Fanatizmus antifašistu Weisenbachera ma denne presviedča o tom, že tento šuhaj bude psychopat

V Bratislave (a Košiciach) sa konajú tzv Hanusove dni. Všimol si to aj Weisenbacher a venoval tomuto mestskému festivalu príspevok – akože inak, hanobiaci, znevažujúci.

Weisenbacher a Hanusove dni

najprv si príblížme, čo to vlastne tie Hanusove dni sú:

Bratislavské a Košické Hanusove dni (BHD a KHD) prinášajú na Slovensko nový formát festivalu. Ide o jedinečný mestský akademický festival, ktorý predstavuje širokej verejnosti, no najmä mladým, kritický pohľad na súčasnú kresťanskú kultúru. Nejde o nudné a nezrozumiteľné prednášky. V programe festivalu sa odráža rôznorodosť tém a formátov – diskusií, workshopov, kultúrnych podujatí…
Študentom, mladým pracujúcim, ale aj všetkým ostatným ponúka intelektuálny zážitok, ochutnanie bohatstva kresťanského myslenia, radosť z hľadania pravdy a spoločného nachádzania odpovedí.
Festival sa snaží priniesť témy, ktoré reagujú na výzvy dneška. Jeho témy vyvolávajú diskusiu a sú rovnako pútavé pre veriacich a hľadajúcich. Majú tiež ambíciu riešiť konkrétne problémy, pristupovať k jednotlivým oblastiam odvážne, no zároveň s pochopením a úctou.
V rámci BHD a KHD vystupujú experti z daných oblastí spolu so zaujímavými slovenskými a zahraničnými osobnosťami. Usilujeme sa o to, aby všetky podujatia prinášali zmysel pre dnešného človeka, aby diskutujúci prejavovali voči sebe a svojim názorovým oponentom rešpekt. Záleží nám na tom, aby na podujatiach bola prítomná vášeň, tvorivé napätie, zanietenie pre vec, hľadanie pravdy a hĺbky.
V minulých ročníkoch Bratislavských Hanusových dní vystúpili napríklad Helen Alvaré, profesorka George Mason University, Bill Carroll z univerzity v Oxforde, spisovatelia Michal Hvorecký, Pavol Rankov, Martin Leidenfrost a mnoho ďalších.
Na nultom ročníku Košických Hanusových dní vystúpili napríklad Vladyka Cyril Vasiľ, Alojz Hlina, Milan Krajniak a mnoho ďalších.

Weisenbacher má na vec iný názor. Citujem:

“aký je rozdiel medzi katolíckym akademickým spoločenstvom a islamistami?”

Ak nevie tento prominentný člen Inštitútu ľudských práv, aký je rozdiel medzi islamistami a akademickým katolíckym spoločenstvom, tak potom by mal byť vylúčený z daľšej diskusie o súvislostiach utečeneckých kríz. Takýmito vyjadreniami sa Inštitút ľudských práv radí medzi suterénne mimovládky a samotný Weisenbacher je sklamaním pre akademickú obec. Kým samotný Weisenbacher sa pasuje do pozície bojovníka proti konšpiráciám a hoaxom, sám hoaxy nielenže šíri, ale nabaľuje ich o expresívnosť, vulgaritu a nenávisť.
Hanusove dni prebiehajú v Divadle Malá Scéna STU a v čase prenajímania priestorov sa tam vraj žiadna výstava obrazov nenachádzala. Ale aj keby to nebola pravda, prenajímateľ má právo vznášať námietky a všetko je vecou dohody. Prenajímateľ si teda zmluvne zabezpečil priestory. Netuším, čo bolo príčinou kolízie záujmov, no problém sa riešil v časovej tiesni takýmto spôsobom, pričom obrazy nebolo možné pozvesovať.
Ktosi prirovnal pozakrývanie nevhodných obrazov so zakrývaním rímskych plastík pred príchodom akejsi iránskej delegácie. No je to neporovnateľné, lebo rímskle plastiky sú súčasťou verejného priestoru a sú prirodzeným prostredím ľudí, ktorí sú tam doma. Ak niekto ide na návštevu, musí rešpektovať obyčaje a zvyklosti domácich pánov. Hosť má zaklopať na dvere a spýtať sa, či môže ďalej.
Divalo Malá scéna je komerčný priestor a mňa na tejto nenávistnej kauzičke teší, že robí Hanusovým dňom reklamu.

