Ateistická islamofóbia v ČR prepadá do hystérie. Budú tam moslimov vraždiť?

Keď pred pár rokmi sa v Sýrii rozpútala občioanska vojna a začali k nám prichádzať utečenci vo väčšom množstve, ateisti nadšene tlieskali a tešili sa, že budú mať spojencov proti kresťanom. Katolícka cirkev pre nich predstavovala to najväčšie zlo a zbraň proti nej bola vhodná akákoľvek. Slovenský ateistický fanklub Ateisti.sk sa vtedy na svojej fcb- stránke zlomyseľne pýtal, že prečo by sme prijímať prednostne utečencov kresťanských? Pre ateistov je to vraj jedno.

Potom prišlo niekoľko desiatok teroriostických útokov v Európe a niekoľko kampaní typu Je suis Charlies!

Dnes sa slniečkári tvária vydesene. Citujem mienkotvorného českého ateistu a ateistického aktivistu:

A.S. Pergill15.11. 2017

@Jaroslav Štejfa Jsem velice sorry, ale v momentě, kdy nás „demokraté“ vedou do islámské totality (z níž se ještě nikdo v historii nedokázal sám vyhrabat), tak je menší zlo ta vláda tvrdé ruky (z té se svépomocí dokázala vyhrabat řada zemí). Nehledě k tomu, že demokracii už tu v podstatě nemáme (masívní cenzura, nerovnost před zákonem a další dnes již bohužel běžné jevy).
Nehledě k tomu, že ve válce (a my ve válce s islámem fakticky jsme) suspendují některé prvky demoracie i jinak téměř ideálně demokratické státy. I USA internovaly po Pearl Harbouru Japonoameričany a bylo to správné. My bychom měli to samé udělat s muslimy a jejich pomahači. Nejlépe po celé Evropě.

Je zvláštne, že slovenskí ateisti sú zaskočení. Či skôr príznačné. Nevedia rozpoznať trendy v antikatoliczme a tak – mlčia. To, že by mali odsúdiť špirálu xenofóbie a antiislamizmu, akosi pozabudli. No bodaj by aj nie. Katolícka cirkev totiž má pravdu, ak tvrdí, že to nie sú humanisti.

Slovenskí sekulárni humanisti sú len bandou svetonázorových zúfalcov, ktorým už ani pristihnutie pri protirečení nie je trápne.

Ateista Jedinák (oz Prometheus) narieka nad tým, že mu RKC neukradla “dušičky”

Nuž je to bieda s týmito našimi slovenskými ateistami. Vymierajúca generácia eštébákov nás neprestáva prekvapovať svojimi svetonázorovými fikciami. Tak teraz tu máme – ako každý rok – duchárčenie ateistov. František Jedinák – ktorý sa  mimochodom dialógu bojí ako Araňa kúpeľne – píše na svojom Google účte:

František Jedinák

Spomínam/e na tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Za sviatkami, zvlášť tými štátnymi je často nejaké politické šibalstvo 🙂 Napríklad u nás na Slovensku parlament neschválil za deň pracovného pokoja 2. november – Pamiatku zosnulých – ale 1. november – kresťanský Sviatok všetkých svätých. A tak ho oficiálne “musia” svätiť aj judaisti, hinduisti, ateisti, budhisti, muslimovia… teda všetci, ktorí žijú na Slovensku. 

V skutočnosti si však všetkých svätých pripomínajú len tí, čo zájdu v tento deň do kostola. Ostatní, teda aj väčšina kresťanov si pripomína iba svoje rodinné, blízke i vzdialenejšie dušičky a na svätých sa ani v tento deň veľmi nespomína. 

Ale RKC je spokojná, má svoj sviatok v kalendári a občania chtiac nechtiac musia 2. novembra nastúpiť do práce, a “pripomenúť si” Pamiatku zosnulých prácou. Tak to chodí 😦

Pritom tí istí ateisti každý rok nariekajú, že im kresťania ukradli Vianoce a oni, úbožiaci zdravého rozumu, nemajú čo sláviť. Lebo oni si chceli práve toho 24.decembra pripomenúť deň zimného slnovratu (hoci býva každoročne o tri dni skôr ako Vianoce). Ale čo na tom, ateistu so zdravým rozumom v úvodzovkách nepresvedčíš, že sa mýli. Jednoducho bude nariekať nad tou kalendárovou krádežou. Nevadí mu ani to, že každoročne tento – a nielen jeden – ateista popierajúc historicitu Ježiša Krista píše denno-denne letopočet rátajúci sa od narodenia Ježiša, v ktorého ateisti neveria a ani nemusia veriť. Hoci ani počítať ten letopočet nemusia, počítajú s ním. Je ešte úsmevnejšie, ak im pripomenieme, že používajú kalendár reformátora pápeža Gregora a ich slávny antický kalendár Júlia Ceasara sa váľa ateistami zabudnutý a nespomínaný.

Na Juliánsky kalendár si však môžu ateistíci a sekhumanistíci spomínať na dušičky.

.. ale prečo chodia ateisti na cintoríny? Z pohľadu ateizmu je morbídne spomínať na zosnulých nad kopou zahnívajúceho mäsa. Nie je lepšie spomínať na zosnulého pri pohári piva alebo šampanského a pri fotografiách z rodinného albumu?

Je zvláštne, že ľudské telá zodraté z kože, ktoré majú pôvod v koncentračných táboroch Číny a sú vystavované pre zisk, považujú za nehodné úcty, no pre 50 kg hnilého mäsa sú ochotní zájsť na cintorín a na znak úcty k hmote, ktorej je to jedno, prispejú metafyzickým rituálom k nárastu ozónovej diery. Uznávajú, že pre ateistu je toto úlet od ateizmu k metafyzike?

