Hovorcom protestujúcich feministiek vrahyňa

Reklamy

Blog Sulíka – Kde je lož a kde je pravda

Alebo Sulík tvrdo proti marxistom.

(Poprosím pána Paradu, aby skúsil napísať niečo k jadru a hlavnej myšlienke a nezaťažoval internetový svet taľafatkami majúcimi pôvod v preklepoch alebo omyloch)

Richard Sulík preložil článok pána Jiřího Weigla:

Kde je lož a kde je pravda

30.1.2017 o 11:16 | (upravené 31.1.2017 o 2:52) Karma článku: 11,42 | Prečítané:  6452x

Tento článok napísal Jiři Weigl, pôvodné umiestnenie je tu: http://neviditelnypes.lidovky.cz/svet-kde-je-lez-a-kde-pravda-d0b-/p_zahranici.aspx?c=A170117_220432_p_zahranici_wag

Článok som preložil do Slovenčiny a mierne ho zjednodušil, samozrejme so súhlasom autora. Nestotožňujem sa so všetkým, považujem ho však za významný príspevok do diskusie.

Dramatické politické zmeny, ktoré na Západe priniesol rok 2016 v podobe brexitu, víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA a zreteľne signalizovaný odklon veľkej časti voličov mnohých európskych krajín od doterajšieho politického a mediálneho mainstreamu, priniesli úvahy a špekulácie o  „postfaktickej“ či „postpravdivej“ epoche, v ktorej vraj dnes žijeme.

Mainstreamové médiá a experti unavujú verejnosť analýzami „lži“ ako fenoménu doby. Pod paľbou sa ocitajú sociálne siete a internet ako jej šíritelia, na programe dňa je ich kontrola a cenzúra. Vlády zriaďujú v rámci štátnej byrokracie „úrady pravdy“, ktorých úlohou je údajnú „lož“ vo verejnom priestore potláčať a šíriť „pravdu“. Fenoménom doby sú oficiálne hlásané konšpiračné teórie, čo bol až doposiaľ žáner neprípustný a vylúčený zo serióznej diskusie. Dnes je však politický debakel „pokrokárskeho“ establishmentu vysvetľovaný prevažne konšpiračne ako dielo diabolskej Putinovej propagandy, všemocnej a všadeprítomnej.

Skutočnosť, že vládnuce elity zvaľujú zodpovednosť za svoj neúspech na Rusko a „lži“ na sociálnych sieťach, ktorými vraj informáciami zahltení občania na Západe veria, je fascinujúca.

„Pokrokári“ absolútne odmietajú diskutovať o  ideových koncepciách Západu, ktoré stále väčšia a väčšia časť verejnosti odmieta. Ideológia, z ktorej vychádzajú,  je „pravda“, iný názor alebo kritika sú „lož“. Tento zúrivo a hystericky presadzovaný postoj pred nami odhaľuje alarmujúcu skutočnosť, že sme až doposiaľ boli ovládaní  netolerantným politicko-ideovým prúdom, ktorý nemá v úmysle pripustiť diskusiu o smerovaní spoločnosti a je pripravený realizovať svoje predstavy za akúkoľvek cenu.

Ideológia, ktorá v posledných desaťročiach ovládla mainstreamové politické myslenie na Západe, je radikálne ľavicovo „pokrokárska“ a jej cieľom je nielen západnú spoločnosť, ale celé ľudstvo urobiť „šťastným“ podľa svojich predstáv. Má jeden staronový ľavicový cieľ – vytvoriť nového človeka a novú spoločnosť a odstrániť všetky prekážky, ktoré tomu bránia. Tými prekážkami sú predovšetkým tradičné spoločenské štruktúry – národný štát a národ, rodina, náboženstvo a dokonca i tak základný stavebný kameň ľudskej spoločnosti, ako je pohlavná identita. Útok na tieto štruktúry a snaha o ich narušenie a maximálne oslabenie prebieha už dlhé roky a je maskovaný vznešene znejúcim bojom za ľudské práva, európsku integráciu, globálnu vládu, boj proti klimatickým zmenám, všeobecné šírenie „dobra“ atď.

Tento ideový prúd, ktorý vyrastá z rovnakých koreňov ako zbankrotovaný komunizmus, v posledných dekádach celkom ovládol a zdeformoval tradičné politické spektrum na Západe. Sám sa nazýva liberálne-demokratický, ale jeho dnešné postoje ukazujú, že v skutočnosti ani liberálny, ani demokratický nie je. Správnejšie je nazývať ho ľavicovo-pokrokársky mainstream. Navyše sa tvári, že je predstaviteľom a obrancom tradičného Západu, tradičnej Európy, tradičného kapitalizmu, jednoducho všetkého toho, čo si bežný občan spája so západnou slobodou a prosperitou. To je ale jedna veľká lož.

