Zošity humanistov kráľa slovenských sekulárnych humanistov Rastislava Škodu zverejnili 24.4.2018 článok s názvom Desať zistení, že ateisti sú na tom lepšie.
Hodnotovo plytký článok je plný argumentačných klamov. Preto neušiel mojej pozornosti.
Článok si všíma desať charakteristík spokojného života – presnejšie tvári sa, akokeby oných desať parametrov boli piliermi šťastného života:
Spokojnosť. Šťastie.
Inteligencia.
Lepšie pracovné miesto.
Sebaúcta a seba dôvera.
Pokrok.
Zdravie.
Mierumilovnosť.
Skepticizmus.
Sociálne otázky.
Lepší sex.
Spokojnosť. Šťastie.
Autor Paul Ratner predkladá vysoký životný štandard v škandinávskych krajinách, kde je nízky počet veriacich ľudí. Obstojí jeho argument?
Plytko mysliaci ateista tomu uverí – lebo väčšina ateistov, ktorých poznám, plytko mysliacimi sú. Nejdú do hĺbky, nehľadajú príčiny. V podstate prijímajú predžuvaný pavedecký bulvár.
Ak si však podrobíme skúmaniu kvalitu života v najateistickejšom Česku, a porovnáme životnú úroveň s úrovňou v Rakúsku, nebudú ateisti veru pýchou svoje kohútie perie natriasať. A potom sa môžeme ponoriť do hĺbania v takých ateistických krajinách, ako je Vietnam, Čína alebo Severná Kórea… A buďme úprimní – aká životná úroveň bola v komunistickom Rusku či na Ukrajine v časoch hladomoru? A nezabudnime na milióny šťastne povraždených v ateistických koncentračných táboroch. Byť židom, cigáňom, katolíkom alebo sovietskym zajatcom v takom sekulárnom tábore bolo naozaj nevýslovné “šťastie”…
Inteligencia.
Autor porovnáva podiel inteligentných veriacich a inteligentných neveriacich a robí zo štatistiky záver, že iba blbci sú zbožne veriacimi. Ak sa duševne zaostalý človek vzdá náboženstva, vari jeho inteligencia stúpne? Ak by malo platiť pravidlo vzťahu inteligencie a religiozity, tak by neexistovali vedci s náboženskou vierou. Čo na to ateisti?
Lepšie pracovné miesta.
Koľko máme prezidentov – ateistov, páni ateisti? Lepší plat nie je o religiozite alebo ateizme. Nezriedka je skôr o korupcii, sebectve, kariérizme… a ano, tu sú ateisti naozaj excelentní.
Sebaúcta.
Ateisti živiaci sa promiskuitou alebo pornografiou majú sebaúcty naozaj na rozdávanie. Skôr mám dojem, že mnohí ateisti akokeby ani nepoznali význam slova sebaúcta. V zložitých situáciách sa z nich stávajú oportunisti, kolaborujú s mocou. Naozaj poznajú ateisti význam slova úcta, česť, hrdosť, pravdovravnosť? Alebo poznajú skôr len vypočítavosť a chladnokrvný kalkul, vďaka ktorému – a najmä na úkor iných – si udržia vznešenejšie pozície. Aj za cenu pošliapania dôstojnosti iných, mnohých, premnohých…
Pokrok.
Citujem: Ateisti zvyknú väčšmi si ceniť vedecké objavy a je menej pravdepodobné, že tieto sa im postavia do cesty, ako sa to stávalo v minulosti (a ešte dnes stáva) pre náboženské príčiny. Ateistická spoločnosť je racionálnejšia a je orientovaná na vedu.
Objav Big Bangu si ateisti cenili natoľko, že ho zakázali vyučovať. Lebo objaviteľom teorie Veľkého tresku bol katolícky kňaz Le Maitre – a ateisti v ňom videli reakčné spiknutie Vatikánu proti marx-leninskej vede. Zakladateľom skeptického hnutia v Čechách je Jiří Grygar, katolík a čudujme sa svete, ten istý katolík je aj podpredsedom európskych skeptikov….
