox. Argumentácia exkrementami nie je cudzia ani vysokoškolsky vzdelaním ľuďom bez vyznania. Badať tu teda dva hlavné prúdy. Kým len nepatrná časť ateistov unesie konštruktívny dialóg  napr. Chmelár, Voskár, Rajen) a rozhovor s takými ľuďmi je ako balzam na dušu, 99% ateistov presvedčených o výlučnosti svojej pravdy a patente na tzv. zdravý rozum skĺzne do nepochopiteľného suterénu ponižujúceho elementárnu ľudskú dôstojnosť. Pár príkladov:

Portál Ateisti.sk a  pridružená sekta bigotných ateistov okolo správcu zmieňovanej komunity,vysokoškoláka snívajúceho o kariére učiteľa žijúceho z daní nás všetkých, je zdrojom priam učebnicovej suterénnej kresťanofóbie. Ich písomné prejavy a sdieľané názory  doporučujem všetkým študentom psychiatrie a mentálnej patológie. Príklad zo včera (17.06.2016):

 

 

Ukájanie sa sdieľaním obrázku s hanlivým textom je pre mňa nepochopiteľné. Čo za duševnú poruchu môže viesť ateistu k napísaniu viet dehonestujúcich ľudskú dôstojnosť mŕtveho milovaného človeka Jána Pavla II. To už nesie znaky sadistickej nekrofílie. Zvrátená predstavivosť umocnená túžbou excelovať v stáde hlúpych a úchylných ľudí. Dovolím si pripomenúť, že takémuto konaniu tlieskajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Tí, ktorí majú byť elitou spoločnosti. Čo je to za morálny osobný kódex človeka, ktorý dovolí haniť iného človeka len preto, že je iného svetonázoru?

 

 

 

 

Mediálna hystéria znevažovania ľudskej dôstojnosti neobišla ani stránky Spoločnosti Prometheus. Aj oni neodolali a zverejnili fotomontáž pápeža intelektuála Benedikta XVI, ktorý urobil  záslužný kus práce v zbližovaní názorových smerov rôznych komunít. Jeho jazyku ateisti neporozumeli a tak im nezostávalo nič iné na práci len siahnuť po sadistických poznámkach a prejavoch koprofílie. Také konanie a slovník nazývajú ľudskou dôstojnosťou.

Ďaľším v rade ateistických primitívov je Milan Kohout. Je to vysokoškolský učiteľ. Ani jemu vzdelanie nezabránilo správať sa ako psychopat. Nenávisťou voči katolíkom motivovaný nalial do svätenej vody v poľskom kostole rozmixovaný bielok a predstieral, že je to jeho vlastný ejakulát. Milan Kohout prestrelil. Namiesto očakávaného uznania v komunite ateistickej lúzy dosiahol opak. Tlieskali mu len tí najväčší ateistickí fanatici. Od jeho činu sa dištancovala dokonca aj česká komunita ateistov – OSACR. Milan Kohout je v tom sám – postmoderní čaroděj není zástupce nikoho jiného, než sám sebe. Peter Tomek, autor toho textu, však zavádza, ak tvrdí, že “…jej musím komentovat, protože se samozřejmě brzy ozvou křesťané (kterým nevadily obrovské počty dětí znásilněných kněžími) aby připomněli na tomto příkladu, že ateisté jsou nechutní a dělají divné věci…”. Ateisti naozaj robia divné veci. Peter Tomek onoho času poprial kresťanskej diskutérke dlhú a bolestivú menštruáciu len preto, že je veriaca. Písal som o tom už tu: “Prajem ti dlhú a bolestivú menštruáciu!” – vrieskal na diskutérku prominentný ateista Peter Tomek z OSACR a článok sa vtedy dostal na titulku mienkotvorného slovenského portálu Sme.sk. Tomek sa doteraz neospravedlnil.

