Filologicky nevzdelaný ateista Chmelár šíri mýtus o pôvode názvu Bratislavy

Eduard Chmelár píše.

Wilsonov. Tak sa volalo mesto asi mesiac na zaciatku roku 1919 z vdaky za doktrinu americkeho prezidenta Wilsona o prave narodov na sebaurcenie. Az potom ju pomenovali podla legendy sturovcov o kniezati Bratislavovi. Vavro Srobar ale nemal rad myty, a tak k tomu Bratislav pridal acko a odvodil nazov mesta od spojenia slov Bratstvo a Slava. A podla mna je to jeden z najkrajsich nazvov miest na svete.

Túto povesť som však už počul z rozprávania iného slniečkárskeho pamätníka. Vraj keď nás oslobodili Sovieti, tak akýsi nadšený a rovnako filologicky nevzdelaný vojak zvolal:
“BRATISLAVA – BRAT I SLAVA! ”

Patrí Svätopluk na hrad? Spomínate si na hysterický ošiaľ spojený s odhalením sochy kráľa Svätopluka? Mnohí argumentovali, že u Svätopluka nenájdeme s Bratislavou žiadne dejinné súvislosti. Pritom je pravdepodobné, že názov mesta pochádza z mena jeho tretieho syna.  Citujem:

907 (pozri aj podrobne v článku bitka pri Bratislave): Brezalauspurc (prvý doložený súdobý názov; v Salzburských análoch (Annales Juvavenses maximi); podľa starších prameňov vznikol názov podľa Braslava (pozri vyššie), podľa novších prameňov však má názov pôvod od Predslava, zrejme tretieho syna Svätoplukovho(pozri pod 1001); v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že sa v rakúskych a bavorských menách písmená P a B často zamieňali), Braslavespurch (podľa Aventina podľa Annales Juvavenses), Pressalauspurch

Zdroj: tu

Chmelárova zmienka o Bratislave ako Wilsonove nie je až taká dôveryhodná. Nešlo totiž o oficiálny názov mesta, ale len o názov používaný légiami v talianskych mapách. Koncové “áčko” v názve dostala Bratislav (sic!) až v marci 1919 a je dôsledkom prihliadnutia na reformu gramatiky rímsko-katolíckeho teológa Hatalu v roku 1851. Zakončenie názvu koncovkou -av je totiž čechizmom.

Chmelárove tvrdenie, že názov je odvodený podľa štúrovskej povesti o kniežati Bratislavovi rovnako neobstojí. Pretože tá “povesť” má historický základ siahajúci hlboko do predštúrovského obdobia. Ako uvádza citát vyššie, prvý súčasný názov mesta je z roku 907 a má podobu Brezalauspurc.

Odvodzovanie názvu Bratislavy od slov “brat i sláva” je hrubým prešľapom motivovaným akýmisi romantickými predstavami internacionalizmu. Nuž ale odpustime to pánovi Chmelárovi – je predsa iba marxista ako repa 😀

Reklamy

Liberalizmu krvavé peniaze nevadia

Komunita českých ateistov OSACR je občianskym združením pripomínajúcim tie najodpornejšie sekty. Sterilita názorov a  zjavná zaujatosť. Cenzúra a prekrúcanie faktov. Ľavicovo orientovaní frfľoši túžiaci sa utvrdzovať vo vlastnom presvedčení vzájomným potľapkávaním sa. Odlišnosť názorov sa tam nosí iba do istej miery – oponent nesmie mentálne presahovať nie príliš lichotivý rozhľad hlavného guru – Petra Tomka.

OSACR si opakovane vzalo na mušku režim v Saudskej Arábii. Napr. tu:

Znevažovat náboženství je lidské právo. Ateisté ČR jsou hluboce znepokojeni snahami o potlačování náboženské satiry

Saúdská Arábie: 28letý ateista odsouzen k 2000 ranám bičem a 10 rokům vězení

Saúdská Arábie: Sestra Raifa Badawiho byla uvězněna za provozování účtu na Twitteru

Výhrůžky vůči Saúdské Arábii nezůstanou bez odezvy, pohrozil jaderný Pákistán, zatímco Írán obvinil Saúdy z šíření islamofobie

Trest smrti za „šíření ateistické propagandy“: Saúdská Arábie k ní odsoudila Ashrafa Fayadha

Saúdská Arábie: Raif Badawi možná dostane trest smrti za odpadnutí od islámu

Saúdskoarabský ateista byl odsouzen k trestu smrti stětím hlavy

Stát zasedající v Radě pro lidská práva OSN popravil muže za praktikování černé magie

Za sexuální obtěžování si ženy mohou samy

Saúdská Arábie bude vyhošťovat cizince, kteří projeví neúctu k Ramadánu

Další drakonický trest v Saúdské Arábii: 15 let vězení pro Waleeda Abu al-Khaira

„Zavřete jí už hubu,“ dožadoval se zástupce Saúdské Arábie na jednání OSN

Obyčejní umírnění muslimové: Badawimu by měla být sťata hlava na veřejnosti aneb o absolutní zvrácenosti saúdské společnosti a islámského světa

Ateismus = terorismus. Alespoň dle nové legislativy v Saúdské Arábii

Mickey Mouse musí zemřít, byla na něj vyhlášena fatva

Na stránkach tohoto militantného ateistického klubu nájdete toho viacej. Cesta vedie tadiaľto: http://www.osacr.cz/tag/saudska-arabie/page/2/

Americká politička Hillary Clintonová sa teší medzi stúpencami kultúry smrti nebývalej podpore. Aj naša kráľovná demagógie Oľga Pietruchová preukazuje blahosklonnú úctu voči Hillary Clintonovej. Citujem z jej článku z roku 2008:

Ostáva len dúfať, že príliš tvrdá kampaň v primárkach neznechutí demokratických voličov a voličky natoľko, že nebudú ochotní dať hlas v prípade víťazstva protikandidátovi. Nech by už z dvojice Obama-Clinton vyhral ktokoľvek, vždy to bude viťazstvo v prospech výraznej zmeny, ktorá ďaleko prekročí hranice USA.

