Pán Tomáš Búran je už pomerne známym ateistickým blogerom. Zopárkrát sme o seba “štrajchli” na nete. Ako väčšina ateistov, aj on sa urputne bráni dialógu. V tomto sa zásadne líšime. Ja vyhľadávam názorových oponentov a hľadám rôznych tých ľudskoprávnych aktivistov tlačiacich sa do pozornosti čitateľa alebo diváka. Akonáhle však títo narazia na schopného a argumentačne vybaveného oponenta, berú do “zaječích”.
Posledný článok Tomáša Búrana je argumentačnou katastrofou. Text s názvom Posuňme výuku náboženskej výchovy do veku osemnástich rokov! nájdete na blogovisku nového liberálneho “smetiska”, na stránkach Denníka N. Príznačný názov napovedá, že pôjde o akýsi úsmevný fejtón. Nie priatelia. Ten bloger to naozaj myslí vážne.
Takže na začiatok perex článku. Citujem:
Zastavme konečne toxickú indoktrináciu našich detí, ktorá je podporovaná dokonca samotným školstvom! Žiadam o posunutie náboženskej výchovy do veku osemnástich rokov a zavedenie predmetu mytológia do osnov základných a stredných škôl!
Ateisti.sk je komunita slovenských ateistov, ktorí nemajú radi ľudí s iným názorom. Môj pokus s nimi viesť dialóg skončil banom. Neochota viesť rozhovor s oponentom je prvým a jasným signálom, že sa také združenie osôb mení na sektu. Ateizmus je druh viery a stúpenec takej viery nie je ničím chránený od sklonov k sektárskemu správaniu. Rozchod so zdravým sedliackym rozumom, logikou i elementárnou slušnosťou sú potom ďaľšie indície, že s takou komunitou nie je čosi v poriadku. Presvedčenie o výnimočnosti vlastného svetonázoru predchádza zneužívaniu práva na ukotvenie vlastnej výnimočnosti nad inými. Robili to komunisti aj nacisti. Nič nové pod slnkom.
Argumentácia zavádzaním alebo argumentačné klamy.
Citujem z článku ateistu Tomáša Búrana:
Ústava Slovenskej republiky je najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. V prvej hlave, v prvom oddieli Základného ustanovenia, čl. 1 sa píše:
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo
Tomáš Búran podsúva čiateľovi lož a sa snaží u neho vyvolať falošný pocit viny, ak bude zastávať názor požadujúci vyučovanie náboženstva na školách – veď je to predsa podľa Ústavy protizákonné. Všetci to predsa čítajú a vidia v citovanom úryvku našej Ústavy – teda každý, kto s ním nesúhlasí, porušuje Ústavu.
Tento argumentačný klam sa volá “Spoločenský apel (argumentum ad populum, bandwagon fallacy)”. Tomáš Búran sa navyše dopúšťa úmyselnej lži, lebo tento spoločenský apel opierajúci sa o povrchnosť znalosti ústavy u čitateľa už pozná. V stručnosti: Neviazanie štátu na náboženstvo a ani ideológiu znamená, že štát pri svojich rozhodnutiach nesmie prihliadať na náboženské ani nenáboženské presvedčenie občana, nesmie ho znevýhodňovať ani zvýhodňovať. Pokračujem citáciou p. Čeplíkovej z roku 2006:
To znamená, že ani Ústava SR, ani žiaden iný právny predpis SR neukladá jej občanom, aby mali určité náboženské vyznanie alebo vieru, alebo aby svoju vieru, či vyznanie zmenili.
Uvedené práva majú aj svoj vonkajší rozmer, teda forum externum. Tu je potrebné uviesť ďalšie ustanovenie článku 24 ods. 1 Ústavy SR, kde je stanovené, že každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Termínom „zmýšľanie” je tu chápaný každý vonkajší, t. j. navonok identifikovateľný prejav osoby, motivovaný jej myslením, svedomím, náboženským vyznaním alebo vierou. Tieto vonkajšie prejavy sú v Ústave SR aj konkrétne špecifikované. Napríklad v článku 24 ods. 2 Ústavy SR sa stanovuje: „Každý má právo slobodne prejavovať náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.” Verejné prejavy myslenia, náboženského vyznania alebo viery však už môžu byť predmetom zákonného obmedzenia (Čeplíková, M., 2006, s. 126 – 127).
Doporučujem prečítať si celý text.
Zdroj: http://www.najpravo.sk/clanky/nabozenska-sloboda.html?print=1
Tomáš Búran teda zavádza duplicitne, keď pri citácii z našej Ústavy sa nezmienil o práve človeka slobodne prejavovať svoju vieru a táto sloboda prináleží aj osobám mladším ako 18 rokov. Ten článok 24 spomína až nižšie, ale v prekrútených súvislostiach.
Poďme ďalej. Pán Búran následne pokračuje vymenovaním troch dôvodov na zákaz náboženskej výchovy detí. V stručnosti:
1/ Neschopnosť detí správne prijať náboženskú vieru a vypestovať si skeptické myslenie aj voči náboženstvu.