 

To, že nenávisť možno inštitucionalizovať, je možné potvrdiť hnutím FEMEN. Úplatné a pojašené dievčatá sa vyzliekajú na verejnosti a útočia na bezbranných a nekonfliktných ľudí. Robia to za peniaze, popularitu. Disciplína sekty a politická podpora takémuto konaniu dáva znak prípustnosti správania ponižujúceho ľudskú dôstojnosť.  Tento druh štátom podporovaného porušovania ľudskej dôstojnosti sa nazýva fašizmus. FEMEN má takýchto vystúpení niekoľko desiatok a milióny ateistických obdivovateľov na celom svete. O úrovni ich konania svedčí aj iná akcia, počas ktorej sa vyčúrali priamo v kostole. Podrobnejšie v článku tu: Členka hnutia femen sa vymočila pred oltárom v chráme sv. Márie Magdalény v Paríži

 

Aj Slovensko má svojich “femenistov”. Niekdajší kandidát na slovenského prezidenta pán Kalmus a jeho priateľ Lorenz chodia po Slovensku a so spasiteľským komplexom ničia všetko to, čo je z ich pohľadu nemorálne. Svoj názor nastavili na normu spravodlivosti a morálky a všetko, čo rozporuje ich videniu sveta, dostáva nálepku fašistické, boľševické, komunistické. Ich skutky ničenia pamätných miest prezidenta Tisa alebo ničenie pamätníkov komunistickým pohlavárom sú však prejavom anarchokomunizmu. Komunizmus je však len iná mytológia fašizmu, ktorá uznáva iné hodnoty a má iných stúpencov.

Títo ľudia nie sú schopní polemizovať a vysvetľovať. Bol som svedkom na fcb profile pán Lorenza, ako vulgárne jednal so ženou  vtipne a pohotovo reagujúcou na fanatizmus sekty okolo týchto “umelcov”. Je smutné, že títo anarchokomunisti majú politické krytie či otvorené sympatie v pánovi Lipšicovi a žiaľ aj u ikony súdnictva pani Žitňanskej.

Súznenie politiky, moci súdu, práva a ľubovôle jedinca je totiž fašizmus. Fašizmus v skratke je totiž silný štát. Zmieňovaní páni síce ničia symboly diktatúry, no robia to rovnakým štýlom ako komunisti ničiaci sochy Štefánika alebo kríže na kostoloch. A tak sa z bojovníkov proti komunizmu stali komunisti. Symboly neubližujú a sú to len prázdne gestá v hmote. Ich významom ich napĺňajú ľudia samotní. Ubližuje konanie a konanie Kalmusa je presne ten druh komunizmu, proti ktorému obyvatelia našej krajiny vystúpili v najväčšom občianskom odpore v roku 1989. Budú títo páni ničiť aj sochy Napoleona, lebo bol masovým vrahom? Vycestujú do Nemecka a budú ničiť pamätníky osádkam nemeckých vojenských nacistických ponoriek? Zájdu si do Čilistova a zničia sochu vraha Atillu?  Urobia teroristický útok po vzore toho z Orlanda na folklórnych slávnostiach v Terchovej, lebo Jánošík bol vrah?

Protest proti ideologickým sochám s ľahkým zápachom exkrementizmu má za sebou aj Eduard Chmelár.V porovnaní s exhibicionizmom anarchokomunistov Kalmusa a Lorenza sa však správa výrazne ale výrazne kultúrnejšie. Ateizmus aj prejavy Chmelára nie sú deštruktívne, ale počinmi vedúcimi k dialógu. A tak by to malo byť. A to píšem ako veľmi tvrdý kritik Chmelára. (Obrázok z Pravdy z článku Ďurčanského zahalili do toaletného papiera)