A ešte jeden citát z osobnej stránky Oľgy Pietruchovej, kde spomína Clintonovú ako zaujímavosť v súvislosti s genderovou ideológiou. Citujem:

11. november 2014: Pred päťdesiatimi rokmi napísalo jedno dievča list do NASA. Pýtala sa, ako sa môže stať astronautkou. NASA jej odpísala, že dievčatá sa astronautkami stať nemôžu. Dievča sa neskôr stala ministerkou zahraničných vecí USA. To dievča bola Hillary Clinton.

Pätolizačskú úctu voči Clintonovej ako možnej prezidentke USA vyjadrujú aj liberál Poliačik a liberál Dzurinda. Niekedy mám taký dojem, že naši spoluobčania majú veľmi silnú potrebu sa vyhraniť na voľbách v USA a pestovať si tak akúsi identitu pseudoameričana. Pritom voľby v USA sú hanebnou katastrofou, kde by obaja kandidáti urobili najlepšie, ak by odstúpili.

Rozuzlenie alebo zauzlenie?

Hillary Clintonová má problém. Ako liberálka sa nechávala financovať tými najodpornejšími diktátormi. Prijímala finančné dary v závratných výškach aj od potentátov Saudsko-Arabského režimu. Citujem:

S odhalením prišiel The New York Times a obsiahlo o kauze referuje aj český týždenník Reflex. V rokoch 2009- 2013 kedy Hilary Clinton pôsobila ako ministerka zahraničných vecí USA, cestovala po celom svete a udeľovala lekcie z demokracie. Okrem iného kritizovala postavenie a diskrimináciu žien v moslimských krajinách. Čo však rodinnej nadácii Clintonovcov „Bill, Hillary a Chelsea Clinton Foundation“ nebránilo prijať milióny dolárov zo Saudskej Arábie, Spojených Arabských Emirátov, Kataru, Kuvajtu, Ománu, Alžíra či Brunejského sultánstva. Medzi darcami figuruje člen saudskej kráľovskej rodiny, pričom je známe, že v Saudskej Arábii vládne totalitný wahabistický režim a krajina štedrým financovaním rôznych projektov sa snaží wahábizmus vyvážať aj do iných krajín.

Ak si zagúglite na portále českých ateistov meno Clintonová, nedostanete žiadny výsledok. Českí ľavičáci mlčia o tom, že ich ikona jednoducho sa nechávala uplácať krvavými peniazmi zo Saudskej Arábie, kde sú hrubo porušované ľudské práva nielen ateistov, ale aj všeobecné základné ľudské práva. Nula výsledkov dostanete aj na iných ateistických portáloch – napr. na Humanisti.sk. Ani Rastislavovi Škodovi to nestojí za zmienku. On vynakladá posledné sily na dôsledné zmazávanie mojich komentárov. Veru, čas sa mu kráti…

Vzťah Clintonovej a krvavých úplatkov zaskočil našich milých stúpencov tzv.liberalizmu. Nevidia, nepočujú a nechcú o tom hovoriť. Ikone kultúry smrti Hillary Clintonovej to odpustia – veď nakoniec tých pár zavraždených a mučených ateistov im zase o to ani nestojí. Lebo sú nepoužiteľní na kresťanofóbnu štvanicu. Skutočnosť, že sekulárni humanisti v tejto voľbe princípov prehliadajú úplatnosť Clintonovej, je hanebná. Taký je nakoniec celý sekulárny humanizmus – stádo oviec bľačiacich v duchu vlastnej ideológie antikatolicizmu. Znevažovať náboženstvá považujú za ľudské právo. Odsúdiť morálnu korupciu však za odsúdenia hodný skutok nepovažujú.

*(Clintonová je formálne metodistka)

 

 

 

 

 

 

Slovenský mienkotvorný ateista propaguje konšpirácie

V čas dušičkový portál Humanisti.sk zverejňuje článok zmieňujúci sa o novej knihe zakladateľa konšpiračného hnutia the Zeitgeist Movement. Kniha má názov The New Human Rights Movement: Reinventing the Economy to End Oppression (Nové hnutie za ľudské práva: Návrat k ekonomike, aby bol koniec utláčaniu). Autorom je spisovateľ, režisér a producent píšuci pod pseudonymom Peter Joseph. Voľne dostupné filmy Zeitgeist (Duch doby) z prečudesného dôvodu majú nálepku dokumentárne. No pravdou je, že sú ikonou konšpirácie.

Ak to takto pôjde s portálom humanisti.sk ďalej, zrejme skončím s veľkými očami. Neveriacky vyvaľujem okále oči očiská, čo to zase Ján Parada spískal na svojej klávesnici. Pritom nie je to tak dávno, čo si podal alternatívne médiá a nahádzal ich všetky do vreca ako luhárov, manipulátorov a podvodníkov. A nešetrí ani mňa – tiež svoju neschopnosť oponovať zvalil na mňa – vraj tiež klamem.

Hnutie Zeitgeist je miláčikom portálu Humanisti.sk. Už v roku 2011 malo možnosť publikovať svoje texty na skeptickom portále Humanisti. Hnutie sa predstavilo článkom Čo je hnutie Zeitgeist? Hneď v úvode sa toto hnutie predstavuje, citujem:

Hnutie Zeitgeist (The Zeitgeist Movement) bolo založené režisérom Peterom Josephom začiatkom roku 2009, krátko po zverejnení dokumentárneho filmu Zeitgeist: Addendum. Súčasným poslaním Hnutia je najmä šíriť osvetu o problémoch a nedostatkoch terajšieho spoločenského zriadenia a zároveň predostrieť ako alternatívu systém zdrojového hospodárstva, vypracovaný sociálnym inžinierom Jacqueom Frescom, zakladateľom organizácie The Venus Project. Hnutie Zeitgeist by sa v tejto súvislosti dalo asi najlepšie charakterizovať ako akási pravá ruka, praktický nástroj realizácie projektu Venus, ktorej hlavným cieľom je celospoločenská osveta, šírenie idey nutnosti zásadnej zmeny a oboznamovanie ľudí s konceptom zdrojového hospodárstva po celom svete. Hnutie Zeitgeist je medzinárodne organizované v takzvaných chapteroch. Tieto „miestne pobočky“ hnutia existujú dnes už v približne 40 krajinách sveta, vrátane Slovenska.