Heslom, pod ktorým si tento dominantný politický prúd nárokuje presadenie svojich zámerov, je rovnosť, hlavným nepriateľom naopak sloboda. Zatiaľ čo komunizmus presadzoval ekonomickú rovnosť, moderné ľavicové pokrokárstvo je ďaleko ambicióznejšie. Chce zmeniť nielen spoločnosť, ale i ľudskú prirodzenosť a identitu.

Rovnosť v akejkoľvek šírke je možné zabezpečiť iba vtedy, keď spoločenským subjektom priznáme nielen morálny, ale i právny nárok na rovné spoločenské postavenie v danej oblasti. Odtiaľ pramení absolutizácia nárokových tzv. ľudských práv a ich súčasná neuveriteľná extenzia. V slobodných pomeroch je ideál rovnosti nedosiahnuteľný, pretože sa neustále stretáva s nerovnými podmienkami existencie veľmi rozdielnych jednotlivcov. Rovnosť ako zásadnú spoločenskú hodnotu môže vynútiť iba štátna moc obmedzením individuálnej slobody. Odtiaľ plynie etatizmus dnešnej doby a snaha o maximálne podriadenie života  jednotlivcov štátnej kontrole. Nebezpečná pre tieto zámery je i samotná demokracia, pretože v nej súperiace politické sily reprezentujú  rozdielne záujmy v spoločnosti, ktoré vznikajú na základe rozdielneho spoločenského postavenia ľudí. Takéto rozdelenie spoločnosti bráni presadeniu „dobra“ a vzniku novej spoločnosti rovných jedincov. Tzv. demokratický deficit Európskej únie, kde vládne iba jediná prípustná politická línia, preto nie je pre nich poľutovaniahodným nedostatkom, ale naopak, želaným vzorom postdemokratickej budúcnosti pre všetkých.

Sily, ktoré dnes vládnu Západu, nie sú ochrancami sveta, ktorý poznáme a o ktorý sa bojíme. Sú jeho boritelia. Ich ciele sú revolučné, rovnaké, ako boli ciele marxistických revolucionárov pred sto rokmi. Chcú zmeniť svet, zmeniť človeka a jeho správanie, chcú kontrolovať a ovládať ľudské životy v mene „pravdy“, ktorú poznajú len oni. Preto musí zmiznúť národ a národný štát ako veľká prekážka tejto pripravovanej globálnej politickej zmeny.

A tak neustále počúvame o vine národných štátov počas vojny 20. storočia, akoby vojny netvorili ľudské dejiny po tisícročia, dávno predtým, než národné štáty vznikli. Najhoršou nadávkou je nacionalizmus a láska k vlasti. Celá európska integrácia prebieha pod vlajkou oslabenia národných štátov. Odtiaľ pramení nekončiaca centralizácia kompetencií v Bruseli, snaha o regionalizáciu EÚ a v poslednej dobe pokus zmeniť etnické pomery na kontinente masovou migráciou z Afriky a Blízkeho východu a pomocou multikulturalizmu rozbiť existujúce národy.

Zásadnou prekážkou je rodina, po veky najpevnejšia spoločenská bunka zabezpečujúca reprodukciu spoločnosti a jej hodnôt. V modernom západnom svete stratila ochranu. Je rozbíjaná genderovými a feministickými predstavami a projektmi popierajúcimi prirodzenú rozdielnu úlohu oboch pohlaví pri výchove detí. Materstvo je fakticky degradované na prekážku v práci a  nie je oceňované ako zmysel jej existencie. Posilňujú sa tendencie minimalizovať úlohu rodiny vo výchove detí.

Úplne extrémne je súčasné transgenderové trieštenie, ktoré je oficiálnou politickou agendou na národnej i medzinárodnej úrovni a má za cieľ zrušiť biologicky danú pohlavnú identitu jednotlivca a urobiť z nej vec spoločnosťou umožňovanej slobodnej voľbou.