Znevažovanie štátnych symbolov je prejavom šovinizmu.  Sekta okolo anarchokomunistov Kalmusa a Lorenza sa rozrastá aj jej stúpenci strácajú zmysel pre dôstojnosť každej ľudskej bytosti. Eduard Chmelár správne upozorňuje, že naša spoločnosť vykročila k vojne. Keď onoho času bol na návšteve Slovenska americký prezident Bush, odporci zapálili americkú zástavu. Polícia konala a Vladimír Palko tento zásah polície obhájil. Tvrdil, že protestovať je samozrejme správne a v súlade so základnými ľudskými právami. No pálenie vlajok už uráža aj tých ľudí, ktorý sú síce členmi nejakého štátu, no s pranierovanými skutkami nemajú nič spoločné. Pálenie vlajok nie je len o proteste voči niekomu, ale zasahuje celý národ, aj nevinných. Je to skutok zraňujúci nevinných. Uvedomia si to aj LGBT aktivisti na Slovensku, ako napr. slečna Hanka Fábryová?

Pôvodne som chcel obrázok upraviť a na porovnanie namiesto slovenského štátneho znaku dať dávidovu hviezdu a pána zasadiť na pozadie koncentračného tábora Osvienčim. Na porovnanie. Aby tí, čo tomu nadšene tlieskajú,pochopili zraňujúci počin takéhoto divadelného správania. No neurobím to. Nie som ako oni. Roztáčanie špirály nenávisti nie je moja cesta argumentácie. Primitivizmus a vulgárnosť nech nie sú znakmi ľudí budujúcich spoločnosť ľudskosti.

 

V roku 1987 fotograf a umelec Andres Serrano zverejnil fotografiu s názvom Piss Christ . Je to fotografia plastového kríža s ukrižovaným Ježišom Kristom v moči samotného autora.

Zraňovanie citov nábožensky zmýšľajúcich ľudí sa stalo charakteristickou črtou ateizmu. Ateizmus tak nahrádza totalitné ideológie potláčajúce ľudské práva. Kým európski socialisti sa usilujú v roku predsedníctva Slovenska v EU premiéra našej vlasti Roberta Fica a jeho politickú stranu Smer-SD vylúčiť zo spoločenstva socialistických politických strán pre premiérove hanlivé výroky voči islamu, tí istí socialisti nezdvihli protestný hlas proti hanlivým výrokom znevažujúcich slobodu vyznania kresťanov. Práve naopak.

V roku 2005 v čase zomierania Ján Pavla II. karikaturista Šútovec zverejnil znevažujúcu karikatúru. Opäť aj táto karikatúra dokazuje, že morálka tejto spoločnosti kríva na obe nohy. Karikatúry sa stali politickou zbraňou rovnako, ako to bolo za Hitlera alebo Stalina. Ich cieľom je nielen pranierovať pokrytectvo spoločnosti, ale stávajú sa nástrojom stigmatizácie niektorej cieľovej komunity. Šútovec sa tak prenajal na akt ľudského hyenizmu. Nie, nie je to sloboda slova a prejavu. To by fašistická EU musela rovnako dovoliť zosmiešňovať všetko, vrátane holokaustu. No tu už EU hovorí o antisemitizme. Šútovec zlyhal – stal sa v tomto konkétnom prípade prostitútkou. Ktovie za koľko, možno prirážal tentokrát zadarmo. No to už nie je prostitútka, ale… Odpustím si ten výraz.