Jedinák teda narieka, že musí chodiť do práce v deň, kedy by mal konať podivné rituály so sviečkami, voskom , zápalkami na smetisku mŕtvol. Nevedno prečo stúpenci logiky musia chodiť na tieto miesta. Akokeby im pamäť nefungovala a na zosnulého otca, matku, dedka alebo psa či koňa alebo havarované auto či ukradnutý bicykel nemohli spomínať v bordeloch, v práci, pri sexe, chlaste, marihuane alebo kokaíne. Je to veľmi zvláštne s tými ateistickými mozočkami. Fungujú iba na cintorínoch.

No lámem si hlavu aj nad inými zlozvykmi našich brajtíkov. Napríklad toto ma už dlho trápi:

… prečo v životopisoch ateistov sa píšu letopočty ohraničujúce narodenie a smrť. No zaujíma ma to dôležitejšie. Prečo sa smrť ateistu označuje križíkom.
Karol Marx: sk.wikipedia.org
Stalin: sk.wikipedia.org
Engels: sk.wikipedia.org
Paul Heinrich Dietrich von Holbach (považovaný za jedného z prvých ateistov) sk.wikipedia.org
Arthur Schopenhauer sk.wikipedia.org
atď…
Ateisti ! Prečo? Prečo si ateisti k dátumu smrti priraďujú krížik?

Inak pán František Jedinák, humanista s veľkým H hľadajúci úplnú odluku od cirkví, už niekoľko desaťročí chodí po tomto svete s menom – FRANTIŠEK!!!. František ako František z Asisi. Alebo František Paduánsky či František ako Bergholio. Pritom by mal chodiť tak sekulárne – s číslom na predlaktí. Tak sa predsa chodilo v inštitúciách a ústavoch zdravého rozumu.

Keby hlúposť kvitla, oz Prometheus bude najväčší dodávateľ orchideí na svete.

Chmelár v hoaxovej akcii – minulý režim vraj nebol komunistický

Hoaxera Chmelára, čerstvopečeného ateistu a sebadefinujúceho sekulárneho humanistu, netreba nejako zvlášť predstavovať. Rozhľadení ľudia ho berú s nadhľadom a istou dávkou ľútosti trpia jeho narcistické výlevy. Šebej, vzdelaný to človek a na rozdiel od Chmelára aj úspešný, s docentom Chmelárom odmieta debatovať a označuje ho verejne za trola.

Dnešný jeho výrok je trpkosmiešnym pokusom rehabilitovať komunizmus a vyviniť ho za zločiny spáchané u nás pred rokom 1989. Na svojom fejzbúku napísal, citujem:

Nikdy neprestanem byť vďačný za Nežnú revolúciu. Prežil som v nej niekoľko týždňov, kedy som sa po prvýkrát slobodne nadýchol a viem, že keby dovtedajší nomenklatúrny režim (predstierajúci, že je komunistický) v akejkoľvek podobe prežil, tak nedoštudujem

Takže bývalý režim nebol komunistický, hoci v Ústave článok 4. doslovne vyhlasoval úlohu KSČ za vedúcu, marxizmus sa vyučoval povinne a podmienkou na prijatie do lepších škôl a profesií bolo členstvo v KSČ. Dokonca aj jeho milé združenie Spoločnosť Prometheus založila partička eštébáckých svíň a dodnes parazitujú na daňovom systéme tejto krajiny tým, že čerpajú 2% z daní pôvodne určené na ľudomilstvo. No oni za tieto peniaze šíria lož a nenávisť.

Hovoriť pri tejto príležitosti, že v novembri 1989 zvíťazila sloboda a demokracia je rovnaký nezmysel alebo lož ako keď sme štyridsať rokov počúvali, že v roku 1948 zvíťazil pracujúci ľud. Sloboda je privilégium. Disident vo väznici počas normalizácie bol slobodnejší ako väčšina ľudí v súčasnej spoločnosti, ktorá sa správa ako zmanipulované konformné stádo.

Opäť táranina. Mnohí disidenti väzenie neprežili a množstvo obetí minulého režimu, ktorý chce Chmelár vyvinť ako nekomunstický, dokazuje, že Chmelár tára. Koľkí ľudia dnes sú mučení štátnou správou? Chmelár narieka nad tým, že ak by režim spred roka 1989 nepadol tak:

– pravdepodobne by som sedel vo väzení.

Nerozumiem. Veď vo väzení za komunistov bolo predsa viac slobody ako má pospolitý ľud dnes … Teda tak to nejako tvrdí Chmelár.
Zaiste, protirečí si. A ďalej dodáva:

že po roku 1989 som nevidel na Slovensku žiadneho politika hlásiaceho sa k demokratickej ľavici, ktorý by sa pri tejto príležitosti aspoň poklonil pamiatke umučených a zavraždených, akoby toto bolo nejaké tabu, ktoré by mali socialistiobchádzať.

Všimli ste si? Veď tie obete väzenstva komunistov, ako tvrdil Chmelár, mali viac slobody ako dnes pracujúci človek. A potom to zaklincuje plačkaním nad zavraždenými. No zaiste, sekulárno-humanistickí hajzli so straníckymi knižkami si nepripomínajú obete, ktorých krv je na ich rukách. Prečo ale Chmelár chodí ako mačka okolo horúcej kaše nepomenuje, že tí hajzuli dnes organizujú Dni humanistov a za cenzúru rozdávajú tituly Humanista roka a Veľvyslanec humanizmu a… čudujme sa svete … aj za osobnej účasti Chmelára.

Chmelárova túžba po moci, funkciách a úspechu v politike je – domnievam sa – až hraničiacia s psychopatiou.