Zdravie
Paul Ratner tvrdí, že vďaka lepším platom sa ateisti lepšie starajú o svoje zdravie. No moje skúsenosti sú iné – vďaka lepším príjmom sa oddávajú alkoholu, drogám a príležitostnému sexu. Homosexuálny štýl je spojený až so 64 krát väčším rizikom nakazenia vírusom HIV. A poškodení zdravia adrenalínovými športami ani nehovoriac. Liečba orgánmi zavraždených detí neodporujúca svedomiu ateistov zaiste zlepšuje skóre v prospech ateistov. No len ak nebudeme považovať počaté deti za ľudí. Podobne ako Hitler nepovažoval za ľudí podradné rasy.
Mierumilovnosť.
Citujem: Ateisti nezačnú vojnu a nespáchajú teroristický akt z náboženských dôvodov, len aby dokázali, že ich božstvo je to správne.
Akokeby veriaci viedli vojny z dôvodov ateistických! No za vojnami veru náboženstvo nenájdeš. Vojna je veľmi drahý obchod.
Ateista tvrdí: Kresťania majú na svedomí viac ľudských obetí, ak prihliadneme na počet všetkých obyvateľov planéty v čase páchania zločinov. Teda kresťania sú zločinnejší.
Aká je pravda?
Počet obyvateľov okolo roku 1450 dosahoval asi 500 milionov rástol veľmi pomaly. Na 2,5 miliardy vzrástla ľudská populácia až niekedy v roku 1950.
Počet obetí križiackych vojen a inkvizície a pod. sa odhaduje na 200 tisíc za 500 rokov. Štatisticky by to bolo 400 zavraždených za jeden rok a v percentách to je 0,00008 (nula celá osem stotisícin) percenta vtedajšej celosvetovej populácie. Za rok.
Teraz sa pozrime na zločiny ateizmu. Počet obetí ateizmu, vyjmúc cca miliardu obetí interrupcií za 50 rokov, dosahuje cca 100 miliónov. Za polstoročie. To je priemerne 2 milióny povraždených za jeden rok. Z celkového počtu obyvateľov na Zemi z roku 1950 (2,5 miliardy) to percentuálne predstavuje 0,08 %. Každý rok.
Zhrňme si to:
kresťania zavraždili ročne 0,0008 % z celkovej ľudskej populácie.
ateisti zavraždili ročne 0,08 % ľudskej civilizácie.
Počet obetí kresťanstva je teda len jedným percentom z počtu obetí ateistických ideológií.
Ateistické ideológie dokázali vyvraždiť percentuálne porovnateľný počet obetí ako kresťania už na štvrtý deň popoludní.
Zločinnosť ateizmu a kresťanstva je teda porovnateľná – ateistické ideológie sú až 100 krát zločinnejšie ako kresťanstvo.
Gigantická zločinnosť však viac udrie do očí, ak si porovnáme konkrétne spoločenské systémy a dejinné udalosti. Tak napríklad Veľká francúzka revolúcia a následné tragické udalosti si vyžiadali počet obetí, ktorý sa blíži k hrôzostrašným 5% obyvateľov krajiny. Na toto obdobie sú ateisti hlásiaci sa k sekulárnemu humanizmu obzvlášť hrdí. Na hodinách dejepisu sa vyučuje, že to bolo obdobie tzv. “osvietenstva”.
No asi na vrchole pyramídy bude experimment súdruha Pol Pota. Ten so svojimi Červenými Kmérmi dokázal vyvraždiť až jednu tretinu obyvateľov svojej krajiny ( niektoré zdroje hovoria o 50% ! )
Zdroje tu a tu.
Skepticizmus.
Opäť argumentačný klam, ktorý zhltne iba ak povrchne uvažujúci ateista. Ateisti sa neraz snažia postaviť vedu ako nezlúčiteľnú s vierou. No zakladateľmi mnohých vedeckých oborov sú kresťania a viera a veda sa nevylučujú. Veriaci však do vedy vkladajú prvok etický.
To, aké podoby môže mať ateistická veda, ukázali lekárske pokusy na zajatcoch koncentračných táborov. Počuli ateisti niekedy meno Eichmann? Nacistický evolucionista bol ateista…
Sociálna spravodlivosť.