Pokrytectvo ateizmu, potažmo aj toho slovenského, dokazuje aj postoj k tragédii v Paríži, po ktorej si mnohí svoju fotku na sociálnych sieťach doplnili o text Je suis Charlie. V Paríži sa konala politická manifestácia za slobodu prejavu a zúčastnili sa ho politici z mnohých sympatizujúcich krajín. Až na taký detail – všetci zúčastnení politici majú problém dodržiavať slobodu prejavu vo svojich krajinách. Ateisti netlieskajú slobode prejavu, ale slobode urážania náboženského cítenia. Mnohí z nich však neznesú kritiku vlastného ateizmu. Nie kritiku urážlivú, ale ani konštruktívnu. Cenzúra sa stala nástrojom šírenia ateizmu. Za cenzúru v Pravde v čase najväčšieho vzopätia našej spoločnosti od roku 1989 – v období referenda o rodine – redaktorka Pravdy Norika Sližková dostala cenu Humanista roka.
Len tak naokraj – zajtra 19.06.2016 sa budú vyhlasovať nové svätice a noví svätí ateistického suterénu. Spoločnosť Prometheus bude udeľovať ceny Humanista roka. Uvidíme, či táto parta extrémistov nájde odvahu na kritiku do vlastných radov alebo bude naďalej skryto podporovať sekulárno-humanizmo-fašizmus na Slovensku.

Ako som si všimol, Lorenz s kamarátmi vyrazili do Bratislavy. Tak len dúfam, že udeľovanie cien Humanista roka v réžii eštébakov a komunistických pohrobkov neskončí škandálom…

Dúhová kresťanofóbia Inakosti

Facebook Inakosti sledujem len zriedka. Zosieťované stránky kultúry smrti totiž šíria navzájom skopírované texty. Podobne ako stránky neonacistov okolo pána učiteľa Kotlebu bývajú zdrojom hanlivých výrokov, a podobne je vhodné mapovať aj fašistické výroky z druhej strany. Aby si takpovediac títo extrémisti nezávideli.

Ani fcb Inakosti sa nezmieňuje o nepríjemnom podozrení na sexuálnu orientáciu páchateľa masakry v USA. Tak si to opäť zopakujme. Masový vrah moslim Omar Mateen, potomok afgánskych emigrantov, ktorého otec je aktívny sympatizant Talibanu, navštevoval gejkluby, bol na homozoznamkách a nadväzoval písomné aj skutočné kontakty s homosexuálmi … zaútočil na nekonfliktnú spoločnosť homosexuálne orientovaných ľudí a 5 desiatok z nich zastrelil. Ďaľšie desiatky boli zranené. Motív jeho činu sa vyšetruje.

Prispievateľ Milan Kľačko píše:

Náboženský terorizmus ohrozuje našu civilizáciu večšmi ako globálné oteplovanie alebo atomové ohrozenie.Biskup Zvolenský hostí največšieho afrického zaostalca ,večšieho ako Turkson,aby nás obral o pocit bezpečia a obrátil koleso dejín do stredovku.Ak chcete žiť v stredovekej špine,nevedomosti tak sa klanajte bohu predkom alebo zadkom.Uctievanie vyblúzneného boha je to isté ako uctievanie diabla.

Návšteva kardinála Turksona onoho času vzbudila rozruch na Slovensku. Zaujatí homoaktivisti a sekulárni humanisti sa snažili vyvolávať strach a mediálny lynč s cieľom šírenia kresťanofóbie. Nenávistné ťaženie proti najznámejšiemu predstaviteľovi katolíckej cirkvi dosiahlo rozmery paranoji. V tejto hanebnej hystérii vynikal najmä neslávne známy homosexuál Ondrášik. Tiež patrí medzi tých, ktorí slušnú a vecnú diskusiu so mnou nezvládli a z diskusie utiekli. Keďže Braňo Ondrášik sa podľa mojich vedomostí doposiaľ neospravedlnil za podnecovanie k náboženskej nenávisti, tak aspoň ako pripomienku odkaz na sekciu venovanej tejto hystérii: Po druhýkrát príde na Slovensko najvyšší predstaviteľ Cirkvi z afrického štátu, kardinál Peter Turkson