Nalejme si čistého vína: ľudia nechceli kapitalizmus, bol im vnútený

Ľudia chceli slobodne podnikať. Slobodne podnikať je možné tam, kde je slobodný kapitál a povolené vlastníctvo výrobných prostriedkov. To je už kapitalizmus. Slovo kapitalizmus bolo po celé desaťročia démonizované až tak, že veru žiadny politik na tribúnu v roku 1989 toto slovo nepriniesol. Spoločnosť sa bála tohoto slova.

Dialóg je zbraň proti nevzdelanosti, fanatizmu a nevedomosti, je to zbraň proti predstave o pravde ako súkromnom vlastníctve….

…píše Chmelár. Ten, ktorý na svojom fcb účte nestrpí žiadnu oponentúru a vyhodí zo svojho fcb každého, kto sa mu neklania. Zato tam nájdete plno vriťovlezov hladkajúcich jeho ego až do výslnia na prezidentskom stolci.

diskusiu vystriedali ohlupovacie kampane, racionálnu argumentáciu zastúpilo emotívne zosmiešňovanie, polemiku vytlačila diskreditácia a tolerancia ustúpila vyhľadávaniu „verejných nepriateľov“.

…píše náš pán docent Chmelár-Marxista a v ten istý deň si na svojom druhom profile nahradí svoju fotku za znevažujúcu fotomontáž nášho premiéra:

Nech teda Chmelár dokáže podnikať ako marxista! Nech si vytvorí firmu, dá ľuďom 4 hodinový pracovný čas a 3000 eurové platy. Veď má možnosť dokázať, že sa dá podnikať aj tak po marxisticky…

Keby som bol ateista, Chmelárovi by som vrazil päsťou. Našťastie však mám srdce na tom správnom mieste. Lebo nie som pokrytec mätúci pojmy. Nie som sekulárny humanista.

Netolerantný a trápny český ateizmus

Militantný ateista Peter Tomek v článku Ještě jednou o sekularismu, hidžábech a křížích sa vracia ku kauze somálskej študentky, ktorej súd zakázal nosiť na hlave šatku. Českí ateisti tento rozsudok uvítali ako víťazstvo a svoju radosť (nenávisť voči moslimom) skrývajú za obranu sekularizmu.

Zaujímavé je, že ateisti nadšene tlieskali debilkovi, ktorému v Rakúsku priznali právo byť na vodičskom preukaze s cedidlom na hlave zdôrazňujúc tak právo ateistov vyznávať Špagetové monštrum. Vtedy to bolo – podľa nich víťazstvo – sekularizmu.

Českí ateisti budujú multikultúrny svet presadzovaním uniformity. Ich vízia multikultúry je ohraničená iba ich kultúrou a všetko, čo presahuje tento ich mantinel, sú rozhodnutí zničiť, spáliť, zakázať… Českí ateisti, liberáli a podobná ľavicová chamraď tak opäť dokázali, že sa správajú podľa rovnakých vzorcov ako nacisti, kotlebopvci, esesáci, rasisti a podobná chamraď s nálepkou extrémna pravica.

Je zaujímavé, že sa českí ateisti sťažujú na nerovnosť, hoci aj oni mohli nosiť na hlave šatky. No nechcú a ak nechcú oni, podľa ich vnímania spravodlivosti, NESMÚ ani tí druhí. A nazývajú sa liberáli. Čo je to za liberalizmus, ktorý rozhoduje o tom, ako sa kto oblečie?

Českí ateisti tak trúbia na víťazstvo. Ale čoho? Český súd totiž žalobu zamietol z iného dôvodu. Dievčina zo Somálska totiž nemohla na škole študovať z iných dôvodov ako pre nosenie akejsi zástery na krku – nepredložila povolenie k pobytu nevyhnutné pre štúdium. Takže víťazstvo sa nekoná – súd totiž nerozhodoval o šatke, ako to tvrdia českí ateisti. Preto to zamietnutie.

Pokiaľ sekulárni humanisti doteraz nepochopil protirečivosť svojich postojov, použijem voči nim silný kaliber – ateistickú sväticu Oľgu Pietruchovú, ktorej slovenskí a českí ateisti nesiahajú ani len po členky. Táto vzdelaná ateistická dáma podrobne rozoberá problematiku v článku Zákaz burky je prejavom islamofóbie. Príjemné čítanie, súdruhovia kapitalisti 😀

 

Sekulárny humanizmus pozbavený ľudskosti – prípad Julie le Goiic

Mnohí, ak nie všetci, už počuli o prirovnaní stupňujúceho sa násilia k špirále smrti. Označuje sa ňou obyčaj odplácať zlo rovnakým – a nezriedka aj väčším zlom. Širála nenávisti sa potom roztáča do nevídaného neslýchaného násilia. Ktosi rozumný povedal, že na začiatku všetkých pogromov sú cynické vtípky. Ono spočiatku neškodné žartíky začnú modelovať osobnostný charakter charizmatických psychopatov a tí ďalej predkladajú svoje nenávistné vízie ako jediný spôsob vývoja spoločnosti. Holokaustu predchádzali hanobiace karikatúry židov a len o čosi skôr vo Zväze sovietskych socialistických republík, vysnívanej krajine ateistov, vznikol rovnako satirický časopis Bezbožnik. Teda – Ateista. Dnes na podobnej úrovni je francúzsky časopis Charlie Hebdo alebo aj nevkusné vtípky komunity Ateisti.sk. Správca tejto podivne mentálne úchylnej minority sa pochválil v rozhovore pre tuším Prometheus, že má najväčšiu zbierku náboženských vtipov.