Vyjadrenia typu “nabudúce budú upaľovať čarodejnice” alebo “… niekde sa tomu hovorí aj cenzúra…. potláčaním umenia a umelcov sa všade začal extrémizmus a netolerancia….” sú argumentačným zavádzaním. Kedysi sme to nazývali preháňaním. A dotýčného táraja sme upozornili, aby nerobil z komára somára. Prípadne nerobil búrku v pohári vody. Alebo v šerbli.

Sekulárni humanisti sa zosmiešnili a dokázali, že ich multikulturalizmus je odporne monokultúrny.

 

Reklamy

Sekulárno-humanistickému fašistovi Weisenbacherovi nevoňajú jeho vlastné postupy

Som sa musel smiať. Ktosi nacikal Weisenbacherovi do kýblika na pieskovisku a tak sa  už s Jankom nebude rozprávať… Ako malé sprostučké deti sú títo ateistíci. Lebo Janko bol dobrý iba vtedy, keď cikal do vedierok Peťulkovým neprajníkom, no teraz ma aj Peťulko ocikané nohavice a tak… 😀

Weisenbacher Benčík

Pán Benčík sa previnil tým, že nezmazal kritický komentár na poloboha Weisenbachera. V podstate siahnuť na modlu niekoho, a tobôž na seba samého ako modlu, je hriechom v akomkoľvek ateistickom náboženstve. Kult osobnosti tohoto sekulárno-humanistického fašistu dorástol do rozmerov a charakteristík psychopata.

Weisenbacher dodáva:

Peter WeisenbacherOdmietol odsúdiť používanie násilia ako prostriedku vyjadrenia politického názoru. Presnejšie, a smutnejšie, považoval násilie (minimálne hrozbu) za adekvátnu reakciu na odlišný názor ako svoj vlastný.

Ateista Weisenbacher, či skôr weisenbacherista Weisenbacher akosi zabudol, že použil násilie voči internetovým diskutérom a jednoducho oponentov povraždil – ano virtuálne vo virtuálnom priestore. Zaspomínajme si na reakcie tohoto dúhového fašistíka na vyjadrenie politických názorov iných ľudí:

IĽP versus ISIL

Weisenbacheroviny

Jednoduchá hádanka pre čitateľov.

Súčasný liberalizmus a Islamský štát spája desivá vlastnosť – nenávisť k normálnemu svetu. Onoho času sa riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher hrdil na svojom fcb-profile s fotomontážou s odrezanými hlavami.

Nuž na porovnanie absurdnosti takého konania u človeka pasujúceho sa na obrancu ľudských práv pripájam rovnako desivú fotografiu.

Hádanka pre vás: Nájdete 10 rozdieľností?

Paradovo nariekanie nad dôsledkami ateizmu

V tretej dekáde apríla roku 2017 mienkotvorný ateista Ján Parada zverejnil článok s názvom Nie je žobrák ako žobrák nadväzujúci na karikatúru Cristiny Bernazzaniovej:

201704231344_zobraci

Karikatúra porovnávaním zosmiešňuje rôzne naoko sa tváriace žobravé občianske združenia, ktoré svojim profesionálnym marketingom dokážu vytiahnuť viac alebo veľmi veľa peňazí na zbytočné projekty, kým ľuďom v núdzi zostáva na prežitie v núdzi len pár drobných.