Ambíciou dnešného mainstreamu je ovládnuť a úplne zmeniť ľudské správanie. Nárok na jeho kontrolu establishment odvodzuje od rôznych vedeckých či pseudovedeckých poznatkov a názorov, ktoré sú modernou náhradou náboženských imperatívov. V ich mene prebieha obmedzovanie ľudskej slobody. Typický je z princípu absurdný boj proti klimatickým zmenám, štátne vynucovanie zdravého životného štýlu, ochrany spotrebiteľa a ďalšie zámienky, ospravedlňujúce kontrolu a  reguláciu života ľudí. Moderné informačné technológie a ich masové rozšírenie umožňujú detailnú kontrolu občanov, dozor nad ich chovaním a myslením, čo dáva gigantické možnosti pre manipuláciu. Vynucovaná politická korektnosť likviduje nielen slobodnú politickú diskusiu, ale i schopnosť dovoliť si nezávisle myslieť a vyjadrovať svoje záujmy.

Štátna moc na nadnárodnej  úrovni sa úplne vzdialila akejkoľvek demokratickej kontrole a zodpovednosti občanom. Moderný západný establišment preto k vynucovaniu poslušnosti občanov nepotrebuje primitívne násilie a teror, akým bola budovaná komunistická nirvána. Jeho projekt  prebieha salámovou metódou a v neustále blahobytnom západnom svete jeho jednotlivé kroky až doposiaľ nevzbudzovali nadmernú pozornosť. To sa dnes mení .

Odmietnutie tohto smerovania narastajúcou väčšinou obyvateľov západných krajín nie je žiadny produkt „postfaktickej“ či „postpravdivej“ éry, ako nám tvrdia médiá, ani manipulácia všadeprítomnej ruskej propagandy. Je výsledkom každodennej skúsenosti miliónov ľudí. Politika ľavicových pokrokárov nevedie západný svet k prosperite, ale naopak k stagnácii, úpadku a degradácii. Štát blahobytu sa v podmienkach globalizácie vyčerpal. Etatizmus a všezahrňujúca regulácia, charakteristická pre dnešný Západ, neumožňuje obnoviť konkurencieschopnosť. Život na dlh dosiahol svoje limity. Kríza rodiny priniesla pokles pôrodnosti a starnúcu spoločnosť, migrácia z iných kultúr nie je schopná demografický pokles adekvátne nahradiť. Naopak, prehlbuje sociálne problémy a prináša etnické, náboženské a kultúrne strety.

Veľkým fiaskom sa ukázalo byť euro a vôbec celkové dnešné smerovanie EÚ. Tvárou v tvár vzostupu Číny, Indie, Ruska a ďalších predtým rozvojových krajín sa existujúca politika ľavicovo-pokrokárskeho establišmentu ukazuje pre stále väčšiu časť západnej verejnosti ako neprijateľná. Neprináša prosperitu a jej revolučné ciele sú neprirodzené a ľuďom odcudzené. To nie sú lži ani hoaxy, to je evidentná politická realita preukázaná voľbami.

Pokrokársky mainstream ale odmieta o svojej politike diskutovať. K volebným debaklom a meniacej sa spoločenskej atmosfére za začína stavať podobne ako Stalin k neúspechom pri budovaní komunizmu v ZSSR – ide o akciu vonkajších nepriateľov a ich propagandu. Kriticky uvažovať o svojich chybách a zmene politiky je neprípustné, pretože my sme „pravda“. Čaká nás tak z čias komunizmu dávno známy boj proti zahraničnej „lži“, ktorá môže za všetky neúspechy neschopných vládcov. Pokiaľ rok 2017 neprinesie ďalšiu kapitolu zmien spustených brexitom a Trumpom, nastúpi znovu pochmúrna éra „normalizácie“, na ktorú sa pokrokári otvorene chystajú.

Výsledok vzbury ľudí na Západe proti falošnému a svojou podstatou antihumánnemu pokrokárstvu založenému na inštitucionalizovanej lži zvanej politická korektnosť má preto zásadný význam i pre nás. Ide znovu o slobodu, o právo slobodne myslieť a žiť podľa svojich zvykov a tradícií.

https://richardsulik.blog.sme.sk/c/445875/kde-je-loz-a-kde-je-pravda.html
Z pamäte Google / Kde je lož a kde je pravdaZ pamäte Google / Kde je lož a kde je pravda

Ján Parada: Keď neviem, tak aspoň pošpiním oponenta!