S hnutím je spojený projekt Venusz, ktorý si kladie za cieľ vybudovať raj na zemi bez politikov, polície, kapitalizmu, cirkví a náboženstiev. Ateistická utópia v mnohom pripomína biblický prísľub o spoločnosti bez vojen, bolestí a chorôb. Takže toto je ten dôvod, prečo Parada robí reklamu konšpiračnému hnutiu Zeitgeist. Keď ide o nenávisť voči kresťanom, Cirkvi a kapitalizmu, prídu vhod aj tie najneobvyklejšie konšpirácie. Takže kráľ kráľov všetkých konšpirátorov Peter Joseph je vlastne sekulárny humanista.

Zeitgeist prináša viacero tém, ktoré sú čitatelia a poslucháči či diváci ochotní nekriticky prijímať. Tému chemtrails rozstrieľalo na cimpr-campr české združenie skeptikov Sysifos tu: Racionálně o chemtrails . Podobne dopadli protináboženské časti a na paškál si ich vzal pán Hellebrand. S jeho súhlasom som prevzal text a môžete si ho prečítať v členení na témy tu: Je Ježiš Kristus len replika?

Že by to bol len “halouvínsky” žart pána Paradu? Nie! Ten ateista to myslí vážne. Zákerná diagnóza konšpirátor je asi najčastejšou chorobou militantných ateistov. Šíri sa stále rýchlejšie. Rýchlejšie, než hudobno-spevácke hity. Konšpirátori motivovaní nenávisťou voči kresťanstvu dokážu zasmradiť podstatnú časť internetu. Nie je možné ich presvedčiť argumentami.

V tejto chvíli sa hodí vrátiť na starší text Ľuba Lemeša. Jeho názov je Diagnóza: konšpirátor.
Zacitujem aspoň rozsiahlejší záver (určite si prečítajte celý blog):

Liečba

Britskí vedci zistili, že presvedčiť konšpirátorov argumentáciou je takmer nemožné. Je to asi ako naučiť jesť opicu príborom. Chce to strašne veľa času a aj keď sa to podarí, tak to funguje iba chvíľu a keď na opicu nedávate pozor, tak ten príbor po čase aj tak odloží, banán hodí o zem podupe po ňom, oští ho, vzniknutú hmotu rozotrie po dlážke a zje banánovú šupku. Lebo je to tak pre ňu jednoducho prirodzenejšie. Ak to však napriek tomu skúsite, väčšinou narazíte na toto:

– podpora rôznymi autoritami, ako: to je predsa už dávno známe, že… / je veľa odborníkov, ktorí to tvrdia… alebo mám kamárata, ktorý má kamaráta a ten tam bol
– tvrdenie, že niektoré konšpiračné teórie sa v minulosti ukázali ako pravdivé, čo má asi vyvolať dojem, že nakoniec budú pravdivé všetky, alebo čo…
– obvinenia zo zaujatosti / brainwashu mainstreamovými médiami
– „chalan, ty si dobre mimo”

Môžete sa pokúsiť konšpirátorov ignorovať a tvrdiť, že vám je to jedno. Tým ale riskujete, že to pochopia ako výzvu na šírenie svojej „pravdy”, lebo ako vám kurva môže byť jedno, že nám zatajujú, že Mesiac je hologram???

No ale čo s nimi? Najúčinnejšou metódou je zobrať im ich pocit výnimočnosti. Keď sa prestanú cítiť ako Níjo z Matrixu, možno ich to prestane baviť. Preto sa treba tváriť, že tie super nové a tajné informácie, ktoré vám hovoria už dávno poznáte a potom to prebiť ešte väčšou krávovinou. Konšpirácie sú totiž takou mierne retardovanou formou hipsterstva, a preto keď sa z nich stane mainstream (k čomu ich stále zvyšujúci sa počet zdarne prispieva), už to nebude ono. Treba však dávať pozor, aby to nevyznelo ako očividný výsmech. Napriek tomu, že detekovanie humoru nepatrí k povinnej výbave štandardného konšpirátora, niekedy motyka flašíková vystrelí a potom vám vyhodia na oči, že aj Galileovi sa všetci smiali, keď počas občianskej vojny v USA vymyslel internet. Alebo také niečo.

Kam teda smeruje sekulárny humanizmus?

Nové trendy ateizmu a argumentácia ateistov naznačujú, že baženie po vedeckej pravde, poctivej argumentácii a akceptovaní kultúrnych koreňov je minulosťou. Ateizmus zdravého rozumu, ako sa zvykol samodefinovať (nikdy ním nebol!) prešiel do stavu apatie nad historickou pravdou. Už ateistov nezaujíma ani pravda vedecká. Ateizmus opustil túto onoho času modernú nálepku. Prehupol sa do postmodernizmu. Ateistka a sysifoska Věra Nosková v upútavke na akúsi knihu cituje:

“Postmodernismus můžeme vnímat jako ústup od politické ideologie, vyvázání se z viny za opuštění Utopie a jako jistou ztrátu víry ve zbožnění rozumu a vědy. Tím je také určen Zeitgeist (duch doby): žijeme v čase, kdy neplatí pevná víra či přesvědčení ani řádná daná pravidla. Je to doba uvolnění, hédonizmu, individualismu, života v přítomnosti (zvláště pokud neexistuje žádná víze budoucnosti, pro kterou by stálo za to strádat a obětovat se.) Kulturně-estetické formy postmodernismu zahrnují odmítnutí úcty ke tradici, hledání novosti a vynalézavost, okamžité potěšení, eufórii, nostalgii, hravost, parafráze, koláže a nesourodost. Jameson (1984) charakterizuje postmodernismus jako “kulturní logiku pozdního kapitalismu”, přestože se v něm žádná logika najít nedá. Mezi jiným například zcela mizí jakékoliv východisko k rozlišování “vyšší” a “masové” kultury neboli k vyvozování použitelných etických rozdílů mezi kulturními obsahy. Není obtížné odvodit z takové situace politické a mravní důsledky. Všeobecný třend směřuje k apolitičnosti a absenci morálních kritérií. Politický vývoj již nemá žádné pevné cíle, snad jedině vytvářet stále více zábavy pro stále více lidí.”