Milan Kľačko dospel k prečudesnej súvislosti masovej vraždy v Orlande s kardinálom Turksonom, RKC a Zvolenským. Toto je už patologická vypatlanosť zachádzajúca do duševnej choroby. Zastávam názor, že poniektorých homosexuálov by bolo vhodné prinajmenšom preventívne vyšetriť na psychiatrických klinikách, možno by prospela aj nejaká tá vhodná terapia alebo aspoň ľadová sprcha na ochladenie. Nie pre ich sexuálnu neškodnú úchylku, ale práve pre patologickú nenávisť.
Možno pán Kľačko sa zamyslí nad svojou zaujatosťou, ak mu pripomeniem jeho, teda Turksonove, výroky na adresu homosexuálov. Citujem:

“…največšieho (sic!) afrického zaostalca ,večšieho ako Turkson,aby nás obral o pocit bezpečia a obrátil koleso dejín do stredovku…”

Tým zaostalcom má pán Kľačko na mysli návštevu vzdelaného černošského guinejského kardinála a spisovateľa Roberta Saraha.

Turkson:„Katolícka cirkev oficiálne učí, že homosexuálne osoby „treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.”
“Presadzujeme nedotknuteľnosť dôstojnosti každej ľudskej osoby”

“Fašistický portál Inakosti svojou návštevou podporuje aj Lucia Žitňanská. Pokiaľ niekoho dráždi použitie prívlastku fašistický v spojitosti s Inakosťou, rád vám to mailom vysvetlím. Môj mail: TvojOponent@gmail.com

Ďaľší trapas: Ateisti.sk nevedomky propagujú kresťanské tradície

 

Ateisti si cenia Valentína a Halloween preto, lebo sú to sekulárne sviatky. Uvádzajú to ateistickí sektári združení v sektách Ateisti.sk a Ethos.

Oba sviatky sú v našej krajine ponovembrovou tradíciou.  Valentín je sviatkom zamilovaných a Halloween náhražkou za “dušičky”.

Citujem z Wikipédie:

…tento den začal být známý jako Den svatého Valentýna až díky kněziValentýnovi. Claudius II., vládce Říma, zakazoval svým vojákům, aby se ženili nebo jen zasnubovali. Bál se, že by chtěli zůstat doma u svých rodin a nešli do boje. Valentýn vzdoroval vládci a tajně oddával mladé páry. Byl zatčen a později popraven 14. února.

A Halloween? Taktiež sa pozrime na to, čo píše Wikipédia:

Pápež Bonifác IV. zaviedol sviatok Všetkých svätých na 1.novembra, odtiaľ pochádza aj názov „All Hallowed Evening” (Predvečer všetkých svätých) – zavedený protestantskou cirkvou v 16. storočí – zjednodušene „Halloween“

Ateistom nepomôže dovolávanie sa na pohanské obyčaje. Budú snáď v rámci Halloweenu vraždiť oponentov a zaživa im odrezávať hlavy a ich telá páliť vo veľkých slamenných košoch? Tak ako to robili barbarskí Kelti?

Ateisti by sa mali zamyslieť nad novými obyčajmi. Napr. deň vraždenia nenarodených detí. Alebo sviatok pohŕdania rodičmi. Môžu zaloviť v už takmer zabudnutých sviatkoch a rituáloch ako je Rituál krvi alebo VOSR. Alebo Masaker krížov. Masaker neviniatok… A čo tak znovu oživiť Kult najvyššej bytosti? 😀

Ach jáj, vy ateisti…

 

 

 

Chmelár: Napoleon bol masový vrah

Eduard Chmelár nakoniec prijal moju tézu o Napoleonovi. Ikona osvietenstva a ateistický mesiáš Napoleon Bonaparte je uctievaný ateistami ako boh. A Veľká francúzska revolúcia ako udalosť porovnateľná so Stvorením.

Moje výhrady voči Napoleonovi sa na ateistických fórach považovali za rúhanie. Dostával som ban a nebolo mi umožnené viac diskutovať. Napoleon dokázal nechať zabiť za jedno dopoludnie v akejsi dnes už bezvýznamnej šarvátke pri Waterloo toľkých ľudí, koľko zabila inkvizícia a hony na čarodejnice za poltisíročie. Hoci skutočné čísla sú ešte stále nadsadené v neprospech Cirkvi snáď aj o 400%.