Ono na vtipe zaiste nemusí byť nič zlé, ak zostáva byť vtipom, prípadne kritikou čohosi zlého. Problém však nastáva, ak tieto vtipy majú kohosi iného znevážiť, zneuctiť, predstaviť ho ako človeka nehodného prirodzenej ľudskej dôstojnosti. Citlivosť na prežívanú bolesť obete takých vtípkov sa v dave umenšuje. Až svoje poslanie vycítia osoby s narušením vnímaním hodnôt. V snahe posunúť laťku akože humoru a pocitu spolupatričnosti proti štvanej osobe začnú padať poznámky o práve na život až výzvy k zabíjaniu. Kdesi medzi vraždou a úctou sa teda nachádza cynizmus, ľahostajnosť, vzdanie sa empatií, schopnosti vcítenia sa. Pocit moci davu zbavuje jednotlivcov zodpovednosti a predátori posilnení davom zbaveným zodpovednosti poľahky stratia kontrolu nad svojou mocou. A dav sa pohne k lynčovaniu. Ukrižuj ho! Zabi ho! Upáľ ho! Kopni! Dolám mu nohy! Zabi ho!

Ak sa však jednotlivca po takýchto nepremyslene vyslovených vetách spýtate na  príčiny takého správania, zväčša utečie. Neodpovie. Nevie. Anonymita davu poskytuje slasť nepremýšľania. Pudové rozhodnutia, pôžitok z vášní vybičovaných až ku krajnosti. Je jedno, či je to kdesi v krčme, v parlamente, námestí, na štadióne.

Nenávistné ťaženie médií proti kresťanom presiahlo hranice, kedy jednotlivci posilnení štavou antikatolíckou propagandou cítia potrebu vyniknúť v takomto dave. Ich cynizmus je brutálnejší, výroky nenávistnejšie, úcta k ľuďom s iným názorom sa stráca. Médiá zadefinovali pre vybrané davy nepriateľa a psychopati zbavený empatií a ľudskosti ukájajú svoju zášť.

26. júla 2016 v dopoľudňajších hodinách sa v meste Ruen vo Francúzsku odohrala dráma. Miestom zločinu bol kostol a terčom útoku sa stal takmer deväťdesiatročný starček, kňaz slúžiaci svätú omšu, Jacques Hamel.  Dvaja mohamedáni vnikli bočným vchodom do kostala a bezbrannému starcovi podrezali hrdlo. Ďaľšieho muža ťažko zranili a štyroch veriacich vzali ako rukojemníkov….

O prípade písali viaceré svetové médiá a dokonca dva články prípadu venovala aj boľševická Pravda. Citujem z brány TK KBS:

„Pápež František je informovaný a podieľa sa na bolesti a hrôze tohto absurdného násilia s ráznym odsúdením každej formy nenávisti a modlitbou za postihnuté osoby. Sme obzvlášť otrasení, lebo toto strašné násilie sa odohralo v kostole, na posvätnom mieste, kde sa ohlasuje Božia láska, a s barbarskou vraždou kňaza za účasti veriacich. Sme nablízku Cirkvi vo Francúzsku, Rouenskej arcidiecéze, zasiahnutej komunite a francúzskemu ľudu“.

Toľko nenávidené brány ako Afinabul a Hlavné správy však priniesli zvesť, ako túto tragickú udalosť vnímajú sekulárni humanisti. Mestská poslankyňa Julie le Goiic napísala twít, ktorý rozhorčil státisíce ľudí. Citujem z denníka Hlavné správy:

To si ale zrejme nemyslia niektorí francúzski predstavitelia verejného života. Po smrti kňaza Jacquela Hamela, umučeného islamskými teroristami uverejnila zvolená zástupkyňa strany Zelených na radnici v Breste, Julie de Goïc tweet tohoto znenia:

“Takže kňaz zomrel ako mučeník, má nárok na 70 detí v Raji.”

Politička sa zjavne inšpirovala moslimskou tradíciou, podľa ktorej na mučeníkov v nebi čaká 72 panien a zamiešala do toho pedofíliu. Čo na tom, že išlo o ľuďmi veľmi rešpektovaného bezúhonného kňaza?

Keď onoho času bol vyvraždený akýsi klub homosexuálov v USA, LGBT aktivistka slečna Hana Fábryová chcela obťažovať vládu Slovenskej republiky, aby tento čin ostro odsúdila, Ano, zaiste, aj masová vražda  rovnakopohlavníkov si zaslúži odsúdenie. No natíska sa otázka, prečo tie isté dámy majú také potešenie z vraždenia ľudí – nevinných a bezbranných – ak ide o ľudí s iným názorom?

Kto je teda skutočný humanista? Pápež, ktorý vyjadril ľútosť nad udalosťou vo francúzskom Ruene, alebo ateistka le Goiic, ktorú si robila cynické žarty z popravy obetavého kňaza? Vari nie je pápež humanistom, ak po masakre v gej-klube v Orlande prejavil zdesenie?

„Strašný masaker, ktorý sa uskutočnil v Orlande s vysokým počtom nevinných obetí, vyvolal v pápežovi Františkovi a vo všetkých nás najhlbšie pocity zhrozenia a odsúdenia, bolesti a rozrušenia nad týmto novým prejavom vraždiaceho šialenstva a nezmyselnej nenávisti,“ píše sa vo vyhlásení.

Na znevažujúci výrok ľavičiarky Julie le Goiic reagovali mnohí občania s požiadavkou, aby odišla z mestského úradu. No hnev mnohých privodil k vyhláseniam krvnej pomsty, želania znásilnenia, smrti… To je ten kolotočm smrti, ktorý nenecháva chladným psychopatov. A rovnako to bolo aj v prípade masovej vraždy, keď heretické sekty prejavovali radosť z tejto tragédie.