Sekulárny humanizmus nastúpil na cestu krajného morálneho rozvratu, keď v mene zmyselného potešenia považuje vraždenie detí za akt humanizmu oslobodzujúci ženy od zotročujúcich materských povinností a búri sa voči všetkému a všetkým, čo im pripomína barbarstvo toho pôžitkárskeho trendu. Predefinoval najmenšieho človiečika vyvíjajúceho sa v lone matky na vec a akváriové rybičky sa snaží predefinovať z veci v zmysle práva na zviera v zmysle vedeckom (!!!) Sekulárny humanizmus už kapituloval v diskusii a polemikách. Pripomína kluby ožranov hulákajúcich na celé okolie svoje oplzlé odrhovačky. Ale že nakoniec toto hnutie skončí s konšpiračnými mátohami, som netušil. Ich slepá nenávisť a bezbrehý antikatolicizmus už prevyšujú nacistický antisemitizmus. Ideové pozadie antikatolicizmu a antisemitizmu sú rovnaké. Formy podobné a chladnokrvnosť, ľahostajnosť a cynizmus absolútne zhodný.

A kormidelníci štátov stále nevidia útesy, na ktoré sa táto sekularizovaná bárka rúti.

 

Alternatívne médiá ako červené súkno

Tak už je to tu.

Na Slovensko dorazil nový trend – davová psychóza boja proti alternatívnym médiám. Kde sa vzala táto hystéria?

Vráťme sa najprv pred rok 1989. Vtedy sme mali štátnu agentúru zaoberajúcu sa dohľadom nad médiami. Správy boli cenzúrované a starostlivo uhľadené. Aby sa čitateľ nebúril. Výsledkom toho bolo, že čitateľ sa časom naučil čítať medzi riadkami. Ľudia sa radi stretávali na rodinných a iných oslavách a alternatívne sa informovali o svete. Bol to zvláštny trend. Každé ráno sa pred stánkami s novinami (PNS) robili dlhočizné rady, aby si každý kúpil iné noviny s tým istým obsahom. Zaiste, vychádzali aj neštátne samizdaty – tie boli mimoriadne vyhľadávané štátnou bezpečnosťou. Na zoznam zakázaných kníh sa dostala okrem Biblie aj Deklarácia ľudských práv a slobôd (!)

Potom prišiel rok 1989 a s ním vznikli neštátne denníky rodiacich sa politických hnutí.  Sloboda slova bola módou. Potom sa sloboda slova stala biznisom. Vzniklo toľko novín a už ich zdatných internetových konkurentov, že ich zisk začal klesať pod existenčné minimum. Tlačené noviny prestali byť trendom a tak ktosi vymyslel spôsob spoplatnenia internetových novín. Služba Piano mala donútiť čitateľov platiť za žiadzu informovanosti. Niekdajší oponent komunistického režimu Štefan Hríb tiež naskočil na tento vlak a tak sa články na portále tyzden.sk stali platenými. Túžba po zisku bola lákavá aj pre iné denníky vychádzajúce na webe – vtedy ešte mienkotvorný denník SME a novovzniknutý konkurent založený ľuďmi zo SME – Projekt N, dnes Denník N, rovnako zatúžili po peniazoch pracujúceho ľudu.

Na scénu teda prišli médiá takpovediac “zadarmo”. Okrem ľúbivých tém ponúkli témy tabuizované (ano, čítate dobre – aj po roku 1989 slobodná tlač sa vyhýbala témam, po ktorých čitateľ bažil). Alternatívne médiá sa stali hrozbou pre kedysi etablované značky.  Išlo však o viac – známe média sa stali tribúnami politických hnutí a s klesajúcou čítanosťou klesá aj politický vlyv ich majiteľov. Politika, moc, peniaze – to sú previazané a spojené nádoby.

Ťaženie proti alternatívnym médiám je živené celkom logicky médiami zomierajúcimi. Tieto vyvolali paniku. Šíria hystériu o nebezpečnosti alternatívnych médií. Vyzývajú priamo – nečítajte ich! Hoci tieto médiá ešte nedávno boli rovnako – alternatívne. Ide teda v prvom rade o tvrdý konkurenčný boj. Mediálna hystéria formuje v obyvateľstve názorové platformy, ktoré sa začali vyhraňovať nie na základe toho, čo títo ľudia čítajú, ale – čuduj sa svete – ľudia sa dnes vyhraňujú – ohlúpnutí médiami vypĺňajúcimi stále značnú časť verejného mediálneho priestoru – na základe toho, čo NEČÍTAJÚ (!!!!!!!!).

Obe skupiny na seba začali nazerať ako na tých zmanipulovaných a hlúpych a o to horúčkovitejšie sledujú tie svoje – alternatívy.

Kým jedny alternatívne médiá tvrdia, že západ je úplne skazený, tie druhé alternatívne média tvrdia to isté o východe. Netvárme sa, že tie druhé nie sú alternatívou. Sú – pre iných. S veľkým plačom vidieť Markízu a Joj, kde ich riaditelia (ateisti) onoho času dotiahli porno cez obrazovky až do detských izieb. Relácie sa volali tzv “reality show”. Tieto médiá sa dnes sťažujú, že na vine za pokles ich sledovanosti je Putin, Rusko, Kotleba. Ľudia sú zhnusení z bulváru a hľadajú pravdu o spoločnosti okolo nás. Ako hviezdička na mediálnej oblohe sa ukazoval Projekt N (dnes Denník N). Až do chvíle, než sa prevalilo, že za týmto projektom sú ľudia zo SME, ktorým roky nevadilo cenzúrovanie diskusií a nikdy sa za túto hanebnú praktiku neospravedlnili. Medzi inými aj poradca prezidenta Kisku pán Bútora. Eduard Chmelár veľmi trefne napísal, že Denník N dosiahol najvyššiu čítanosť – hneď na začiatku. Projekt N podobne ako SME nie je slobodným denníkom. Je to ideologiícký denník istej časti politického spektra a jeho šírenie ideologickej nenávisti sa stretáva s veľkým odporom. Sú to ideologické noviny.