Keď došla reč na Napolenona a začal som sypať jeho zločiny, ateisti argumentovali spôsobom, že šíril humanizmus, zakladal školy a šíril sekularizmus. O gigantických masakrách a gigantickom utrpení, ktoré nasledovalo po páde Bastily nič nevedia. Pritom tieto vojnové hrôzy si vyžiadali percentuálne viac obetí než nacistická mašinéria.

Citujem Eda Chmelára:

A potom vás v ich správaní niečo zamrazí (ak vám nestačilo už toto) – za najväčšie postavy dejín považujú Caesara, Džingischána a Napoleona, nadchýnajú sa „najväčšími vojenskými géniami všetkých čias“ a vy začnete rozmýšľať, či je to nedostatok vzdelania alebo morálnych vlastností, keď si vyberiete za svoje vzory masových vrahov a vlastne nerozumiete, prečo sa v tomto zozname neocitol aj Hitler (celkom pochopiteľne: lebo sa to dnes nepatrí a mainstream mu nepripisuje úlohy geniálneho vojvodcu, ale o dvesto rokov, ktovie).

Priznám sa, že z takýchto ľudí ma mrazí ešte viac ako z Kotlebových vagabundov. Lebo z nich nebudú nikdy nič viac ako obyčajní grázli, kým z týchto mladých metrosexuálov raz vyrastú ambiciózni ľudia, ktorí budú viesť tento štát a ovplyvňovať životy väčšiny z nás.

Ani časopis Prometheus v čísle 4/2015, ktorý sa tematicky venuje udalostiam Veľkej francúzskej revolúcii v článku od ateistu Hubeňáka, sa nezmieňuje o gigantickom násilí. Spomína vraždu “len” 54 kňazov. Aj taký dnešný sekulárny humanizmus. Milujúci historickú lož, bagatelizujúci zločiny v mene ateizmu.

Ako Martin Poliačik viaže legislatívu na Bibliu

Martin Poliačik je môj obľúbený zdroj dobrej nálady. Ak mi je smutno, zagúglim si jeho meno a už sa smejem. Napríklad jeho snahám o legislatívnu ochranu zvierat.

Nie, nepatrím medzi tých, ktorých nepobúria prípady týrania zvierat. Zviera je bytosť  rovnako cítiaca a prežívajúca radosť i úzkosť ako každý iný človek. Zvieratá žiaľ nemajú svojho Cyrila a Metoda, ktorí by im priniesli systém písma a jazyka a tak ich dostali z obdobia barbarstva. Zvieratá sa musia uspokojiť s primárnymi potrebami.

Martin Poliačik v snahách posilniť vnímanie zvierat ako živých bytostí zaiste robí zaslúženú nadprácu. Lenže… V dobrej snahe sa dopúšťa rozhodnutí, ktoré ho diskvalifikujú. Nebudem sa teraz zaoberať čipovaním “komárov” alebo nútením občanov kupovať granule napriek tomu, že domáci miláčkovia, Dunčovia aj Rexovia, naliehavo hypnotizujú svojich obedujúcich pánov uprenými pohľadmi a žobroniac kus žvanca od obedného stola. Vraj je to už trestné – dávať svojmu psovi prebytky z domáceho stola.