Parada píše, citujem:

Ale aj podvodníci vedia „žobrať“. Len to robia s istou noblesou. Napríklad vyžobrú cez eurofondy veľké množstvo peňazí, lebo dokážu napísať kvalitný projekt, že im úradníci pri schvaľovaní na trik (podvod) neprídu, alebo podvodníci vedia skorumpovať (podplatiť) aj úradníkov. Takíto podvodníci nechodia v otrhaných alebo špinavých šatách. Obliekajú si kvalitné obleky. Možno ani ich susedia nevedia, že sú podvodníci, ktorí vedia „vyžobrať“ od štátu, alebo zo štátnych zákaziek, veľké množstvo peňazí. Inak, takému žobraniu sa hovorí tunelovanie peňazí. Až keď sa odhalí trestná činnosť, sused povie: „A ja som si myslel, že v čomsi podniká. Kto by to povedal, že je zlodej.“

Skutočne chudobný človek žobre na ulici, a je rád, ak mu aspoň kto-to vhodí do čiapky nejaké drobné mince.

Podvodníci nežobrú verejne, ale využívajú rôzne nedostatky v zákonoch. Hovorí sa im aj diery v zákonoch. Ich trestnú činnosť je neraz ťažké odhaliť. A keď „vyžobrú“, tak ide o veľké peniaze. S drobnými sa neobťažujú.

Neviem, či sa zasmiať, alebo zaplakať. Čo sme to za ľudia? Že si pomaly zvykáme na bezdomovcov a žobrákov? Čo sme to za ľudia? Že sa tvárime, ako keby sme boli ľahostajní k tomu, že je veľká nezamestnanosť. Čo sme to za ľudia? Že mlčíme, ak ľudia zo Slovenska musia odchádzať za prácou do cudziny. Hovorím o tých ľuďoch, ktorí išli za prácou do cudziny nedobrovoľne, pretože sa im dlhodobo nedarilo nájsť prácu vo svojom okolí, alebo na Slovensku.

A Parada následne pokračuje objavením príčin:

Žneme plody voľného trhu! Je trpký, je horký, je žalostný. Je kontrastný, pretože sa otvárajú „nožnice“ medzi bohatými a chudobnými. Bohatí bohatnú ešte viac, a chudobní chudobnejú ešte viac.

Je to klasický argumentačný klam – krivé obvinenie. Parada bez faktického podloženia si vycucal z prsta príčinu – voľný trh. Portál Humanisti.sk je totiž bránou priateľskou totalitnému komunistickému režimu. Robí mediálne krytie občianskemu združeniu Prometheus, ktoré samo seba veľkohubo nazýva jediným subjektom zastrešujúcim záujmy ateistov na Slovensku. Jeho história siaha hlboko do minulého režimu a dnes je toto združenie známe viac z opisu slovenské združenie eštébákov – práve pre vysoký výskyt ľudí evidovaných v registroch štátnej bezpečnost ČSSR. Nájdeme tu reklamu a podporu pre ľavicových extrémistov. Napr. DAV DVA, na čele ktorého je paradoxne zakladateľ subjektu ponúkajúceho finančné pôžičky. Voľný trh je pre komunistických a marxistických pohrobkov ako červené súkno.

Wikipédia definuje voľný trh takto:

Voľný trh alebo slobodný trh je trhový systém, v ktorom sa všetky ekonomické rozhodnutia (vrátane určenia ceny, pohybu peňazí, tovarov a služieb) odohrávajú na základe slobodných dobrovoľných rozhodnutí zúčastnených strán (predávajúci a kupujúci) bez donucovacej sily.

V takomto systéme štát sleduje politiku laissez-faire, ktorá je v kontraste s plánovanou, či zmiešanou ekonomickou politikou. Zástancovia voľného trhu sú prívržencami ekonomického liberalizmu.