Sklamaní čitatelia sa teda obracajú na iné weby. Vynikajúcim projektom s dobrou úrovňou je Postoj. Ateisti na Slovensku parkujú na alternatívnom portále Humanisti.sk, ktorý ešte donedávna propagoval dnes nenávidený úspešný projekt Rostasa Zem a Vek. Protináboženská nenávisť šírená autormi portálu Humanisti.sk však robí outsidera na webe a nepomáha ani vplyv komunistu Vtáčnika z Petržalky a ani iných eštébákov.

Vráťme sa teda k ťaženiu proti alternatívnym médiám. Je jasné, že tieto projekty sa tešia čoraz väčšej obľube. Slováci a podobne je to aj v iných štátoch už stratili trpezlivosť s politickou korektnosťou mienkotvorných médií (skôr tých vypĺňajúcich verejný mediálny priestor) a v snahe hľadať pravdivé informácie dávajú prednosť porovnávaniu iným zdrojom. Úspechu sa tešia Hlavné správy, Konzervatívny výber, Rádio Lumen a televízia NOE. Spolu s ich úspechom besnie podnikateľská mediálna mafia a podnecuje nenávisť.  Do slovníkov verejnosti sa dostávajú nové klišé: konšpirátor, propaganda, sprisahanie. Ano, vždy sa týky len tých s iným názorom. Nadávať na alternatívne médiá sa dnes stalo spoločenskou nevyhnutnosťou v tzv. dobrej spoločnosti. Mienkotvorný ateista Ján Parada sa nechal tiež uniesť na tejto vlne a rovnako začal používať rie zaklínadlá ako konšpirátor, alternatívne médiá, lži, propaganda, klamstvá, zavádzanie. Samozrejme, vždy u tých druhých. Spoločensky aktívny človek, ak chce prežiť, musí mať nejaký zvláštny siedmy zmysel na to, aby pochopil, čo sa smie a nesmie hovoriť a písať. Mať cit pre novodobý folklór a rituály liberálnej demokracie. A tak nás Parada presviedča, že alternatívne médiá klamú a zavádzajú – no proste zle-nedobre. A ateista Parada ide ešte ďalej a na tejto novej alternatívnofóbnej vlne si lieči svoje ateistické ego a spája alternatívne média s náboženskou propagandou. To, že výsledkom je propaganda protináboženská, mu akosi neprekáža. Napríklad v článku Konšpirácie ako nové náboženstvá zo dňa 20.9.2016 okrem iného píše:

Dnešné konšpirácie sú „umením“ klamstiev. A konkurujú „umeniu“ klamať pri náboženstvách. Rovnako ako náboženskí tvorcovia niečo hlásajú, a ľudia (nábožní, veriaci) ich tvrdeniam veria, tak aj tvorcovia dnešných konšpirácií sa nesnažia nič dôkladne dokazovať, ale len predkladajú svoje tvrdenia, a očakávajú, že ľudia im budú veriť. Dnešné konšpirácie sú vzburou proti zdravému rozumu, vzburou proti pravde.

Aby sa pôvodný význam slova „konšpirácia“ zachoval, bolo by vhodné nejakým lepším slovom pomenovať tzv. „súčasné konšpirácie“. Nie sú náboženstvom, pretože nejde o boha. Nie sú ani supernaturalizmom, lebo nejde o nadprirodzené javy. „Súčasné konšpirácie“ sú mýty v expresívnom význame, ako výmysly podávané ako pravdy. Mne najviac vyhovuje nazývať tzv. „súčasné konšpirácie“ zámernými bludmi. Blud je mylný názor, omyl, pomýlený úsudok. Blud ako taký ešte nemusí byť zámerný. Zámerný vo význame úmyselný, cieľavedomý. Až tvorcovia „súčasných konšpirácií“ konajú so zámerom, cieľavedome.

V tomto sú si tvorcovia vymyslených správ veľmi podobní tvorcom náboženstiev, čiže mytológiám, ktorým dnes ešte niekto verí. Náboženstvá sú „živé“ mytológie, ak ich v súčasnosti niekto praktizuje vo významnej miere. „Mŕtve“ mytológie sú napríklad náboženské predstavy Sumerov,Egypťanov, Rimanov alebo Grékov. Lebo už asi ťažko dnes nájdeme niekoho, kto by veril v existenciu bohyne Afrodity alebo boha Marsa. Konšpirácie sú napríklad také novodobé „živé“ mytológie.

Vôbec mu nie je divné, že je to portál Humanisti.sk, ktorý propaguje ikonu slovenskej alternatívy – projekt Tibora Eliota Rostasa Zem a Vek, napríklad tu. Vôbec mu nie je hlúpe robiť na svojom portále reklamu priamo alternatívnemu kníhkupectvu s názvom Alternatíva, ktorého baner nájdete na ľavom okraji toho portálu. Nájdete tam aj výzvu na zbierku alternatívneho magazínu DAV DVA aj s odkazom na archív na  (toľko nenávidenej) lokalite Slobodný vysielač 😀 😀 😀

Proti “hrozbe” alternatívnych médií sa vyhraňuje aj Zolo Mikeš v komentári Ako poraziť alternatívne médiá. To meno vám je možno povedomé – je to známy ľavicovo-populistický politik a člen dozornej rady v kontroverznom Inštitúte ľudských práv. Neodpustím si poznámku, že aj IĽP ako mimovládka je tiež alternatívou k pôsobeniu vlády.

Cesta k uchopeniu hystérie okolo alternatívnych médií a strašenie hrozbami nevedie cez Mikeša, ani Paradu, Hríba, Kordu alebo majiteľov, šéfredaktorov a novinárov krachujúcich novín. Kým jedny sa nesú na spoločensky atraktívnej téme a robia tak so ziskuchtivým kalkulom voličských preferencií, iní tak činia z konkurenčno-ekonomických dôvodov a iní majú dôvody vyplývajúce z ohrozenia ich svetonázorových vízií protirečiacich prirodzenosti ľudských práv.

