Aktuality verzus Hlavné správy – kto šíri hoax?

Hlavné správy prebrali materiál Romana Saponkova z Rusvesny. Týka sa masakry v Sýrii pri meste Deir ez Zor. Podľa kusých správ tam ruskí žoldnieri zaútočili na vojenské stanovište kurdských a amrických vojakov. Médiá to označili za nevyprovokovaný incident, na ktorý reagovalo letectvo USA. Pri útoku zahynulo viac ako 600 ruských vojakov zo skupiny Vagner (Specnaz). Citujem:

Ruský žoldnier a člen skupiny Vagner Roman Saponkov, ktorý už dlhšiu dobu bojuje v Sýrii a predtým bojoval na Donbase, napísal na portáli RusVesna článok, v ktorom reagoval na údajnú smrť 600 ruských žoldnierov zo skupiny Vagner v sýrskej provincii Deir ez Zor. Saponkonov článok publikoval portál RusVesna.

O udalosti so škodoradosťou informuje známy rusofóbny aktivista Juraj Mesík na bráne Aktuality.sk. Prináša fakticky iné správy z vojenského stretnutia vojsk pri meste Deir ez Zor:

Čo nasledovalo opísal už 9. 2. vo Washington Postznámy komentátor David Ignatius: O 21:30 zatelefonoval kurdský generál Hassan ruským dôstojníkom na druhom brehu rieky a spýtal, čo sú to za jednotky. Rusi odpovedali, že sa tam nič nedeje.

Takú istú odpoveď dostali aj Američania, keď Rusom volali priamo. O 22:00 začali postupujúce tanky a delostrelectvo paľbu na kurdsko-americké postavenia.

Na útok odpovedali Američania devastujúcim údermi rakiet, dronov, lietadiel a bojových helikoptér Apache. Behom nasledujúcich 6 hodín bolo zničených 90% útočiacej techniky a 70 až 80% živej sily útočníka. Američania ani Kurdi nestratili ani jedného človeka.

Mesíkom zmieňovaný David Ignasius píše tu: In Syria, Russian bad faith turns fatal. Prečítajte si aj komentáre pod článkom. Je desivé, ako si Američania uvedomujú nespravodlivosť, ktorú ich armáda pácha v Sýrii.

Je hodné pozornosti, že známy internetový klebetník Parada vôbec nevenuje pozornosť udalosti, ktoré nekonšpiračné médiá vykresľujú ako dôsledok smrteľnej ruskej strategickej chyby podporovať Assada v Sýrii. Stovky mŕtvych Paradu nechávajú chladným – a to sa zaštituje mierom a ľudskosťou tzv. sekulárneho humanizmu. Čo je to za humanistov, ktorým nezáleží na mieri?

Odpoviem za vás, milí čitatelia. To sú humanisti sekulárni.

(Incident ukáže, kto šíri hoaxy. Či ateista Mesík na slniečkárskom portále Aktualít alebo Hlavné správy zaradené na listine konšpiračných webov)

Dovetok:

Ateista Juraj Mesík na začiatku svojho článku umiestnil obrázok s názvom “Boje v Sýrii”:

Stíhačka pri Hardufe

Na obrázku však nie sú boje v Sýrii, ale trosky izraelskej stihačky zostrelenej nad Sýriou pri agresii voči susednému štátu. Tá sa zrútila pri Hardufe už na území Izraela. Mesík teda klame, ak horiace trosky vojenského izraelského lietadla predkladá ako “boje v Sýrii”. Priradenie Hardufu k Sýrii veru izraelského veľvyslanca nepoteší. So sarkazmom dodám, že údajný masaker viac ako 600 ruských vojakov zo Specnaz ilustruje obrázkom horiacej izraelskej stihačky na území úplne iného štátu. Je to porovnateľná absurdnosť, ako keby ste povodeň vo Vietname ilustrovali preliatim vane vo vašej umyvárke.

Gratulujem, pán Mesík!

Všetky zdroje sú archivované na Drive

Všetky zdroje sú zálohované na Google Drive 


Dovetok na záver – alebo aktualizácia z rána 18.02.2018:

V diksusii na Hlavných správach sa objavil diskutér CCharybda nesúci známky nasadeného protiruského trola. Údaje o masakre stoviek Rusov považuje za proruskú agendu a článok na Aktualitách, no vychutnajte si to sami:

Žádná demokratická média nepíší o 600 mrtvých rusácích. To jste si vmysleli abyste odvedli pozornost od obrovského výprasku v Sýrii.

Takových výprasků ještě bude mnohem víc, protože pan prezident Donald John Trump není Nengros Obamos aby na Kreml naoko nadával ale ve skutečnosti našeho kremelského nepřítele podporoval…

Pane, kterékoliv informace jež pochází od rusů je třeba ověřovat.

Rus lže i když je proti Putlerovi, protože bájná lhavost je v rusech dědičná.