Na to, aby človek mal sociálne cítenie, nemusí byť ateistom. Nikdy som nepočul o ateistickej charite pomáhajúcej z lásky k božej neexistencii. Viem o o mnohých ateistických zbierkach zneužitých alebo takých, ktoré skončili fiaskom. V roku 2017 sa Slovensko zapojilo do celosvetovej zbierky na pomoc prenasledovaným ateistom a zo Slovenska sa zapojil do nej len jeden ateista – Ján Parada – nech mu je jeho dar k cti ako jedinému slovenskému ateistovi ochotnému si odtrhnúť od úst pivo. Sociálny bol aj nacizmus a socializmom šermovali všetky totalitné režimy. Tu ateisti nechcú viesť dišputy do hĺbky. Lebo nechcú počuť o kresťanskom milosrdenstve, Červenom kríži alebo Katolíckej charite. Vari počuli niekedy životný príbeh ruskej svätice menom Jelizaveta Fjodorovna?
Sex.
K atribútom šťastného života autor priradil aj sex. Tvrdí, že ateisti sú šťastnejší preto, lebo “*ebú ako stepné kozy”. No dobre, napísal to inak, no s rovnakým významom. Sex majú aj zvieratá a napĺňa ich šťastím. Čím sa teda neveriace hovädo líši od ateistu? Pestovanie kultúry smilstva ponižuje človeka z piedestálu výnimočnosti tvorstva a radí ho na úroveň zabehnutej prašivej suky. Prestárlymi jedincami ľudského rodu je opovrhované a nemajú hodnotu plnohodnotnej bytosti – lebo už je nehodná sexu. Ak si pripodobníme sex k jedlu, podotm je láska príborom, ktorým sa toho jedla kultivovane zmocňujeme. Ženy doráňané rozvodmi, neverami a partnerskými spormi sú odvrátenou stranou životného sexuálneho štýlu ateistu. Egoizmus je prítomný na popredných priečkach ateistu aj tu. Tu si ateisti všímajú šťastný život sexuálneho predátora. Osud neveriacej poníženej dámy prehliadajú. Egoizmus sexu narastá do požiadaviek na zabíjanie detí, už zachádzajúce až za okamih narodenia.
Prekrútené hodnoty morálky a zmysluplnosti bytia tak z ateistu robia zviera, že zmyslom života naplneného šťastím je šťastie chemicky podmienené, bez dôrazu na okolnosti, ohľaduplnosť. A tak sa ateisti ako prasatá z Augiášovho chlieva vrhajú na tých, čo im prinášajú perly. Už nepoznajú ich hodnotu. A tak zašliapávajú to najvznešenejšie z prínosu ľudskej civilizácie.
“Kapitáni života štátov bez Boha a bez duchovných hodnôt šíria cez masmédiá slobodu bez hraníc pod heslom bezhraničného liberalizmu, v ktorom je všetko dovolené. Všetko v mene takzvanej slobody. Ľudia obrátili na ruby všetkých sedem hlavných hriechov a vyhlásili ich za cnosti. Pýchu nazvali zdravým sebavedomím, lakomstvo zákonom ekonomiky, smilstvo nazvali zdravým biologickým inštinktom a takmer jedinou radosťou zo života, nestriedmosť nazvali vyššou životnou úrovňou, surovú závisť a nenávisť nazvali bojom o spravodlivosť a politickú slobodu, hnev nazvali rozhorčením nad názormi druhých, lenivosť nazvali filozofickým postojom. Takto kapitáni štátov bez Boha paralyzovali ľudí a národy. A zmocňujú sa ľudí i sveta.”
Jeho Eminencia kardinál Ján Chryzostom Korec
Pochybujem, že sa náde ateista odhodlaný viesť so mno debatu. Ateisti sa síce odvolávajú na rozum, slobodu či vedu, no stretu s oponentom vedúcim kultivovanú polemiku sa boja.
Lebo sa boja podrobiť skúmaniu ich vieru v neexistenciu božiu. Boja sa, že ich piliere, na ktorých stojí ich pomýlený svet, by neustáli poryv zdravého rozumu a ich zmysel by sa ocitol v piesku. A tak žijú v sebaklame.
Iba hlupák žije v sebaklame. A Ty, neveriaci čitateľ, si na tom ako?