Westborská baptistická církev publikovala sérii tweetů, v nichž útok oslavovala jako spravedlivou boží odplatu sodomitské Americe

Ježiš Kristus prišiel do ľudskej civilizácie staroveku plnej smrti, pohrôm, vojen, násilia, vrážd, kameňovania, pomsty v duchu Oko za oko a zub za zub. A prichádza s myšlienkami, ktoré museli pôsobiť priam elektrizujúco. Nie pomsta je spravodlivou odplatou, ale nastavené líce je aktom ľudskosti. Už samotné pomyslenie na hriech, na pomstu, na smrť, vraždu, úmysel, lúpiť, je skutkom nehodným človeka, humanistu. Už len myšlienka na zlo z nás robí zloduchov. To bolo v staroveku. Dnes jeho myšlienky sú základom Deklarácie ľudských práv a slobôd a ateisti sa k nim hlásia popierajúc ich božský pôvod. Ako to, že sekulárny humanizmus bez boha speje k zlomyseľnosti a nenávisti voči človeku? Vari prejavy radosti zo zrútenia lietadla s Alexandrovcami nám majú spôsobovať potešenie, lebo sa to stalo politickému nepriateľovi dnešných socialistov nenávisti? A oproti tomu – na porovnanie – vyhlásenie pápeža:

„Vyjadřuji hlubokou soustrast nad smutnou zprávou o ruském letadlu, které se zřítilo do Černého moře. Pán ať potěší drahý ruský národ a příbuzné pasažérů tohoto letu: novinářů, posádky a členů vynikajícícho armádního sboru a orchestru. Blahoslavená Panna Maria ať pomáhá v probíhajícím pátrání. V roce 2004 tento sbor [Alexandrovci] vystoupil ve Vatikánu u příležitosti 26. výročí pontifikátu svatého Jana Pavla II. Modleme se za ně…“

(Brána Pravda.sk – podľa mojich vedomostí –  nevenovala pozornosť hanebnému vyhláseniu socialistickej poslankyne Julie le Goiic)

Zdroje:

https://www.christianophobie.fr/breves/bfm-tv-denonce-publication-douteuse-de-julie-goic

http://www.bfmtv.com/politique/saint-etienne-du-rouvray-une-elue-brestoise-dans-la-tourmente-pour-un-tweet-douteux-1020835.html

http://www.hlavnespravy.sk/politicka-zo-strany-zelenych-sa-drzo-vysmievala-z-mrtveho-knaza/814491

 

 

Prekvapivý postoj mienkotvorného ateistu Paradu k masakre v kostole v Texase

Masová vražda, ktorá sa udiala v Texase, stála životy takmer 30 ľudí. Bývalý učiteľ náboženstva, bývalý vojak a bývalý pacient psychiatrickej nemocnice sa rozhodol vysporiadať si spory so svokrou a zastreliť ju v kostole, kam často chodila. No a v osudný deň tam táto pani neprišla. Koho by to nenaštvalo? A tak sa už ako militantný ateista pustil do práce, výsledkom ktorej je hromada mŕtvych.

Masakry v USA už nás akosi nevytŕhajú z rutinnej pohody. Neprekvapujú. Zbrojná lobby v USA si urobila z bezpečnosti biznis a na obranu je ochotná komukoľvek predať aj guľomet. A tým “ktokoľvek” sa až príliš často stávajú psychopati.

Ateista Parada napísal zriedkavú sebareflexiu. vyjadril ľútosť nad týmto zločinom, ktorého sa dopustil ateista. Vhodné na prečítanie:

Čierny deň pre ateizmus 5. november 2017!

Citujem:

Z celého srdca kričím:

Je suis église! I am Church!

Som humanista, ale musím povedať aj to známe „Som cirkev“ v tom význame, že humanisti sa musia postaviť na odpor aj militantným ateistom, ktorí neváhajú vraždiť, ničiť ľudské životy!

Ateista Ján Parada dozrieva. Vždy som si myslel, že lídrom slovenského ateizmu sa stane Eduard Chmelár. Snažil som sa ho upozorňovať na hodnotové úlety. Márne. Posledné jeho vystúpenie na pohrebe preživšej nacistický masaker v Ostrom Grúni,  pani Novákovej, kde bez súhlasu pozostalých vystúpil na pohrebe v katolíckom ríte a propagoval sekulárny humanizmus, bol hyenizmom a trápnosťou. Chmelára dlhodobo upozorňujem na jeho samoľúbosť, narcizmus, vlastné spupné ego. Jeho JÁ jje nad všetkých a všetko. Chmelár sa mení na psychopatického extrémistu.

Ján Parada sa mení na skutočného humanistu, kultúrneho ateistu. Už dlhšie u neho badám aj vzdanie sa nadradenosti, ktorú tak rád používal v blogoch. Jeho povýšenecké frázy o tom, kde-kto je hlupák, nevie o čom hovorí, je nevzdelaný…a podobne, robili z neho práve to, akú nálepku používal. A stačí tak málo, ponúknuť pokoru faktov a rozhovoru a stane sa ktokoľvek lepším a hodnotnejším. Ľudia nemajú radi aroganciu. A ani u blogerov.

Je to paradox. Kým v USA môžete beztrestne vlastniť samopal, v takom Dánsku sa nesmiete ani len brániť pred znásilnením slzotvorným sprejom. Obe krajiny sú vraj demokratické:

Dánka sa ubránila znásilneniu, čaká ju však pokuta

Neodpustím si zlomyseľnú poznámku diskutéra:

..mala použiť dovolený nôž, mačetu, kladivo, sekeru, vidly a nakoniec krompáč naprieč celým telom.
…a všetko by bolo kosher….