Asi najlepší príspevok som našiel na alternatívnych stránkach alternatívneho portálu Medzičas. Autorom je Eduard Chmelár a článok sa volá Tiene informačnej vojny. Doporučujem ho prečítať celý. Vyberiem niektoré odseky ako upútavku:

Čo to teda znamená? Určite nie to, že ruská propaganda neexistuje. Existuje a je veľmi účinná. To, čo jej najviac uľahčuje činnosť, však nie sú všadeprítomní agenti a platení trollovia, ale vnútorné rozpory západnej spoločnosti, ktoré vedia Rusi dokonale využívať. Inak povedané ? sú to naše vlastné klamstvá, ktoré sme šírili a šírime o vojne v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Líbyi i Sýrii, sú to naše klamstvá o protiraketovom štíte, o Iráne, o živote v samotnom Rusku. To, čo nám predkladajú niektorí politici, experti ministerstva vnútra a hlupáci z proamerických think-tankov ako ?nespochybniteľné dôkazy o náraste cielenej ruskej propagandy? je len znôška dohadov a subjektívnych názorov, ktoré by neobstáli v žiadnom serióznom výskume. Títo ľudia ani len nepripúšťajú, že nárast sympatií k Rusku je živelný, že bežní ľudia môžu porovnať povedzme trápny prejav francúzskeho prezidenta s otvorenosťou Vladimíra Putina, že dokážu rozoznať babráctvo Johna Kerryho od vysokej profesionality Sergeja Lavrova, že vedia oceniť, keď im ruskí publicisti povedia o blízkovýchodnej politike USA to, čo si sami myslia, no naše médiá to zametajú pod koberec.

…je dôležité pochopiť, že žijeme uprostred informačnej vojny, v ktorej klame nielen Rusko, ale aj Západ a že slobodný občan má právo túto špinavú hru odmietnuť bez toho, aby sa musel pridať na jednu alebo druhú stranu. Rovnako je dôležité pochopiť, že to, čo sa javí ako úspech ruskej propagandy, je v mnohých prípadoch iba výsledkom chybnej politiky Západu a zatajovania informácií. Myslieť si, že Rusku na nás špeciálne záleží a vydáva obrovské peniaze na špecializovanú propagandu proti Bratislave, by bolo komické, keby takéto uvažovanie nemalo tragické následky. Nemôžeme hľadať za každou neschopnosťou západných politikov presvedčiť vlastné obyvateľstvo cielenú ruskú propagandu. A ak sa aj taká vyskytuje, je proti nej jediný účinný nástroj: NEKLAMAŤ.

Najhorší spôsob, ako bojovať proti propagande, je ignorácia oponenta a snahy o umlčanie iných zdrojov informácií len preto, že sú protirečivé voči iným zdrojom. Roky bojujem s protikatolíckou propagandou. Nazačiatku tohoto snaženia boli nevinné diskusie na portáloch Ateizmus.sk, kde sa tam prítomní ateistickí správcovia rozhodli svoju neschopnosť argumentovať riešiť svojsky – banom. Od tých čias som cielene denno-denne pracoval na vytvorení sady argumentačných výrokov nachádzajúcich sa na lokalite TvojOponent – Obrana kresťanstva. Je tam takmer osemsto stránok s tisíckami odkazov na ďaľšie apologetické stránky alebo aj stránky svojou povahou kritické voči RKC. Dnes už nieto ateistu, ktorý by mal odvahu so mnou viesť konfrontačný rozhovor. Vytvorenie blogu Neznaboh je toho dôkazom. Ateisti možnosť zúčastniť sa necenzúrovanej diskusie obchádzajú ako mačka horúcu kašu. Na základe osobnej skúsenosti môžem zodpovedne prehlásiť, že bojovný ateizmus na Slovensku je len komicka oplzlá fraška zopár neveriacich marxistov, sexuálnych úchylov a hlupákov svojimi hodnotami pripomínajúcich skôr pologramotných fašistov než ľudí s rozumovo zdôvodneným osobným ontologickým postojom – ateizmom. Toľko na adresu organizovaného ateizmu, tzv. hnutia Nového ateizmu a sekulárneho humanizmu.

EU je chorá. Nebojí sa miliónov imigrantov napriek tomu, že s nimi prichádza do Európy násilie a teror. No pre pár motorkárov z Ruska zasadajú bezpečnostné výbory a dokonca aj orgány EU (!!!). Vyvoláva sa panika z alternatívnych médií, ktoré za dôveryhodné považuje asi 15% občanov oproti cca 75%, ktoré dôverujú RTVS. A nazývate to hrozbou? Dajte sa liečiť, páni liberáli – rozum sa vám pomútil!

Nebojte sa alternatívnych médií! Čítajte ich! Uvažujte pri tom! Blogujte na nich a otestujte ich tak, že tam zavesíte svoje kritické postoje voči nim samotným. Ak si vážia slobodu prejavu, budú prijímať vaše názory ako prejav slobody slova. Denník SME, Denník N, Pravda a ani Týždeň Štefana Hríba čo by veľkí kritici alternatívnych médií neobstáli. Alternatívne média sú vhodnou súčasťou mediálneho priestoru, ktorý sa začal podobať mediánej diktatúre. Porovnávať články je bytostne dôležité! Žiadny občan, tobôž nie slobomyseľný človek, nemôže volať po cenzúre.

Bojovať s mediálnymi klamstvami, nezriedka len s omylmi, je potrebné poctivou argumentáciou. Ten boj za to stojí.

P.S.: Moje obľúbené zdroje: Hlavné správy, Postoj, Radio Vatikán, Pravda, Konzervatívny výber, Humanisti.sk, Aktuality, Dobré správy, blogovisko portálov SME, HN a Denník N. Nad všetkým Radio Slovensko a Radio Lumen. Kľudne pošlite svoje tipy na dobré spravodajstvo – rád si doplním svoj zoznam pravidelne čítaných portálov.

 

 

ŠOK! Eduard Chmelár bez občianskych práv!

Citujem:

Dnes, priblizne o 12.45 hod., mi v trolejbuse c. 201 pri Trnavskom myte ukradli penazenku so vsetkymi dokladmi, ktore mam. Momentalne som teda muzom bez identity. Kedysi mali zlodeji svoju cest, preto dotycneho prosim, aby si tie peniaze uzil a doklady mi vratil spat. Usetri mi kopec neprijemnosti, ktore si vo svojom biednom zivote ani nevie predstavit. Snad sa v nom pohne svedomie. V takom pripade ho budem povazovat za poctiveho nalezcu, ktory si zasluzi stedru odmenu. Dakujem za zdielanie tohto oznamu.