2/ Porušenie práva dieťaťa na slobodu vierovyznania (v zmysle Ústavy Slovenskej republiky v článku 24) a autor pokračuje citáciou:
Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
3/ Náboženstvo sa predkladá ako alternatíva k vedeckému poznaniu, čo vedie k zníženiu školy ako vzdelávacej autority.
K bodu číslo 1. Autor obhajuje zákaz vyučovania náboženstva detí do 18 rokov vedeckou štúdiou z roku 2014 s názvom “Judgments About Fact and Fiction by Children From Religious and Nonreligious Backgrounds” a autormi štúdie sú Kathleen Corriveau, Boston University; Eva Chen, Hong Kong University of Science and Technology; a Paul Harris, Harvard. Výskumu sa zúčastnilo 65 detí vo veku 5 až 6 rokov. Autor pán Búran takúto štúdiu považuje za dostatočný podklad pre petíciu zakazujúcu náboženskú výchovu až do veku 18 (!) rokov. Nie je to jediné zavádzanie. Pán Búran totiž štúdiu predkladá ako dôkaz znížených rozumových schopností detí vychovávaných vo viere a ich zníženej schopnosti odlíšiť fikciu od reality. Cieľom štúdie však toto nebolo. Vedci hľadali sklony k vrodeným sklonom k viere a poverčivosti. To je zásadný rozdiel. . V skratke – deti veria svojim učiteľom. Ateisti sa pohoršujú nad tým, že deti z náboženského prostredia veria biblickým príbehom, napríklad tomu o Mojžišovi, ktorý previedol cez Červené more židovský ľud. Iná štúdia prichádza s dôkazom nárastu poverčivosti detí zo sekulárneho prostredia, ak toto zahŕňalo jogu a horoskopy. Podrobnosti nájdete tu.
K bodu číslo 2. Námietku voči krsteniu detí a náboženskej výchove už raz riešil Ústavný súd, na ktorý sa Tomáš Búran tak rád odvoláva. Podnet vtedy dal ateista a generálny prokurátor neslávne známy z iných káuz – pán Dobroslav Trnka. Jeho námietku však ÚS zamietol. Citujem:
“…Súd tiež podľa Horvátha nevyhovel námietke prokuratúry, že nie je v súlade s ústavou, ak rodičia určujú náboženské vyznanie svojho dieťaťa…” Zdroj: tu.
Pán ateista Tomáš Búran sa snaží predstierať bravúrne ovládanie práva. Žongluje so zákonmi ako šašo s hrkálkami či loptičkami. Zoberie si konečne na zreteľ nález Ústavného súdu o práve voľby rodičov svetonázorového vyučovania? Ak mu tento nález autority spravodlivosti nepostačuje, pripojím aj citácie z Deklarácie práv dieťaťa:
“Dieťa nemožno nútiť k vyučovaniu takého náboženstva alebo viery, ktoré sú vrozpore so želaním rodičov… Rozhodujúcu rolu má všestranné dobro dieťaťa.“
Rezolúcia Spojených národov proti diskriminácii súvisiacej s náboženstvom
Všeob. dekl. ľudských práv.
Zdroj: Dúhoví socialisti a zamlčiavané dokumenty ľudských práv
K bodu 3. Poukazovanie na konflikt vedy a viery nie je novým argumentom. Zachoval sa výrok iného ateistu a formálneho katolíka Hitlera. On sa vyslovil v podobnom duchu ako pán Búran. Citujem:
“Cirkev je v neustálom spore so slobodným bádaním. (…) Dnes sa na hodine náboženstva o 10. vyučuje stvorenie sveta podľa biblie a o 11. na hodine prírodopisu vývojová teória. Oboje si úplne odporuje. (…) ”
Zdroj: Hitlerove výroky o viere
Pán Búran vyslovuje domnienku, že dieťa si môže vytvoriť chybný vlastný obraz o fungovaní sveta a môže pohŕdať školou ako vzdelávacou inštitúciou. No to sa zaiste môže stať. Preto je dôležité mať hodinu náboženstva vedenú profesionálom.
Pán Búran má riešenie. Ako ateista navrhuje, aby sa v školách namiesto nepovinného náboženstva vyučovala povinná mytológia – predmet o všetkých náboženstvách (!). Náboženstiev je niekoľko desaťtisíc a len nové protestantské spoločenstvá vzniknú každý týždeň dve nové. Spomínam si, že na hodinách zemepisu sme preberali aj religionistiku práve preberaných svetadielov a jednotlivých krajín a osobne som chodil aj na náboženstvo aj na ateistický krúžok. Lenže motivácia Búrana nie je v tom, aby decká viacej vedeli, ale jeho motivácia je nenávistná. Je to nástroj na potlačenie slobody vierovyznania. Robili to komunisti a robili to aj nacisti. Komunizmus ako ateistický režim vyvrcholil gulagmi a nacizmus dosiahol svoj vrchol v koncentračných táboroch. Búran svoj nápad považuje za dobrý na ukojenie vlastného zmyslu života a ním je boj proti RKC.
Patrí teda náboženstvo do škôl?