Mienkotvorný ateista Ján Parada mi opäť venoval blog. Koľká to pozornosť od tohoto pána označujúceho sa za sekulárneho humanistu! Jeho posledný text písaný žlčou má názov Hanebný katolík z Trnavy pokračuje v klamstvách. Pred desiatimi dňami mi venoval pozornosť článkom “Keď katolík bránij Hitlera“, kde sa pokúsil ma onálepkovať stigmou fašistu a rasistu. Jeho nenávistný pokus zneužiť utrpenie židov v koncentračných táboroch na zneváženie názorového oponenta si už povšimli aj ľudia z okolia antifašistického aktivistu pána Jána Levoslava Benčíka:

Vrátim sa ale k vášmu prípadu: ok, problém je to v tom, že niekto (Ján Parada) s mediálnym dosahom zrejme, vás dajme tomu zosmiešnil vytrhávaním vecí z kontextu.

Pánovi ateistovi Paradovi som odpovedal na rovnakej úrovni – článkom na blogu. Jeho názov “Podľa čoho poznáte zúfalého sekhumanistu? No že všade vidí fašistov.”  ho popudil viac, ako dôsledná oponentúra. Tú už nestrávil a reagoval tak ako reagoval.

Rozoberme si niektoré jeho tvrdenia.

Manipuluje s verejnou mienkou, ako keby sa držal nejakých návodov dajme tomu z príručky s príznačným názvom „Katechizmus katolíckeho klamára“ (KKK)

Ján Parada má zvláštny koníček – vymýšľa “odborné” slovné spojenia a je nimi tak nadšený, že ich začal používať v hojnom počte v nádeji, že sa stane nesmrteľným a jeho jazykové nezmysly sa stanú klišé. Katechizmus katolíckeho klamára je jeho vymyslenina a je to účelový blud. Podprahovo podsúva názor, že akýkoľvek katechizmus, predovšetkým Katechizmus katolíckej cirkvi, je knihou nehodnou úcty a čítania. Klasický tzv. osobný útok – Argumentum ad hominem.

“…spôsob, akým informuje verejnosť o svojich starostiach s ateistami, vytvára dojem, ako keby naozaj pracoval podľa nejakých smerníc a odporúčaní pre šírenie klamstiev.”

Opäť argumewntačný klam dovolávajúci sa anonymnej autority. Navyše ide o konšpiračné tvrdenie podsúvajúce názor o možnom sprisahaní a existencii akéhosi manuálu a tajných smerníc.

Šíri klamstvá podobným spôsobom, ako to robia ľudia, ktorí sa v súčasnosti nazývajú „konšpirátori“

Takže nálepky fašista a rasista na mne nedržia, skúsil pán Parada ma onálepkovať etiketou “konšpirátor”! 🙂 Má to jeden háčik. V predchádzajúcej vete sa sám usvedčil z konšpirácií. Zlodej kričí: “Chyťte zlodeja!”

Kedysi ľudia vymýšľali rôzne rozprávky pre dospelých ľudí, napríklad ako nejaký boh nechal uspať Adama, „prvého muža na svete“, a z jeho rebra vyhotovil Evu, „prvú ženu na svete“. To sú rozprávky, ktoré sú súčasťou náboženských predstáv

Argumentačné klamy – klamná analógia a nejednoznačnosť pojmov
Rozprávka je krátky prozaický, zriedkavo – veršovaný útvar, spravidla vymyslený príbeh, ktorý má za cieľ poučenie a pobavenie čitateľov alebo poslucháčov. Rozprávka má za cieľ poučenie a pobavenie čitateľov alebo poslucháčov, preto sú spravidla nadčasové a mimo konkrétny priestor… (Zdroj: Wiki)
Biblia: ” obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Ústrednou témou samotnej Biblie je Boh a Jeho vzťah k ľuďom, k celému ľudstvu a svetu.” (Wiki)

TvojOponent na svojej stránke, kde z ľavej strany umiestnil ako svoju ikonuAdolfa Hitlera

Ján Parada má na mysli hlavičku môjho blogu Neznaboh, ktorý som tematicky venoval ateizmu. Na modrom pozadí je v strede názov blogu NEZNABOH a pod ním upresňujúce motto “Ateisti! Na slovíčko!”. Na oboch stranách sú realistické prvky. Na ľavú stranu som dal premýšľajúceho Hitlera ako zástupný symbol zdravého rozumu, o ktorom už dnes vieme, kam viedol. Na opačnej strane je detail sochy nachádzajúcej sa vedľa Dómu sv Mikuláša v Trnave. Vedľa tohoto tzv. Hrubého kostola sa nachádza najstaršia sakrálna stavba na území Trnavy – kostnica. Ten detail na mojom blogu predstavuje pominuteľnosť ľudskej slávy a poznanie preahujúce ľudské generácie. To, čo sa ľudstvu javí v istej dobe ako moderné či priamo nadčasové, sa s odstupom času môže ukázať ako nesprávne, spiatočnícke či tragické. Adolf Hitler tu reprezentuje tých, čo sa oháňajú zdravým rozumom a pohŕdajú všetkými naokolo. Pozerá akoby už z miinulosti, možno záhrobia, ale vníma večnosť myšlienok kresťanstva, proti ktorým bojoval v rámci jeho ideológie národného socializmu. Je to však potrebné vnímať iba očami, nie slovami. Je to obraz, ktorý má oslovovať podvedomie človeka.
Parada teda úmyselne zavádza, že je to moja ikona. Nie je to ikona, ale skrytý odkaz. Pre chápavých.
Parada, netrápte sa s tým! 🙂