Ruská kultura se bez podvodů a lží neobešla v minulosti a neobejde se ani dnes.

Například mužici v Praze se moc diví, když se říká “úplatky jsou nezákonné”, protože mužici si bez úplatků nedokáží představit jakékoliv jednání.

Nasleduje prekvapivá otázka čitateľa: Aktuality.sk vlastnia Rusi?

No a potom som sa spýtal:

😀 Autor toho článku je Juraj Mesík, bývalý zamestnanec Svetovej banky v USA a manžel Oľgy Pietruchovej, ktorá Rusov nemôže vystáť. Jej ideálom je “božská” Hilary Clintonová. Takže výborne – Juraj Mesík je proruský trol 😀 😀 😀

Reklamy

Od náboženských predsudkov k dôsledkom predsudkov sekulárnych

Ako to vlastne v spoločnosti funguje… Zbavíme vás tradícií náboženských, historických, kultúrnych, národných a vybudujeme novú sekulárnu spoločnosť nových ľudí. Lenže v praxi to tak nefunguje. Príklad z Arménska ukazuje, akými problémami prechádzajú Arménky, kde interrupcie sú za facku…

Jsem proti potratům, ale můj muž nechtěl další dceru

Citujem:

Když ultrazvuk během druhého těhotenství ukázal, že opět čeká dceru, uslyšela od svého muže: jednu holku jsem ti prominul, druhou už ne. Muž ji zkopal, mířil na břicho. Dosáhl svého: vyvolal u ní silné krvácení, které skončilo potratem.

Tragikomický boj Kernovej proti rasizmu

Po útoku novinárskej “čivavy” na Eduarda Chmelára som dnes po prvý krát zablúdil aj na bránu toľko nenávideného Sputnika. Jednoduchý a prehľadný vzhľad toho portálu je na prvý pohľad sympatický a  udivuje ma, akú pestrú ponuku správ majú. Zrejme zaradím Sputnik medzi svoje obľúbené spravodajské portály 🙂

No o inom som chcel. Našiel som na bráne O médiách správu o šikanujúcej žalobe na novinára JOJky Arpáda Soltésza. Nie som priateľom takéhoto zastrašovania novinárov a zneužívania polície na strpčovanie života komukoľvek. Súhlasím s Fedorom Gálom, ktorý laťku prípustnosti toho, čo sa smie a toho čo je už neprípustné sformuloval do vety, že “Tou hranicou je výzva k násiliu.” Po vyslovení výzvy k násiliu končí debata.

Novinár JOJky sa nedopustil podnecovania k násiliu k inej rase. No jeho výroky o bielej spodine sú veľmi primitívne a prinajmenšom verbálne odsúdeniahodné. Aj medzi bielymi sú predsa ľudia, ktorí sú nepriebojní a kde štát má povinnosť podať pomocnú ruku a pomôcť. Aký to rozdielny prístup od Katolíckej charity, ktorá pomáha všetkým a aký to hlúpy prístup mladého novinára z JOJky, ktorý pohŕda ľuďmi v tiesni.

Mira Kernová na konci článku píše o žalobcovi z ĽSNS:

Na facebooku zdieľa dezinformácie z proruského Sputnika, Hlavných správ, zdieľa antisemitské komentáre, obdivné statusy Jozefa Tisa, podporuje kotlebovcov, pravidelne sa sťažuje, že ho facebook blokuje, ale mal napríklad problém s súťažiacou Miss, ktorá má tmavú pleť.

Miroslava Kernová opäť zapadla do hodnotového konšpiračného suterénu, keď k vine člena ĽSNS priratáva aj čítanie Hlavných správ a Sputnika. Vari budeme na prianie akejsi devy blízkej konkurenčnému Denníku N čítať len Denník N? Budeme aj prenasledovať čitateľov týchto médií len preto, že si dovolili prečítať niečo, čo je napísané bravúrnejším štýlom ako protiruská propaganda tzv mienkotvorných médií? Zavedieme aj tresty tak, ako to za počúvanie Slobodnej Európy robili eštebáci? Budeme prenasledovať čitateľov Hlavných správ rovnako ako nacisti hľadali poslucháčov rádia Londýn alebo povstaleckého rádia?

Nepodceňujte nás, poslucháčov a čitateľov. Premýšľame nad tým, čo píšete a máme právo si vyberať to, čo si prečítame. Porovnávame, hodnotíme.

 

Psychológ Marman o symboloch v centre miest

Niečo na zastavenie a zamyslenie… Kedysi v centre našich miest a sídiel stáli katedrály, baziliky a kostoly. Nad hlavami sme mali anjelov, svätých a symboly náboženstiev. Príbehy s hlbším, etickým posolstvom.

Potom prišli komunisti a s nimi ich hviezdy a ideové symboly svetlejších zajtrajškov. Zostal ešte aspoň príbeh.