Politická korektnosť právom poburuje občanov. Ako za socializmu. Nuž blázni vládnu tomuto sekulárnemu svetu.

To je jak keby policajti povedali v inej nazornej situacii:
“Pachatel nam ušiel , nechceli sme porušiť dopravné predpisy .”

Pre zujímavosť fcb skupina Sutherland Springs Church Shooting

Internetové zdroje však vyvracajú tvrdenie, o ktoré sa opiera aj ateista Ján Parada, že motiváciou k streľbe bola nenávisť k veriacim. Ukazuje sa, že ide o hoax. Podobne boli za klamstvá označené zvesti, že strelec vošiel do kostola s vlajkou Antify alebo že patril k radikálnym mohamedánom.

https://en.wikipedia.org/wiki/Sutherland_Springs_church_shooting#cite_note-griffin-72

https://en.wikipedia.org/wiki/Sutherland_Springs_church_shooting

https://www.yahoo.com/news/texas-shooting-us-far-try-085600412.html

Príspevok k výročiu VOSR – ateistický veľkochrám

Znie to takmer neuveriteľne. Ateisti sa rozhodli postaviť megachrám ateizmu. Zbúrali pre to historickú pamiatku, aby nakoniec z celého projektu zostala jama neskôr využitá na “unikátny” vykurovaný bazén pod holým nebom – akože inak – v Rusku a v celosvetovom meradle.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pal%C3%A1c_sovietov

O niečo lepší osud postihol ruský chrám nápadne pripomínajúci svätopeterskú katedrálu vo Vatikáne – chrám v Petrohrade. Najkrajšia Kazaňská katedrála patrí medzi najkrajšie stavby pravoslávia a podobne onoho času vyspelého ateizmu slúžila ako Múzeum ateizmu. Múzeom ateizmu bola aj druhá najväčšia pravoslávna katedrála na svete – Chrám sv. Izáka v Petrohrade.

Na zamyslenie – Paradovo sekulárne ad absurdum

Mienkotvorný ateista Ján Parada sa rád pozastavuje nad tým, že cirkvi sú financované na základe zákona starého (koľko?) 40 rokov. No neprekáža mu odstraňovanie krížov na základe zákona z roku 1905.

Prečítajte si článok o kauze kríža na soche Jána Pavla II.:

https://euractiv.sk/clanky/vysehradska-skupina/francuzske-rozhodnutie-o-soche-papeza-sposobilo-medzinarodny-rozruch/

 

Chmelárov reformačný nezamýšľaný fašizmus

Je to len pár desiatok hodín, čo nás vševedko Chmelár presviedčal, ako Lutherovo búšenie kladivom po akejsi drevenej bráne akéhosi kostola začalo celoeurópsku revolúciu. Jeho podliezavý štýl protestantizmu má však aj trpkejšie ovocie. Protestantská cirkev vo Vydranoch bez záujmu našich antikatolíckych extrémistov vystavila v kostole sochu pána Hortyho. Extrémista Weisenbacher sa vyjadril aj pre boľševický denník Pravda, ktorého redakcia sa môže pochváliť titulom Veľvyslanec humanizmu od združenia eštébákov – Spoločnosť Prometheus.

Článok na Pravde má názov Bustu fašistu Horthyho odhalili v kostole

Kostol patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku a táto vyslovila odmietavé stanovisko k jeho uctievaniu. Vyhlásenie tu.

Pokiaľ sa však neuspokojíte s obmedzeným názorom Weisenbachera, prečítajte si aj základné údaje z Wikipédii. Dočítate sa, že Horty sa snažil vymaniť spod vplyvu Hitlera, že odsúdil okupáciu Maďarska Sovietskym zväzom a že v procese s vojnovými zločincami v Norimberku nevystupoval ako obvinený, ale ako svedok. Pričom aj jeho zásluhou boli odsúdení iní vojnoví pohlavári.

Svet nie je taký čiernobiely, ako sa nám snažia nahovoriť dúhoví marxisti.

Vo Vydranoch nakoniec našla domov miniatúra Horthyho. Veľkolepú sochu – ako ju označuje Komárňanská buňka Jobiku – nakoniec do Hodosu, čo je maďarské pomenovanie Vydrian, neprišla. Vraj aj kvôli údajnému protestu protestantského biskupa.

Ako uvádza brána Parameter.sk, busta Horthyho stále čaká na milosť, aby mohla byť vystavená na obdiv vo farskej záhrade. Zatiaľ si ju môžete slobodne opľuť v jednej z miestnosti protestantskej fary. Tam vám ju zaiste ukáže – akože inak – žena, farárka. No povedzte, nie je lepšie mať za farárov len mužov?

Citujem (tak trochu “po maďarsky”): Predseda našej strany s malou sochou Horthyho, ktorú predniesol prezident spoločnosti Miklós Horthy Ferenc Zetényi-Csukás, Julianne Kis-Csáji Pastor.

Príspevok našich maďarských národniarov oplakávajúcich Trianon ako sopľavé !dzecko” dudlík bol darom k 500ému výročiu reformácie. No to ale neočakávali, že 80 nevďačných občanov a to dokonca s maďarskými červeno-bielo-zelenými krvinkami bude opovrhovať tak významným darom. A veru padnú aj tvrdé slová na adresu emancipovanej farárky. Ale uznajte, veď aj protestantské farárky sú len ženy a tvrdé majú rady. Spoločnosť, ktorá farnosť obdarovala, rozmnožuje busty Horthyo a zasieva nimi celé veľkomaďarský priestor. Dúfajúc, že sa zase prepudia maďarské pudy. Možno – ktovie – aj Ježiš bude opäť Maďarom a nie Židom.