Jeho priateľ Martin Poliačik je v šoku. Citujem:

‚Pán Sulík, som liberál a Váš volič. Po udalostiach posledných mesiacov, zavŕšeným týmto blogom už nie

… tak nemôže ísť o nikoho iného, len o Martina Poliačika, poslanca NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS).

V texte som urobil chybu a skomolil som meno pána Poláčka na Poliačika. Došlo tým k zámene mien. Či to bol niekoho úmysel alebo nie, ťežko tvrdiť a mňa to ani nezaujíma. Pritom o neho nejde – ten článok bol totiž upútavkou na blog Richarda Sulíka. Takže čitateľ po kliknutí na odkaz sa dostal priamo na originál text. Z diskusie je ale jasné, že dotyčného pána Poláčka si Poliačikom zamenili viacerí. Parada si ale vypichol len jedného – mňa. Lživo tvrdí, že išlo o úmysel poškodiť pána poslanca Poliačika.  Poliačik je tu bezvýznamná postava – o neho nešlo.
Parada robí zo somára komára. Alebo robí búrku v pohári vody. Preháňa, zavádza.

Katolík z Trnavy sám seba 24. januára 2017 opísal, že je „bezvýznamný frfloš z webu“.

S nadsázkou som prízvukoval, že nie som politik, ani kňaz, ani aktivista. Som bloger, nikto z davu, obyčajný veriaci človek s množstvom ľudských chýb a pochybení. Ako to aj uvádzam v úvode mojej apologetickej brány TvojOponent-Obrana kresťanstva.

O takýchto bezvýznamných frflošoch som sa bližšie vyjadril v článkuKonšpirácie ako nové náboženstvá. Spočiatku sú bezvýznamní ako túlavý Ježiš. Dnes nevieme posúdiť, aký význam budú mať dnešní bezvýznamní frfloši v budúcnosti. Bezvýznamným sa javil aj Adolf Hitler.
Podľa sčítania z roku 2011 je na Slovensku 3 347 277 katolíkov (členov Rímskokatolíckej cirkvi). Zatiaľ, našťastie, si katolíci nevšímajú bezvýznamného frfloša z Trnavy, ktorý používa prezývku TvojOponent. Ešte nemá na ľudí vplyv. Ale to sa môže zmeniť, tak ako sa to zmenilo pri pôvodne bezvýznamnom Hitlerovi.

Opäť argumentačný klam:
Argument poukazujúci na dôsledky.
Tvrdí, že z presvedčenia alebo teórie vyplývajú (údajne) neprijateľné dôsledky a z toho vyvodzuje, že musí byť mylná.

Katolík z Trnavy s prezývkou TvojOponent by mohol aspoň pri spovedi povedať kňazovi, že to on je ten TvojOponent. Hádam by mu kňaz dohovoril, že klamať je hriech.

Ján Parada má možnosť reagovať pod mojimi článkami. Mne to pod textami na bráne Humanisti.sk nedovolili. Ak rozpoznal v mojom článku nejaké protirečivé tvrdenie alebo nepravdu – mohol ma na to upozorniť. Neurobil tak. V skutočnosti Paradovi nejde o diskusiu, ale znevažovanie ľudí s iným ako jeho názorom. Nepravdivé tvrdenie totiž nemusí byť zákonite klamstvo, ale aj omyl. Parada to dobre vie, no vedome napísal článok tak, aby čitateľov vmanipuloval do presvedčenia, že vo svojich článkoch úmyselne klamem. Je to veľmi nehygienický prístup pána ateistu Paradu. Ostrakizuje za iný názor.

Dokáže katolík z Trnavy zahodiť svoju obľúbenú príručku? Myslím na ten jeho nešikovný „Katechizmus katolíckeho klamára“.