Prečo teda Paradovi vadí sloboda obchodovania medzi predávajúcim a kupujúcim? Parada je stále blúdiaci ateista. Chce patriť do prestížneho klubu boľševíčkov, na súčasne mu komunizmus vadí. Ohovára starého komunistu Fica a podlieza sa združeniu eštébákov Fica podporujúceho. Je ateista, no desí sa dôsledkov evolúcie a tak presadzuje akýsi pokresťančený ateizmus – sekulárny humanizmus – čo je ateizmus s kresťanskými morálnymi zásadami bez boha – humanizmus dovoľujúci zabíjať vlastné deti a nariekať nad hrôzami obetí vojny. Sekulárny humanizmus Jána Paradu sa stal protirečiacim bláznovstvom pomäteného, alebo skôr len stále blúdiaceho človeka.

Je to starý známy fakt. Ateisti odhodivší boha a kresťanskú morálku stoja zoči-voči skutočnosti, že človek ako zviera, presnejšie neveriaci človek ako zviera, je bez boha vystavený evolučnému zápasu o prežitie, kde slabší uvoľňujú životný priestor predátorom. Ano, aj predátorom finančným. Evolúcia, predátorstvo, je jav výhradne formujúci každé ateistické spoločenstvo. Romantické predstavy o akomsi humanizme zbaveného božskosti v džungli neprežijú. Zožerieš, alebo budeš zožraný.

Touto filozofickou tézou sa zamýšľal aj známy Nietzsche. Veľký Nietzsche varoval, že vzdaním sa náboženstva sa ľudstvo vzdá celého komplexu morálnych hodnôt a výsledok bude katastrofický. A to netušil o rozsahu tragédie druhej svetovej vojny. Vzdaním sa náboženstva sa človek stáva strojom, nájomníkom silnejších, prikláňa sa k pudovému správaniu, ktoré napodobňuje vo všetkých možných variantách. Tá katastrofa skončí až vtedy, keď ľudstvo si vytvorí opäť nové filozofické tézy dokonale spútavajúce ľudskú živočíšnu agresivitu a egoizmus, na ktorých ateizmus bytostne stojí.

Majú ateisti šancu? No majú a skúsim im urobiť náčrt možného smerovania. Ako príklad sa dá použiť ľudské telo – je to dokonalá civilizácia buniek bez vyznania. Každá z nich má svoje miesto, zmysel i význam. A napriek tomu, že sú rôznorodé, nebojujú proti sebe – zaiste v zdravom organizme. Nájsť zmysel v budovaní spoločného tela civilizácie je myšlienkovou víziou budovania znesiteľnej a zmysluplnej spoločnosti bez boha. Je to vízia na isté obdobie, ktorá môže preklenúť nutkanie súperiť a zápasiť. Veď poučenie máme v našom organizme. Ak sa nejaký orgán rozhodne uzurpovať si viac práv alebo bude zaháľať, ničí to celé telo, spoločnosť buniek a v tele dochádza k multiorgánovému zlyhaniu.
Ateisti musia odhodiť svetonázor individualizmu a nahradiť ho koektivizmom. Sebectvo spolupatričnosťou. Nie systémom diktatúry, ale budovať víziu spoločnosti, na ktorej sa podieľajú všetci a všetci majú účasť na tomto veľkolepom diele. Prekonať fázu rivality je bytostne dôležité. Podobne, ako je bytostne dôležité v organizme odstrániť príčiny rozvratu vnútorného prostredia.
Človek ako vedomie v ľudskom tele však po prekonaní choroby alebo depresie opäť bude hľadať zmysluplnosť smerovania pre celé svoje kráľovstvo buniek. Tu by ateisti mali byť otvorení kresťanstvu a zamýšľať sa nad posolstvom Biblie. Lebo telo človeka, teda človek sám ako civilizácia buniek bez vyznania aj v dostatku – bez zmyslu života – nakoniec spácha samovraždu, nie je šťastný a jeho schránka i myseľ sa rozpadajú. To je však už ďaľšia fáza spoločnosti bez boha – opäť potreba evanjelizácie a hľadania boha presahujúceho myseľ a poznanie človeka.

Čím viac ateizmu, tým väčšia túžba po bohu.