Vychádzam v ústrety pánovi Chmelárovi a šírim informáciu o jeho stratenej peňaženke. Zahlasujte na Vybrali.sme, nech sa táto informácia dostane na titulku nášho najčítanejšieho denníka a každý nech v tejto krajine vie, že pán Chmelár stratil “budilár” 🙂

Nesmrteľnosť ako dôsledok filozofického ateizmu

Alebo

“Ateista nemôže zomrieť, lebo nežije”.

Lea na Diskusnom fóre otvorila tému o reinkarnácii. Reinkarnácia v podobe ako pokračovanie života po živote s tým istým vedomím, egom, ale v inej ľudskej schránke je lákavou témou pre mnohých, pre ktorých je kresťanstvo neprijateľné pre jeho prísnu morálku a súčasne títo ľudia chcú v čosi dúfať. Reinkarnácia je tak blud pre ustráchané ateistické bytôstky.

Skúsme sa zaoberať však iným pohľadom na nesmrteľnosť a to len pohľadom ateistu.
Posmrtný život pre ateistu je pochopiteľne neprijateľný, lebo taká viera ráta s nesmrteľnou dušou. Ak nieto nesmrteľnej duše, v ktorú ateisti neveria, nemožno ani rátať so životom po smrti.
Lenže ak nieto duše, potom aj naše vedomie je len ilúziou hmoty. Teda z pohľadu ateizmu neexistujeme – to je len ilúzia hmoty. Čo je ale potom naše vedomie, ktoré vnímame?
Je to ilúzia, sebaklam. Ateisti sa tu môžu vytešovať, že nemôžu zomrieť a majú pravdu – totiž ani nežijú. Bez duše nieto života – len ilúzie života. Život je len prejav neživej hmoty v rámci nekompromisných zákonov gravitácie, mechaniky a chémie.
Môže potom ateista byť nesmrteľný?
Môže. Ale najprv si musíme pre pochopenie vysvetliť, čo je naše ego.
Naše ego je ilúzia hmoty s históriou a pamäťou prináležiacou konkrétnym časo-priestorovým súradniciam.
Ak by v budúcnosti vašu pamäť spojili s vedomím akejkoľvek bytosti, budete ten istý ateista ako teraz. Stačí len nahrať na “disk” mozgu všetky vaše spomienky a stotožníte sa s nimi – hmota vytvorí ilúziu vašej existencie. Ba čo viac – môžete byť súčasne aj vo viacerých telách – ak sa podarí nainštaľovať vaše spomienky do viacerých mozgov súčasne. A nemusia to byť len ľudské mozgy – kľudne môžete byť súčasne aj v človeku, aj v zabehnutej prašivej suke, aj v kurati, ktoré si dáte na obed. Z filozofie ateizmu toto všetko vyplýva – no ateisti sa to boja domyslieť do dôsledkov.
Ateisti sú zvieratá a na piedestál človečenstva sa pasovali len prisvojením si náboženskej filozofie. Nechcú totiž padnúť medzi zvery. Považujú to za poníženie ich evolučného statusu. Iba boh povýšil človeka nad ostatné tvory. Bez boha človek ako osobitná forma cicavca nie je ničím iným a viac, ako stavovec – zviera.
Stavovce a aj iné formy života majú rovnako vedomie a cítia bolesť, radosť, majú túžby. Prečo by mal byť človek z pohľadu ateizmu výnimkou? Vaše ego je len ilúzia hmoty.
Môže ateista prežívať v počítači? Ak vytvoríme počítač, ktorý bude mať schopnosť prepojenia pamäte s citmi a sebauvedomenia, tak ateista môže existovať aj v počítači. Bez boha je ego ateistu vyjadriteľné obrovským súborom núl a jednotiek. Ateista teda môže mať potenciál nesmrteľnosti a to tak, že sa zachovajú všetky jeho spomienky a zachovajú sa napríklad na nejakom HDD. Inštalácia takých spomienok sa bude rovnať reinkarnácii. Vzkrieseniu, znovuzrodeniu.

Významný fyzik Hawking (nie je ateista, ale agnostik) tvrdí, že nás (vás) čaká digitálna nesmrteľnosť a mozog môže žiť aj bez tela:

Popredný fyzik uviedol, že „mozog človeka je ako program v mysli, ktorý funguje ako počítač“. Zároveň doplnil, že je „teoreticky možné kopírovať mozog do počítača a tak udržať formu života aj po smrti,“ píše britský denník Daily Telegraph. Podľa Hawkinga však dnešné technologické kapacity na tento plán zatiaľ nestačia.

Digitálna nesmrteľnosť znamená, že nebudete potrebovať zachovať nič z vášho tela, aby ste žili – iba vaše spomienky, pomocou ktorých sa identifikujete s nejakým príbehom. Príbeh – to je to správne slovo – to je vaša identita. Vnímanie toho príbehu je z pohľadu časo-priestorových súradníc jedinečné, no z pohľadu celku nič výnimočné. Je to porovnateľné s kópiami toho istého CD s vašimi fotografiami. Každé CD je jedinečné, no na každom CD je to isté – a môže to byť aj na ďaľších jedinečných CD – to isté. Tie isté fotografie, filmy, piesne.

Ak neexistuje nebo pre staré počítače, neexistuje potom nebo ani pre stavovce. Ani tie bezsrsté opice – ateistov.. Nebo je výmysel hmoty, aby sa táto bránila ilúzii pocitov spojených s nepríjemnou odozvou v hmote. Je to všetko len klam, ilúzia.

Ak boha nieto, všetko je dovolené. Niet morálky, ale len dohody. Niet zločinu, ale len prejavu hmoty voči inej hmote. A bez boha nie je ani genocída ničím iným, len pemenou hmoty v jednej forme a tvare na iné formy.