TvojOponent nepoužíva smernice na manipulácie s čitateľmi. Konšpiračné tvrdenia Jána Paradu už naberá znaky paranoji.

Napríklad na stránke AC24.cz uverejnili 27. januára 2017 článok Bývalý kozmonaut NASA Dr. Edgar Mitchell: Vláda vás klame, mimozemšťania zabránili vojne medzi Ruskom a USA.

Argumentačný klam: Podsunutý kvalifikujúci jazyk. Parada vnucuje názor, že moje články sú rovnakou manipuláciou s čitateľmi ako zmieňované články na konšpiračných weboch a samozrejme, každý to musí vidieť. Citujem:

Samozrejme, nezmysly by sme sa inde, v serióznych novinách, nemali dozvedieť.

Parada má pre vás jednoduchú radu – uznajte, že Parada je seriózny bloger a humanisti.sk serióznou bránou a potom musíte mu dať za pravdu, že TvojOponent je konšpirátor 🙂

Ján Parada zaštituje  svoj znevažujúci blog autoritou a tak dáva svojim klamstvám punc vysoko intelektuálnej úrovne. Hovorí sa tomu aj dovolávanie autority. Citujem:

Edmund Burke v knihe Thoughts on the Cause of the Present Discontents(Úvahy o príčinách súčasnej nespokojnosti, 3. vydanie, 1770, Londýn, tlač J. Dodsley, in Pall-Mall, na strane 106) napísal túto myšlienku:

„When bad men combine, the good must associate; else they will fall, one by one, an unpitied sacrifice in a contemptible struggle.“

V preklade:

„Keď sa zlí ľudia spájajú, aj dobrí sa musia združovať, inak zahynú, jeden po druhom, čo by bola poľutovaniahodná obeta v hanebnom boji.“

Edmund Burke vraj povedal alebo napísal aj túto vetu:

„The only thing necessary for the triumph of evil is for good men to do nothing.“

V preklade:

„Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič.“

Mne sa nepodarilo zistiť, či Burke naozaj niekedy vyslovil alebo niekde napísal aj túto druhú myšlienku o zlých ľuďoch v úprave so slovami „…the triumph of evil…“, ale obe myšlienky sú výstižné.

Edmund Burke, na ktorého sa Parada odvoláva, je považovaný za otca konzervativizmu 😀

 

 

 

Liberál Sulík zavrhol slniečkárov a liberálov!

Konečne! To trvalo!

Ateista a liberál Richard Sulík, niekdajšia ikona antikatolicizmu na Slovensku, odmietol liberalizmus. Presadzuje jedinečnosť tradičnej rodiny a manželstva. Varuje pred islamizáciou. Je proti homosexuálnym manželstvám.

Jeho niekdajší volič, liberál a sympatizant Martin Polačik je v šoku. Citujem:

pán Sulík, som liberál a Váš volič. Po udalostiach posledných mesiacov, zavŕšeným týmto blogom už nie

Tak pár výrokov Sulíka, ktoré rozpútajú na liberálnom Slovensku medzi liberálmi peklo. Citujem:

Som za národné štáty. Myslím si, že rodina je základom našej spoločnosti. Som proti migrantom, lebo to zníži našu mieru slobody. Som za ekonomickú a osobnú slobodu jednotlivcov, konkrétne občanov Slovenska. Nie som európsky liberál, lebo som skutočný obhajca slobody jednotlivca a to je v rozpore s rovnostárstvom, ktoré nám európski liberáli vnucujú.

 

S národmi je to podobne. Liberáli by najradšej národné štáty zrušili, preto sú tak horlivo za európsku integráciu. Pre tých, ktorí si dovolia oponovať, si našli aj príslušnú nadávku: nacionalista. Nuž tak dobre, z pohľadu liberálov som nacionalista, lebo som za zachovanie národných štátov. Som presvedčený, že niečo ako národná identita existuje. Som Slovák, sem som sa po 10-ich rokoch v Nemecku vrátil, lebo tu chcem žiť. A nechcem, aby tu žili státisíce ľudí z iných kútov sveta, lebo to obmedzí slobodu občanov Slovenska. Rovnako nechcem, aby sa na Slovensku (a ani v Európe, no v niektorých krajinách sa tomu dnes už fakticky nedá zabrániť) rodilo viac moslimských ako nemoslimských detí. Jednoducho nechcem a to tiež patrí k slobode – niečo bez ďalšieho vysvetlenia nechcieť.