Agnostik vidí triumf kresťanstva

Militantný jehovista pôsobiaci na DF.sk – pán Čermák alias Shagara – s obľubou používa argumentačné klamy a odvoláva sa na rôzne anonymné autority alebo autority zamlčané – s jediným cieľom – pošpiniť katolíkov. Shagara počíta s lenivosťou čitateľa a vie, že čitatelia si nezvyknú overovať prejavy prednesené sebavedome a presvedčivo. Shagara teda píše:

„Starostlivý prieskum všetkých dostupných prameňov ukazuje, že až do dní Marka Aurélia [121–180 n. l.] sa žiaden kresťan nestal vojakom a žiaden vojak, keď sa stal kresťanom, nezostal vo vojenskej službe.“ — The Rise of Christianity (Vzostup kresťanstva).

Je pravdou, že kresťan nesmel byť vojakom, ako nás presviedča jehovista? Shagara zjavne nepozná príbeh o Korneliusovi. Je to biblický príbeh o stotníkovi – vojakovi, ktorí mal rovnako za kamaráta iného zbožného vojaka:

https://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=act&strana=10&hl_druh=0

Knihu, na ktorú sa odvoláva, napísal popredný americký sociológ náboženstva a agnostik. Citujem z nej:

(Nasleduje počítačový preklad)

Víťazstvo rozumu: Ako kresťanstvo vedie k slobode, kapitalismu a západnému úspechu

Rodney Stark vychádza priamo z zvona v “Vítězstve rozumu”, jeho zúrivo polemickým popisom nárastu kapitalizmu. Stark, autor “Vzostupu kresťanstva” a “Jedného pravého boha: historické dôsledky monoteizmu”, je chorý a unavený čítaním toho, že náboženstvo bráni vedeckému pokroku a zastaveniu ľudskej slobody. Tí, ktorí tvrdia, že kapitalizmus a demokracia sa rozvíjali až potom, čo svetskí myslitelia obrátili svetlo rozumu na obscurantismus Temných čias, má jednoznačnú odpoveď: nezmysel.

“Úspech Západu vrátane nástupu vedy spočíval výlučne na náboženských základoch a ľudia, ktorí ho priniesli, boli oddaní kresťania,” argumentuje v tomto provokatívnom, exasperujúcom a príležitostne nepochopiteľnom cvičení v revizionizme. Kapitalizmus a vedecká revolúcia, ktorá ho poháňala, nevznikla napriek náboženstvu, ale kvôli tomu.

Ak to znie paradoxne, nemalo by to, tvrdí Stark. Napriek predsudkovým argumentom anticlerických mysliteľov osvietenstva, slobodné vyšetrovanie a viera v ľudský rozum boli vlastné kresťanskej myšlienke.

Kresťanstvo, jediné medzi svetovými náboženstvami, považovalo Boha za najvyššie rozumné bytosti, ktoré vytvorilo koherentný svet, ktorého vnútorné fungovanie bolo možné objaviť pomocou rozumu a logiky. V dôsledku toho sa alchymia vyvinula len na Západ, a nie na Áziu ani na Strednom východe, do astronómie do chémie, astrológie.

Stark sa rýchlo dostane k prípadom. On rýchlo spravuje niekoľko vystupujúcich slabík teórie Maxa Webera, že evanjelia evanjelia sebaobrany a reinvestície poháňala kapitalizmus a poukazuje na to, že kapitalizmus bol v Taliansku plný kvetov storočí pred reformáciou. Ako dodal sám Stark, historici už dávno rozobrali Weberovu elegantnú a veľmi vplyvnú teóriu, ale tento mŕtvy kôň bije ešte raz.