A ešte dovetok. Sochu darovala Spoločnosť Miklosa Horthyho. Presnejšie jeho priateľov – minihortíkov. Ale to je – uznajte – jedno. Uvidíme, či Lorenz a Kalmus nájdu gule, aby hľadali dobre ukrytého Miklosa v Hodosi. Pardon . Vo Vydranoch. Keď doteraz nenašli gigantickú sochu masového vraha Atilu v Čilistove. Nuž koho chlieb ješ, toho piesne spievaj.

Odporný hyenizmus. Chmelár zneužil pohreb na politickú propagandu

Dnes sa konal v Ostrom Grúni pohreb zosnulej Anny Novákovej, ktorá prežila masaker z čias Druhej svetovej vojny.

Masaker v Kľakovskej doline (iné názvy: masaker v Ostrom Grúni a Kľaku, Krvavá nedeľa) sa odohral 21. januára1945. Nemeckénacistickéozbrojené zložky v spolupráci so slovenskýmikolaborantmi pri ňom zavraždili celkovo 148 obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak a obe obce následné vypálili. Tieto udalosti sú hoci nie do množstva obetí, ale spôsobom vykonania považované za najbrutálnejší vojnový zločin spáchaný na území Slovenska.^[1]

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Masaker_v_K%C4%BEakovskej_doline

Na žiadosť zosnulej pohreb bol v rímsko-katolíckom ríte. Nebol by to Chmelár, posluhovač eštébákov z občianskeho združenia Prometheus, aby sa nezviditeľnil proti vôli príbuzných. Je to Chmelár, ktorý opantaný vlastnou pýchou loví svoje portréty s významnými osobnosťami a pestuje si auru vlastnej dokonalosti – akože inak – pri dôkladnom filtrovaní (rozumej cenzúre) názorov jeho spupnéme egu nelahodiacich.

Chmelár pozabudol, že pohreb je súkromnou rodinnou záležitosťou. Je to pár hodín vyhradených úcte zosnulých, príbuzných, pri rešpektovaní rodinného žiaľu. Fanatik a narcis Chmelár zacítil príležitosť a chytil sa slova…

Dnes sa mi dostalo obrovskej cti, keď ma požiadali, aby som na cintoríne v Ostrom Grúni predniesol jediný smútočný prejav nad rakvou poslednej svedkyne Krvavej nedele z 21. januára 1945 Anny Novákovej, ktorá zomrela pred týždňom vo veku 83 rokov. Tento prejav bol však poznačený nielen veľkou bolesťou, ale aj rozhorčením nad kázňou katolíckeho farára Františka Moška, ktorý zneužil pohreb na relativizáciu zločinov fašizmu. Už keď začal svoju reč v kostole známou výhovorkou všetkých neoľudákov „nie som historik, ale…“, vedel som, ktorá bije. No keď namiesto spomienky na zosnulú začal rozprávať, že ktovie, ako to bolo, že chyby sa robili na oboch stranách a že on sa rozprával s dvoma historikmi, ktorí mu rozprávali niečo iné, vo viacerých prítomných doslova vzkypela krv a niektorí dokonca opúšťali preplnený chrám. Nemohol som mlčať. Nemohol som takto nechať špiniť pamiatku 148 nevinných zavraždených mužov, žien a detí. Preto keď ma na cintoríne požiadali o slovo, môj hlas (ktorý mám aj bez toho, ako viete, dosť silný) burácal nad celou Kľakovskou dolinou tak, že bolo počuť ozvenu. Hovoril som síce ako obyčajne z hlavy, ale v tom pohnutí som si zapamätal takmer každé slovo. Nech sa páči:

„Pred dvoma rokmi, pri príležitosti 70. výročia Krvavej nedele, som začal svoj príhovor pri pamätníku v Ostrom Grúni osobitným oslovením a hlbokým úklonom smerom k pani Aničke Novákovej. Dnes som sa jej poklonil naposledy ako najväčšiemu symbolu tragédie, ktorá poznačila nielen Ostrý Grúň a Kľak, ale celé Slovensko. Často som sa pýtal sám seba, čo je to za silu, ktorá prinúti človeka vrátiť sa na miesto toho najstrašnejšieho masakru, aký len môže prežiť desaťročné dieťa, ktorému pred očami vyvraždia celú rodinu a ktorého sestrička zomrie v jej náručí pod hromadou mŕtvol. Čo je to za silu, ktorá vás neodradí od toho, aby ste sa do tejto dediny vrátili a postavili si dom vedľa miesta, na ktorom bolo hromadné popravisko a masový hrob. Bola to sila života. Chuť žiť vyhnala smrť z tejto nádhernej doliny a premenila ju opäť na miesto pre ľudí. Pani Anna Nováková doslova obetovala svoj život pre to, aby bola chodiacim pomníkom jedného z najstrašnejších vojnových zločinov na území Slovenska, aby rok čo rok rozprávala o tom, čo prežila a aby sme na to nikdy nezabudli. Keď som ju videl naposledy, spýtal som sa jej, aké to bolo, keď po dlhých desaťročiach spoznala jedného z vrahov svojich rodičov a súrodencov, no súd mu nevedel nič dokázať a on sa jej smial cynicky do očí. Povedala mi vetu, ktorá ma šokovala: „Ja tomu človeku nič zlé neželám. Už dávno som mu odpustila.“ Hovorí sa, že odpúšťať môže len boh, ale pre nikoho nie je odpustenie také ťažké ako pre človeka, ktorý prežil Krvavú nedeľu a stratil pri nej všetkých blízkych. Pani Anička nás celým svojím životom a prístupom k nemu učila, čo je najdôležitejšie: láskavosť, odpustenie a dobrota. Ona jediná mohla týmto vrahom odpustiť. Nie niekto z nás. Nie niekto z nás!