Celý blog a aj diskusia tu: Nie som európsky liberál, lebo bojujem za slobodu jednotlivca


V texte bolo nepsrávne uvedené meno autora Martina Polačika. Vypadnutím jedného písmenka “i” mohol pánovi diskutérovi nabehnúť poslanecký plat a možno aj ďaľšie poslanecké benefity prináležiace saskárovi Marinovi Poliačikovi. Neúmyselné pochybenie na strane autora upútavky na vynikajúci blog bývalého liberála pána Richarda Sulíka. Za chybu sa ospravedlňujem.
Pre to jedno písmenko napísal militantný ateista celý blog s nadpisom  “Hanebný katolík z Trnavy pokračuje v klamstvách“. Ján Parada už veľmi dlho píše žlčou. Mohol reagovať pod článkom a upozorniť na chybu. Mohol, no neurobil tak. Z komára urobil somáta a z preklepu a chyby úmyselné klamstvo.
Pane, nezarátaj mu tento hriech! 🙂

Včera eštébák prenasledujúci Cirkev, dnes exekútor

Dávam tip na prečítanie reportáže Martina Daňa:

Andrej Dembický – pred rokmi agent ŠTB, dnes obávaný exekútor

Citujem úryvok:

“Exekútor Dembický pochádza z východného Slovenska – z Medzilaboriec. Neskôr pôsobil v Humennom, kde vyštudoval SPŠ Chemickú a pracoval ako robotník v Chemlone. Po návrate zo základnej vojenskej služby v roku 1976 si podal žiadosť o vstup do ŠTB. V žiadosti o prijatie do zamestnania uviedol, že práca v polícii (ZNB) ho baví a chce sa na jej činnosti podieľať – ľudovo povedané, že sa chce stať udavačom, prenasledovať ľudí a robiť dobre pre rozvoj socialistickej vlasti. Do ZNB a ŠTB bol následne prijatý a tu sa odštartovala jeho kariéra, ktorú neukončil ani nežnou revolúciou. Jeho materiály sa datujú až do roku 1994. Hlavnou činnosťou počas pôsobenia v ŠTB bolo sledovať a riadiť zástupcov a predstaviteľov cirkvi a náboženských spoločností. Osobne sa angažoval v 6 akciaách kontrarozviedneho rozpracovania s náboženskou obcou – dve z nich sa volali KONCERT a STÍN. Nadriadený ho popisuje: iniciativny a počína si zodpovedne, hlavne pri mapovaní a dokumentovaní nelegálnych cirkevných štruktúr a vyzdvihol aj získanie dobrého tipu na informátora v cirkvi. “

Na stránke Dlznik.sk sa dočítame, že firma sídli v Košiciach na Werferovej 1 a možno sa s ňou spojiť telefonicky alebo mailom:

055/6446542, 2850088 , 055/6430218 , exekutord@azet.sk, andrej.dembicky@ske.sk

adresa-dembicky

Podľa reportáže Martina Daňa firmu dnes riadi jeho syn.

Profil na Pokeci prezrádza, že ženatý pán Dembický hľadá svoju chýbajúcu polovičku, pričom mu príležitostný sex problémy nerobí – všetko závisí od okolností:

adresa-dembicky-2

Martin Daňo okrem iného uvádza:

V súčasnosti preverujeme prípady, kedy Dembický používal aj nelegálne praktiky a psychický nátlak na dlžníkov, kde v niektorých prípadoch stres vytvorený u džlníka viedol až k jeho samovražde.

Zdroje:
http://pokec.azet.sk/exekutord?i9=f7560d686230
https://www.ginn.press/news/andrej-dembicky?seid=J2V9NP23HJCD5SS
http://dlznik.zoznam.sk/zoznam-exekutorov/dembicky-andrej-judr

Ateisti pozor! Marihuana vám spôsobuje schizofréniu !

Citujem:

Marihuana a schizofrénia: mnohé problémy sú už vyriešené, objavujú sa však nové

Mechanizmus pôsobenia endokanabinoidov
V súčasnosti máme dostupné už veľmi kvalitné štúdie o tom, že marihuana, respektíve ?9-tetrahydrokanabinol (THC), jej hlavná psychoaktívne pôsobiaca látka, zvyšuje pravdepodobnosť schizofrénie. Jej riziko je u užívateľov dvojnásobne vyššie, u ťažkých užívateľov je dokonca takmer štvornásobné v porovnaní so zdravou populáciou (bežný výskyt schizofrénie je zhruba na úrovni 1%, ale závisí od viacerých okolností), čo sa však týka najmä adolescencie. Hovorilo sa o tom aj vo Florencii. Ohľadne tejto témy som absolvoval štyri prednášky s uznávanými výskumníkmi, vrátane Deepaka D´Souzu, ktorý experimentálne viackrát u zdravých dobrovoľníkov potvrdil výskyt pozitívnych, negatívnych, aj kognitívnych príznakov schizofrénie po vnútrožilovom podaní THC. Vnútrožilovom preto, aby vylúčil vplyv iných súčastí marihuany, keďže konope je rastlinka s mnohými substanciami. Medzi nimi je napríklad kanabidiol (CBD), ktorý má na rozdiel od THC antipsychotické vlastnosti. Problémom súčasnej Európy je nárast užívania marihuany, ktorá sa nazýva Skunk alebo Sinsemilla. Pri jej pestovaní sa zamedzí jej opeleniu, takže ide o samičiu rastlinu, ktorá má dramaticky vyšší obsah THC. THC je v istom pomere k množstvu CBD menej nebezpečný, ale tu sa THC:CBD pomer neúmerne zvyšuje v prospech prvej látky, čo zvyšuje psychotomimetické pôsobenie drogy (teda pôsobenie, ktoré napodobňuje psychózu) a má aj závažnejší dopad na zdravie užívateľa.

Euforické účinky marihuany sú zrejme dané aj istým optimálnym THC:CBD pomerom, takže jeho zvyšovanie môže skôr viesť k dysfórii (rozlade) a paranoji. Užívanie marihuany mení morfologické a funkčné charakteristiky mozgu, jej účinky sa neobmedzujú len na endokanabinoidový systém. Pacienti so schizofréniou sú senzitívnejší na psychomimetické účinky marihuany, jej užívanie zhoršuje priebeh ochorenia, pričom psychotomimetické pôsobenie THC nie je možné blokovať pomocou antipsychotík.

Dostupnosť CB1 receptorov, na ktoré pôsobí THC, je v mozgu pacientov so schizofréniou v porovnaní so zdravými ľuďmi nižšia (čo môže znamenať ich znížený počet), pričom antipsychotiká pomáhajú ich dostupnosť zvýšiť. Neliečení pacienti so schizofréniou ju totiž majú ešte nižšiu ako tí, ktorí užívajú antipsychotiká. Zaujímavý poznatok však je, že dostupnosť CB1 receptorov pomáha zvyšovať aj fajčenie tabaku, čo by mohlo sčasti ozrejmovať, prečo pacienti so schizofréniou vo väčšej miere fajčia cigarety. Užívanie marihuany má však opačný účinok, nakoľko sa pri jej dlhodobom užívaní nielen znižuje počet (downregulation), ale aj citlivosť (desenzitization) CB1 receptorov.

Samozrejme, tieto poznatky majú aj svoj osvetový rozmer. Nie je možné plošne tvrdiť, že marihuana je liek. Okrem toho, že je to zjednodušenie, je to aj lož. Je to totiž potenciálne nebezpečná látka, najmä v populácii adolescentov, ktorí by o tom jednoznačne mali vedieť. Čo sa týka témy legalizácie, Marta di Fiori bola opatrnejšia, než podľa mňa mohla byť, nakoľko iba povedala, že by nelegalizovala použitie rastliny, ktorú z väčšej časti ešte stále nepoznáme (obsahuje až 60 fytokanabinoidov, nielen spomenuté THC a CBD, ktoré sú len najviac študované). Možno je však pravdou, že psychiatri a biológovia by sa k tejto téme nemali vyjadrovať, skôr by mali pracovať na vytrvalom a čoraz presnejšom opisovaní jej účinkov na ľudské zdravie.

Veda má pred sebou aj v tomto smere ešte veľmi veľa. Je totiž rozdiel medzi akútnym psychotomimetickým efektom marihuany, o ktorom niet pochýb, a medzi pôsobením marihuany v adolescencii a prepuknutím psychózy o 10-15 rokov neskôr. Ide o úplne iný časový – a napokon aj neurobiologický – rámec. Tiež by sme sa mohli konečne dopredu pohnúť aj s výskumom syntetických kanabinoidov, ktorých psychotomimetický účinok je ešte nebezpečnejší, ktoré majú aj závažnejšie pôsobenie na fyziologické funkcie a ktorých intoxikačná perióda niekedy trvá aj celé dni.

Prečítajte si celý článok na bráne Denníka N:
dennikn.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk Autor: Odborník z psychiatrie, pán Patarák