V Bratislave (a Košiciach) sa konajú tzv Hanusove dni. Všimol si to aj Weisenbacher a venoval tomuto mestskému festivalu príspevok – akože inak, hanobiaci, znevažujúci.
najprv si príblížme, čo to vlastne tie Hanusove dni sú:
Bratislavské a Košické Hanusove dni (BHD a KHD) prinášajú na Slovensko nový formát festivalu. Ide o jedinečný mestský akademický festival, ktorý predstavuje širokej verejnosti, no najmä mladým, kritický pohľad na súčasnú kresťanskú kultúru. Nejde o nudné a nezrozumiteľné prednášky. V programe festivalu sa odráža rôznorodosť tém a formátov – diskusií, workshopov, kultúrnych podujatí…
Študentom, mladým pracujúcim, ale aj všetkým ostatným ponúka intelektuálny zážitok, ochutnanie bohatstva kresťanského myslenia, radosť z hľadania pravdy a spoločného nachádzania odpovedí.
Festival sa snaží priniesť témy, ktoré reagujú na výzvy dneška. Jeho témy vyvolávajú diskusiu a sú rovnako pútavé pre veriacich a hľadajúcich. Majú tiež ambíciu riešiť konkrétne problémy, pristupovať k jednotlivým oblastiam odvážne, no zároveň s pochopením a úctou.
V rámci BHD a KHD vystupujú experti z daných oblastí spolu so zaujímavými slovenskými a zahraničnými osobnosťami. Usilujeme sa o to, aby všetky podujatia prinášali zmysel pre dnešného človeka, aby diskutujúci prejavovali voči sebe a svojim názorovým oponentom rešpekt. Záleží nám na tom, aby na podujatiach bola prítomná vášeň, tvorivé napätie, zanietenie pre vec, hľadanie pravdy a hĺbky.
V minulých ročníkoch Bratislavských Hanusových dní vystúpili napríklad Helen Alvaré, profesorka George Mason University, Bill Carroll z univerzity v Oxforde, spisovatelia Michal Hvorecký, Pavol Rankov, Martin Leidenfrost a mnoho ďalších.
Na nultom ročníku Košických Hanusových dní vystúpili napríklad Vladyka Cyril Vasiľ, Alojz Hlina, Milan Krajniak a mnoho ďalších.
Weisenbacher má na vec iný názor. Citujem:
“aký je rozdiel medzi katolíckym akademickým spoločenstvom a islamistami?”
Ak nevie tento prominentný člen Inštitútu ľudských práv, aký je rozdiel medzi islamistami a akademickým katolíckym spoločenstvom, tak potom by mal byť vylúčený z daľšej diskusie o súvislostiach utečeneckých kríz. Takýmito vyjadreniami sa Inštitút ľudských práv radí medzi suterénne mimovládky a samotný Weisenbacher je sklamaním pre akademickú obec. Kým samotný Weisenbacher sa pasuje do pozície bojovníka proti konšpiráciám a hoaxom, sám hoaxy nielenže šíri, ale nabaľuje ich o expresívnosť, vulgaritu a nenávisť.
Hanusove dni prebiehajú v Divadle Malá Scéna STU a v čase prenajímania priestorov sa tam vraj žiadna výstava obrazov nenachádzala. Ale aj keby to nebola pravda, prenajímateľ má právo vznášať námietky a všetko je vecou dohody. Prenajímateľ si teda zmluvne zabezpečil priestory. Netuším, čo bolo príčinou kolízie záujmov, no problém sa riešil v časovej tiesni takýmto spôsobom, pričom obrazy nebolo možné pozvesovať.
Ktosi prirovnal pozakrývanie nevhodných obrazov so zakrývaním rímskych plastík pred príchodom akejsi iránskej delegácie. No je to neporovnateľné, lebo rímskle plastiky sú súčasťou verejného priestoru a sú prirodzeným prostredím ľudí, ktorí sú tam doma. Ak niekto ide na návštevu, musí rešpektovať obyčaje a zvyklosti domácich pánov. Hosť má zaklopať na dvere a spýtať sa, či môže ďalej.
Divalo Malá scéna je komerčný priestor a mňa na tejto nenávistnej kauzičke teší, že robí Hanusovým dňom reklamu.
Vyjadrenia typu “nabudúce budú upaľovať čarodejnice” alebo “… niekde sa tomu hovorí aj cenzúra…. potláčaním umenia a umelcov sa všade začal extrémizmus a netolerancia….” sú argumentačným zavádzaním. Kedysi sme to nazývali preháňaním. A dotýčného táraja sme upozornili, aby nerobil z komára somára. Prípadne nerobil búrku v pohári vody. Alebo v šerbli.
Sekulárni humanisti sa zosmiešnili a dokázali, že ich multikulturalizmus je odporne monokultúrny.