Dnes žijeme v demokracii, ale demokratické symboly si nad hlavy nedávame. Tam je miesto pre skutočných vládcov – finančné skupiny, korporácie a ich značky. Žijeme v kapitalizme. Všetko sa dá kúpiť. Pracovná sila, výrobné kapacity, politici, médiá i občianska spoločnosť. Kto má peniaze, ten vládne. A ten určí, čo budeme mať nad hlavami.

Žiaľ, nezostal už ani ten príbeh…

Zdroj: fcb

Opäť perla “mužského” dua Fábry – Schlesinger

Hana Fábry Vašečka

😀 Dve prerastené dievčatá neustále nazerajú do kuchyne KDH. Je to zvláštne. Nikto ich nenúti chodiť do kostola a veriť v Boha. No oni bez kresťanov žiť nedokážu.

Chvália sa tým, ako ich názory iných privádzajú k zažívacím ťažkostiam a oprávnené zažívacie ťažkosti spôsobené ich vzhľadom, “myslením a hodnotami” nazývajú fašizmom a dokonca vypisujú do OSN, ako im je ubližované.

Neviem, akou to fóbiou trpia, ale vraj – podľa istého rakúskeho psychiatra – je príčina všetkého v sexe.

Ale aby dve ateistky kvôli tomu trávili celé dni dumaním nad myšlienkami kresťanov?

O posmrtnom humanizme sekulárneho humanizmu

Býva to každoročne na “Dušičky”, keď ateistom pripomínam ich protirečivé rituálne správanie – návštevu cintorínov, kde dva metre nad hromadou zahnívajúceho mäsa si spomínanjú na svoje mamičky či  detičky. Ateistov sa v jednom týždni v roku tak zmocní sila spirituality, teda duchovna,  aby sa jej naplno oddali.

Ak sa na ich správanie pozrieme rýdzo ich zdravým rozumom,  vidíme rozporuplnosť. Prečo ateisti vyhľadávajú blízkosť svojich zomretých príbuzných? Pociťujú vzrušenie z predstavovanej prítomnosti hnilého mäsa? Alebo ich fascinujú stovky mŕtvolných červov požierajúcich rôzne aparáty ústrojenstiev ich známych? Spomínať sa dá aj pri poháriku pálenky a ak vám k tomu chýba mäso, vašu mamičku zastúpi aj dobrá pečená bravčová klobása či viedenský šniceľ.

Nedávno naši trúchliaci ateisti sa rozlúčili s tkanivami ľudských tiel, v ktorých za života prebývali indivíduá ako Čelko či Hubeňák. A za pár dní zakopú telo Škodu a Reháka. Možno sa tej parády dožijem, možno nie. No ateistom pripomínam, že v okamihu úmrtia sa z ich kamarátov stáva nebezpečný biologický odpad, ktorého sa zbavujeme. Vari rovnako trúchlite aj nad zahodenou útierkou, použitým toaletným papierom alebo pixlou od kompótu?

Ak by ste boli naozaj humanisti, darovali by ste svoje telá vede. Aby na tých starých haraburdách sa mohli trénovať lekári, mohli na nich vyrásť nové generácie chirurgov. Telo ako odpad sa môže úspešne recyklovať a byť sekundárne použité na rôzne účely.

Počuli ste niekedy o projekte Sedem životov? Jeden mŕtvy človek môže zachrániť život až siedmim živým pacientom:

…päť orgánov sa dá rozdeliť siedmim ľuďom. Kým srdce je len jedno, pľúca, pečeň i obličky darcu sa dajú rozdeliť pre dvoch prijímateľov. Pankreas sa zvyčajne transplantuje diabetikom spolu s obličkou.

No aj staré telá majú svoju cenu. Lekári študujúci transplantácie a anatómiu potrebujú stále materiál na štúdium. Prečo zakopávate svoje telá, ktoré majú potenciál pomáhať aj po smrti? Vari veríte na vzkriesenie svojich naničhodných duší v pôvodných telesných schránkach? Neboli by vari prospešnejšie, keby ste svoje telá radšej nechali spracovať na mäsokostné múčky a granule pre domáce hlodavce? Veľmi zvláštny ateizmus vyznávate, ak si nechávate po smrti stavať mohyly a očakávate každoročné návštevy svojich ctiteľov tam, hore, nad vami, dva metre vysoko…

Ja darujem svoje telo vede s výhradou, aby nebolo použité na výstavy typu THBE. A čo vy? Ste humanistami aj po smrti? Alebo strach z existencie božej vás núti stať sa veriacimi v boha na sklonku života a povýšiť svoju spomienku na ateistický spirituál?

Ako sa rozhodnete?

Urobíte zo svojich tiel len komunálny odpad alebo v duchu humanizmu povýšite svoje schránky na medicíne prospešný materiál? Hm? Čo, ateistíci?