Daňoví poplatníci tejto krajiny svojimi daňami zaplatili rôzne inštitúcie na to, aby im pomáhali. Medzi ne patria aj školy. Tie budovy sú svojou vybavenosťou najvhodnejšie na vyučovanie predmetov, ktoré táto spoločnosť, tvorená aj veriacimi, považuje za potrebné vyučovať. O tom, či náboženstvo patrí alebo nepatrí do škôl, teda nerozhodujú ideológovia kultúry smrti a neomarxistickí štváči, ale občania.
Kedysi som viedol diskusiu o tom, kde by sa malo vyučovať náboženstvo a či je správne, aby sa deti v rámci vyučovania presúvali z miesta na miesto cez rušné ulice mesta a boli vystavené riziku zranenia na cestách. Odpoveď bola tak typicky ateistická – No a čo!
Náboženstvo teda patrí tam, kde sú najvhodnejšie priestory na vyučovanie – do škôl. Ak je o tento predmet záujem zo strany rodičov, je zločinom proti ľudskosti vyháňať deti na ulicu a riskovať ich životy. Len pre ukojenie protikresťanského chtíču ľudí plných nenávisťou voči tým s iným názorom.
Nikto nemôže vnucovať náboženstvo do tých škôl, ktoré si zriadia ateisti za svoje vlastné peniaze. Koľko si ich zriadili? Žiadnu. Zrejme by ateistické školy zívali prázdnotou. Pretože – ruku na srdce – ktorý rodič by chcel, aby jeho dieťa sa oddávalo skupinovému sexu a v 14 rokoch malo za sebou nejaké to znásilnenie a niekoľko potratov?
Zmyslom vyučovania nie je boj o myslenie detí. To je úchylný cieľ psychopatov. Škola má ponúknuť vzdelanie a otestovať žiakov, či porozumeli prednáške. To, či žiak si vytvorí vlastný svetonázor, je právom jeho slobody svedomia a slobody presvedčenia.
Rodičia dávajú svojim deťom to najlepšie vrátane svetonázoru. Protestovali by ateisti, ak by v rámci hodín mytológie museli podstúpiť iniciačnými rituálmi všetkých náboženstiev vrátane krstu či obriezky?
Pán Búran sa dopúšťa snáď všetkých logických klamov. Napr.:
Šikmá plocha (slippery slope); Argument Ad Absurdum:
To môže viesť ku zmäteniu detí, ktoré nebudú mať ešte potrebné myšlienkové nástroje k rozhodnutiu ohľadom správnej interpretácie fungovania sveta. Dokonca môžeme diskutovať o znížení dôvery vo vzdelávací systém vo chvíli, keď si dotyčné dieťa urobí na náboženstvo vlastný názor
Falošná dilema (vyvoláva dojem, že existujú iba dve (alebo tri či viac) možností tam, kde ich je v skutočnosti celá škála)….pretože ponúkate len jednu z mála alternatív. Jedným z dôsledkov je aj priame potlačenie pestrosti náboženských vierovyznaní
(ak volíte náboženskú výchovu pre svoje dieťa)…Kde ste nechali slobodu vyznania vašich detí, ktoré tvoria našu spoločnosť?! – Argument poukazujúci na dôsledky – Tvrdí, že z presvedčenia alebo teórie vyplývajú (údajne) neprijateľné dôsledky a z toho vyvodzuje, že musí byť mylná.
Toto tvrdenie sa opiera o vedecké štúdie [1]. – dovolávanie sa autority (štúdia skúmala vekovo inú skupinu detí s iným cieľom výskumu)
Na záver jedna perlička. Pán Búran sa dovoláva neviazanosti štátu na žiadne náboženstvo a ani ideológiu. (Odhliadnuc od toho, že som mu to vyššie vysvetlil…) Chce teda sekulárny štát. Lenže sekularizmus je tiež ideológia 😀
Tiež si prečítajte reakciu na podobnú tému na portále Ateizmus.sk: https://sites.google.com/site/tvojoponent/protibozenstvo/kategoria-protibozenstvo/ach-jaaj-ti-ateisti/sloboda-vierovyznania
Za článok môžete zahlasovať tu: http://vybrali.sme.sk/c/Krestanofobia-Tomasa-Burana-nad-ludske-prava/
Ak je kocúr ateista, tak potom toto je ateista militantný 😀
Znakom tejto ateistickej cirkvi sa stal antický chrám so štyrmi piliermi (význam viď vyššie). Ústredie má v Bostone a založená bola v roku 1992. Svoje prvé verejné vystúpenia mala v septembri 1993, keď jej členovia pri diaľnici neďaleko Bostonu rozvinuli veľký biely transparent s nápisom vyzývajúcim k samovraždám pre záchranu pred preľudnením. Ich motto mi skôr pripomína úsmevno-absurdný slogan “Zabi bobra! Zachrániš strom!”. Nie je celkom jasné, ako vážne brali jej členovia tieto aktivity, no pravdou je, že nabaľovaní členovia zrejme nerospoznali recesiu a po prípade samovraždy zmieňovanej dámy cirkev jej zakladatelia zrušili. Nuž s vážnymi témami sa nevtipkuje.
neznaboh 