Najpresvedčivejšie kapitoly v “víťazstve rozumu” opisujú skoré rozmachy podnikania na voľnom trhu a vedecké experimentovanie na kláštorných majetkoch, ktoré sa po deviatej storočí rozšírili po celej západnej Európe. Počas takzvaných temných vekov sa kresťanskí mnísi, ktorí odhodili “sviatočné uchopenie rímskych represií a mylný grécky idealizmus”, vyvinuli inovácie ako vodné kolo, podkovy, chov rýb, trojpolohový systém poľnohospodárstva, okuliare a Hodiny. “Všetky tieto pozoruhodné udalosti možno vysledovať jedinečnému kresťanskému presvedčeniu, že pokrok bol Bohom daný záväzok, ktorý je spojený s darom rozumu,” píše Stark, ktorý sa prekvapujúco vyjadril v rozhovoroch, že nie je náboženský v žiadnom konvenčnom zmysle .

Kresťanská teológia, ktorú Stark chváli ako neustále sa vyvíjajúci, držal krok s hospodárskym vývojom. Mysliaci ako Augustín a Thomas Aquinas dali svoju sankciu na súkromný majetok, zisk a záujem.

Stark sa vkročí v jednej z jeho najzaujímavejších teórií neskoro v knihe. Poznamenáva, že čoskoro po tom, čo rímský cisár Konštantín prijal kresťanstvo v roku 312, začal sprchovať cirkev s peniazmi a privilégiami, čím sa stal atraktívnou kariérou pre vyššiu triedu. “Cirkev zbožnosti”, vedená oddaným, zle plateným a asketickým kňazom, ustúpila do “cirkvi moci”, ktorá bola oveľa menej pravdepodobné, že by bránila rastu obchodu.

Stark má energický prózový štýl a darček na jasné vysvetlenie. Tempo je rýchle a príbeh vzrušujúci, pretože opisuje vývoj severoitalských mestských štátov a veľkých talianskych bánk, ktoré pomohli zrýchliť rast kapitalismu vo Flámsku av Anglicku.

Starostlivosť Starka často získava to najlepšie od neho. Je opovržlivo odmieta Grécko a Rím, ktoré opisuje ako technologicky nekompetentné, morálne bankrotované (všetky tie otroky) a príliš hlúpy na to, aby rozvíjali polyfóniu v hudbe. Rímske cesty boli tiež mizerné.

Stark pristane svoje najlepšie údery skoro. Približne v polovici knihy knihu jednoducho rozpráva príbeh o priemyselnej revolúcii a vzostupe podnikateľského kapitalizmu v Spojených štátoch.

Veľa pary sa vytratilo z argumentácie, ale je tu posledná časť provokácie. V postskripte sa Stark pozerá do budúcnosti a vidí kresťanstvo triumfálne, ekonomicky transformuje Južnú Ameriku, Áziu a Afriku. Prevažuje dôvod, a teda aj kresťanstvo, pretože je pasom k modernosti. Toto tvrdenie môže vyžadovať vlastnú knihu.

Americkému ateistovi sa zacnelo za moslimskou hudbou, tak vyvádzal

To, že ateizmus je bláznovstvo, dokazuje aj tento prípad z USA.

46-ročný Joseph Allen navštívil reštauráciu v Largo na Floride, v ktorej hrali tradičné vianočné pesničky, ako je zvykom vo vianočnom čase. Muž údajne nenávidí kresťanstvo a vianočné koledy ho rozzúrili natoľko, že začal kričať a preklínať ako zamestnancov tak  aj klientov danej pobočky reťazca. Muž požadoval, aby zamestnanci túto hudbu vypli a nahradili ju moslimskou alebo hinduistickou hudbou.

Ateistu nakoniec spacifikovala privolaná polícia. Tá u neho našla navyše drogy (kto by sa čudoval drogám u ateistu?)

Zdroje:
https://newsline.com/florida-police-arrest-man-demanding-mcdonalds-to-play-muslim-songs-in-place-of-christmas-songs/
http://www.hlavnespravy.sk/krestanofobia-vo-svete-muza-na-floride-vianocne-koledy-v-mc-donalde-nahnevali-do-nepricetnosti/879679