My všetci, čo stojíme na tomto kopci, my všetci, čo si ju pamätáme a pamätáme si, čo rozprávala, si ju uctíme najviac tým, že nezabudneme, že ponesieme ďalej jej pochodeň, že budeme odovzdávať svedectvá o tom, čo napáchal fašizmus a čoho je schopná nenávisť medzi ľuďmi. Lebo fašizmus sem nevpochodoval v uniformách s hákovými krížmi. Fašizmus sem vpochodoval v maske našej ľahostajnosti, ktorá si nevšimla, ako sa správame sused k susedovi, ako nevraživosť prerástla v nenávisť, ako naša neschopnosť tolerovať jeden druhého zapálila požiar, ktorý sa už nedal uhasiť. Buďme preto ostražití. Nemôže nám byť predsa jedno, kto na akej strane v tom čase stál. Musíme byť predsa schopní rozoznať v takejto vyhrotenej situácii dobro od zla. Kto ak nie kňaz to má vedieť rozpoznať? Je to vari kresťanské špekulovať na takomto pietnom mieste nad údajnými chybami obetí? Urobili vari nejaké chyby tie malé neviniatka? Vraždili vari partizáni niekedy malé deti? To naozaj nevieme, kde stálo v tomto osudovom konflikte dobro a zlo? Čo to boli za ľudia, ktorí dokázali strieľať na také neviniatka? Veď aj oni mali rodiny, matky, deti, to pri tom nič necítili? A čo tí ľudia z okolitých dedín, ktorí obyvateľov Kľakovskej doliny zradili a priviedli sem špeciálnu jednotku nacistickej armády – necítili vari žiadnu hanbu za to, že vydali svojich blížnych do rúk nepriateľov?

Keď Abraham Lincoln vyhral občiansku vojnu Sever proti Juhu, zjednotil Spojené štáty a vytvoril americký národ tým, že včlenil porazených do spoločnosti a s výnimkou vojnových zločincov ich nekriminalizoval. Ale nikdy, nikdy by nedopustil, aby niekto relativizoval americké hodnoty, aby niekto čo i len pripustil možnosť pokračovania otrokárstva. Juh tú vojnu prehral, a tým sa táto téma stala minulosťou. Aj naše Povstanie bolo skôr občianskou vojnou ako celonárodným odporom. Ale v ohni Povstania sme ukuli všetky hodnoty, na ktorých stojí naša sloboda a nezávislosť. Je čas si odpustiť, ale nie je čas zabudnúť. Toto všetko bolo zbytočné, ak budeme relativizovať zločiny fašizmu a ak budeme hanebne meniť obete na spolupáchateľov. Tu, nad hrobom tejto dobrej a statočnej ženy prisahám, že je nás stále dosť, ktorí sa vedia postaviť vzmáhajúcemu sa fašizmu na odpor, že je nás stále dosť, ktorí si ctia hodnoty, za ktoré vykrvácali naši predkovia. Pani Anička, Vy ste urobili, čo ste mohli. Odpočívajte v pokoji. Teraz je rad na nás. Česť vašej svetlej pamiatke.“

Trochu som sa obával, ako tento spontánny príhovor príjmu miestni obyvatelia, Nálady boli medzi nimi všelijaké a nezabudol som, kto v tejto dedine vyhral župné voľby. O to viac ma potešilo, keď mi po prejave mnohí ďakovali, že som hovoril aj za nich a že farárove poznámky boli nemiestne. Ešte to teda s nami nie je také zlé. Ešte sme sa nevzdali…

Na samoľúby prejav Chmelára reagoval vnuk zosnulej. Citujem rozhovor s Chmelárom:

Milos Novak: Môžem sa opýtať kto vás požiadal o váš smútočný prejav?????
Eduard Chmelár: Starostka a vicestarosta obce.
Marek Novák: Viete čo??? Neviete vôbec aleze vôbec nic
Milos Novak: Eduard Chmelár pokial viem ani starostka ani vicestarosta nie sú rodinný príslušníci mojej starkej. Nechápem potom prečo niekto cudzí má organizovať niečo take ako organizovali. Naša rodina vás tam nepotrebovala a ani nevolala. Volali sme si katolickeho kňaza Františka Mošku a to bolo aj vôľou našej starkej. Tak to prosím rešpektujte a vaše vyjadrenia na adresu kňaza si odpustite v médiách. Váš názor si nechajte pre niekoho iného. Naša rodina naň nieje zvedavá.

Chmelár teda nebol pozvaný na súkromnú rodinnú rozlúčku, aby si tam honil svoje ego. On zneužil pohreb na pestovanie vlastnej osobnosti, nadchýňania sa vlastným burácajúcim hlasom, samoľúbosťou, pýchou…

Chmelár zabúda, že fašizmus vznikol ako reakcia na komunizmus (marxizmus) šíriaci sa z Ruska (vtedy ZSSR) a Chmelár ako marxista si bojom proti fašizmu honí svoje boľševické ideály. Vtedy aj dnes ide o reakciu na zvrátenosti prameniace z marxizmu.  Boľševické svine zacítili príležitosť dostať sa k moci a zmocniť sa diktatúry aj cez naočko boj s fašizmom.

Za článok môžete zahlasovať aj na Vybrali.sme .sk

Aktualizácia:

Brána Sme odstránila článok o porušení volebného moratória Eduardom Chmelárom z rubriky Vybrali.sme