Ak jete mäso, zabíjate (priamo alebo nepriamo) rovnako cítiace bytosti ako ste vy všetci a preto z pohľadu ateizmu – ktorý nemá morálku – je zabíjanie ľudí rovnako pozbavené drsných kritérií morálky kresťanstva – zabíjanie ľudí v ľubovoľnom počte, čase, za ľubovoľných okolností – je úplne v súlade so zákonmi hmoty, zachovania energie a hmoty. Niet potom dôvod považovať holokaust za amorálny tam, kde nieto morálky. Niet viac hore ani dolu, niet viac morálne čierne ani biele. Sú len vstupné dáta, ktoré nám evolúcia hmoty ponúka ako čosi príjemné a nepríjemné. Akou logikou potom zdôvodníte sadistovi bažiacemu po krvi, utrpení a smrti druhých, že zabíjať je nesprávne? Veď pre neho je to príjemné. Kde niet boha, niet priestoru na výčitky svedomia, toho balvanu duše (sic!), okov a reťazí slobody jednotlivca. Liberalizmus je hnutím za oslobodenie individuality v zmysle, že žijeme len raz. Tak prečo si neužívať? Prečo by si nemohol užívať vrah, pedofil s vaším dieťaťom alebo sadista a sexuálny násilník s vašou frajerkou? Otázka morálky padá spolu s existenciou boha (jeho odmietnutím) a stáva  sa len zdrapom papiera, slovom vypovedaným do vetra. Ak boha nieto, všetko je dovolené!

Do zabíjania, do vraždenia, do znásilňovania, do splyňovania miliónov židov, cigánov, homosexuálov, vrahov, bastardov a nezabudnite, že raz prídete na rad aj vy. Až budete stáť tvárou tvár rozpálenej vápennej jame s hlavňou na zátylku, spomeniete si predsa na ten ľahký filozofický problém – ak boha nieto, ako to, že som? Veď v tom okamihu prvotnej príčiny padajú všetky ateistické tézy, zákony zachovania hmoty a energií. A ako párajúci sa sveter sa odvíjajúcim vláknom bavlne bude rúcať celý hodnotový filozofický nesystém.

Ono aj ten váš ateizmus môže byť len klam. Niet dôkazu, že nie. Ba práve naopak – kresťanstvo celý váš ateizmus ilúzií prekrýva a v každom okamihu vám dáva možnosť vrátiť sa k zmyslupnosti bytia.

Lebo boha pravdepodobne jesto.

 

 

 

 

 

iných

Ateisti.sk: Radšej brutálne znásilniť ako milovať

Moja nevyčerpateľná studnica podnetov a nápadov – portál česko-slovenskej komunity neznabohov Ateisti.sk – zase predviedli excelentný dôkaz úrovne vlastného presvedčenia. Tentokrát zdieľajú článok portálu Bezhranicna.sk s názvom Prečo nechodiť s mužom, ktorý nepozná Boha?

Najprv pár slovami o portále. Ide o projekt tímu mladých aj starších ľudí, zadaných aj nezadaných, ktorí sa venujú témam životného súžitia na kresťanských hodnotách.

Na jednej strane sekularizácia prináša slobodu rozhodovania a znížený prah pre zodpovednosť, na druhej strane sa egoistický životný štýl odzrkadľuje aj na rozvodovosti. Štatistiky sú hrozivé a nikto nad nimi nadšene netlieska.

hruba-miera-rozvodovosti

Zdroj: File:Graf 4 Vývoj počtu rozvodov a hrubej miery rozvodovosti v SR, 2000 – 2013.png

Na stránkach Eurostatu nájdete aj ďaľšie ukazovatele dotýkajúce sa partnerského životného súžitia na Slovensku. Mimoriadne hrozivé čísla sú počty detí narodené mimo manželstva. Každé dieťa je osobitným príbehom aj tragédiou a drámou jednotlivca. Pôrodnosť dosahuje čísla hlboko pod štandartami životaschopnosti krajiny.

Portál psychologia.sk prináša zaujímavé fakty o príčinách rozvodovosti. Tu z nej predkladám štatistický výpočet tých najčastejších príčin rozvodu:

1. nevera,
2. rozdielnosť pováh a záujmov,
3. neuvážený
sobáš,
4. opilstvo,
5. hrubosť,
6. opustenie
spoločnej domácnosti,
7. sexuálny nesúlad,
8. nezáujem o rodinu,
9. veľký vekový rozdiel,
10. oddelenie bydliska od pracoviska,
11. vmešovanie tretích
osôb,
12. finančné nezhody,
13. nadmerná žiarlivosť,
14. odsúdenie pre trestný čin

Tento prehľad je staršieho dáta (1965), no je stále aktuálny. Iný prieskum urobili v USA  – problému sa venoval prieskum amerického inštitútu National Fatherhood Initiative. Tu je stručný prehľad:

Nedostatok odhodlania
Pričasté hádky
Nevera
Príliš nízky vek
Nerealistické očakávania
Nerovnosť partnerov
Nepripravenosť
Násilie

Takže to je z USA. Pozrime na dostupnú štatistiku zo susedného Česka v prehľadných tabuľkách – ide o kultúrne porovnateľný región ako je Slovensko. Citujem z bakalárskej práce Rozvod manželství a jeho příčiny od Miroslavy Rezovej

Z grafů vyplývá, ţe stále více rozvodů je zaviněno „rozdílností povah, názorů a zájmů“. Toto procento rok od roku roste, v roce 2008 uţ dosáhlo na hranici 70 % všech uváděných důvodů rozvratu manţelství.

Portál Teraz.sk s odvolaním sa na Šatistický úrad našej krajiny uvádza:

Slováci sa v roku 2014 najčastejšie rozvádzali z dôvodu rozdielnosti pováh, názorov a záujmov. Tento dôvod uviedlo pri rozvode až 63 percent rozvádzajúcich sa párov.

Je teda dôležitý výber partnera pre manželstvo?

Kresťanský portál Bezhranicna.sk v tom má jasno. Pôsobí na verejnú mienku s cieľom byť zodpovedným vo výbere partnerov. Snahám správcov portálu sa však oplzlo vysmievajú samozvaní stúpenci zdravého rozumu. Opäť ateisti na Slovensku neskryte prejavujú svoju nenávisť voči iným občanom a diskriminujú ich za svoje postoje. Správanie tejto komunity tak pripomína tie najprimitívnejšie vyjadrenia antisemitsky ladených kotlebovcov a fašistov. Zatiaľ bez pozornosti orgánov činných v trestnom konaní.  Pre ilustrácii mentality tejto skupiny archivujem ich diskusiu.

ateisti-a-vztahy