Ochrana zvierat je zaslúžný čin. Tu sa zhodneme. Ale… tu je háčik. Ak sa pán Poliačik pozastavuje nad tým, že naša legislatíva vzhliada na zvieratá ako na veci, mal by vedieť, že to je len právny jazyk odlišujúci právne vzťahy medziľudské a vlastnícke vzťahy k majetku. Zviera totiž je majetkom človeka, majiteľa a ten za konanie zvieraťa je zodpovedný. Nezriedka aj v absurdných prípadoch. Napríklad ak váš pes spôsobí dopravnú nehodu, budete musieť veru dýchať a podrobiť sa testovaniu na alkohol. Ak nadýchate, váš pes bol opitý a teda ponesiete zodpovednosť za škody dopravnej nehody. 😀

Mám pochopenie pre snahu Poliačika zosúladiť právny jazyk so skutkovým stavom. Zviera nie je mŕtva vec. V článku Psie útulky opäť praskajú vo švíkoch pán autor použil tvar slova zviera 11 krát. Správne sa dožaduje Zákona na ochranu zvierat. Správne je podporovať útulky pre zvieratá. Martin Poliačik tvrdí, že zviera nie je vec.

Ľudia okrem mačičiek a psíkov chovajú aj korytnačky, hadov či jašterice. Ak nebudem chcieť jaštericu alebo hada, kam ju môžem zaniesť? Do útulku pre zvieratá? Had ale nie je zviera – je to plaz. Ak máme byť dôslední a máme chcieť dobrý zákon, mali by sme sa teda dožadovať zákona na ochranu zvierat a plazov.
A čo chovatelia hydiny? Papagájov? Dobre teda – Naše požiadavky rozšírime a prijmeme zákon na ochranu plazov, vtákov, hadov… a dobre, nezabudnime ani na rybárov a akvaristov 😀 A čo s chovateľmi hmyzu? Ak pán Poliačik rozumne tvrdí, že zviera nie vec, potom logická výhrada je, že rybička nie je zviera, bobor nie je ryba a netopier je vták. Že ste sa učili na prírodopise niečo iné? No schváľne, vymenujte živočíšne druhy spolu so mnou:

Ryby
Plazy
Obojživelníky
Vtáky
Cicavce

Niet tam zvierat. Kategória zvierat nie je súčasťou moderného post-lynnéovského triedenia živočíšnych druhov. Dožadovanie sa preradenia zvierat zo skupiny vecí do kategórie zvierat je odborným nelogizmom. Lebo vídete na posmech rovnako ako tí, čo tvrdia, že netopier je vták

Kategorizácia živočíchov na základe živlov je staroveká. Odráža sa v biblických textoch V modernej architektúre triedenia vyšších živočíchov – stavovcov – nemá miesto. Preto Biblia spomína netopiera ako vtáka – lebo vládol živlu – vzduchu. Zvieratá vládli súši a ryby vode. Preto tie úsmevné zaradenia bobrov a ondatier medzi ryby. Presnejšie vodné tvory. Až s príchodom Lynného, veriaceho kresťana, sa mení triedenie živočíchov-stavovcov podľa stavby tela a spôsobu privádzania mláďat na svet a opatery o ne. Vedci ponechali pôvodné názvoslovie, no slová z neho naplnili novým významom. Kým podľa starovekého triedenia živočíšnych druhov bol netopier v skutku vtákom, podľa nového triedenia sa stal cicavcom. A na svoje si prišli aj veľryby. Stále sú veľRYBAMI napriek tomu, že by mali byť veľCICAVCAMI.

Ak pes nie je vec, môže byť závojnatka zviera? Bude labuť zviera? Podľa pána Poliačika asi áno.

Ak niekto nástojí na zmene zákona pre formálny (rozumejte významový) nesúlad slov v ňom použitých, nemal by jednu nepresnosť nahradiť absurdnosťou iného druhu. Načo je nám taká zmena zákona, ktorá síce urobí z veci psa, ale bude ho nazývať nesekulárne biblicky a nevedecky zvieraťom a čo je horšie, z chovateľov rýb a hydiny sa stanú chovatelia zvierat. Nedajdarwine psíčkari 😀

 

Mimochodom ak bohov nieto, tak sekulárni humanisti si nemôžu nárokovať na viac prirodzených práv ako zabehnutá prašivá suka.