Aj Adam Roman považuje kresťanov za lepších ako ateistov.

Adam Roman vyhlásil:
„Keby som sa ocitol v postavení Robinsona Crusoe a dali by mi vybrať Piatka spomedzi dvoch kandidátov – veriaceho a neveriaceho, vybral by som si veriaceho. Pretože aj keď divoch, ale veriaci, vás pravdepodobne nezabije v noci sekerou, čo nemožno povedať o neveriacom.“
http://adam.humanisti.sk/?p=106
Nuž je to bieda s morálkou ateistov, ak títo samy seba považujú za nebezpečných primitívov a radšej si za spoločníka vyberú kresťana.
Prečo?

6 thoughts on “Aj Adam Roman považuje kresťanov za lepších ako ateistov.

  1. Najskôr sa vyjadrím k autorstvu citátu o výbere Piatka spomedzi dvoch kandidátov a potom sa skúsim vyjadriť k otázke -“Prečo?”-, ktorú tu kladieš.

    Citát o výbere Piatka, je súčasťou článku, ktorý napísal ruský autor – Vitalij L. Ginzburg. A niekto (kto istý čas vystupoval na internete pod pseudonymom “Adam Roman”) preložil tento článok do slovenčiny. Takže z tohto je jasné, že Vitalij L. Ginzburg by si zrejme vybral veriaceho Piatka. Koho by si však vybral tvorca “Adama Romana”, to sa nedá usúdiť len z toho, že prekladal článok…

    Páči sa mi

    • Adam Roman ns svoj portál precízne vyberaných článkov zaradil ten, s ktorým sa stotožňuje. Takže ak by nebol stotožnený s tými myšlienkami, prečo by ich tam dával? Jeho portál nie je zbierkou belestrickej literatúry, ale ide o ateistickú propagandu. Nezvolím prečo do propagandistického výberu niečo, čo je v príkrom rozpore s mojimi hodnotami. Adam Roman si tie myšlienky vzal za svoje. Hlási sa k nim a stotožňuje sa s nimi. Neodporuje, neoponuje. Súhlasí.

      Páči sa mi

      • 🙂 Ja som ešte “Adama Romana” na vlastné oči nevidel, takže ja sa zodpovedne neviem vyjadriť, že k čomu sa plodný pisateľ “Adam” hlási, ani či si napríklad všetky myšlienky z prekladaného článku zobral za svoje

        Páči sa mi

  2. No a teraz skúsim zodpovedať otázku, že – “Prečo by si Vitalij L. Ginzburg zrejme radšej vybral veriaceho Piatka?”
    V článku je napríklad napísaná takáto veta – „ak niet boha, je všetko dovolené“. To vyznanie síce nie je osobným krédom Vitalija L. Ginzburga , avšak zrejme pripúšťa, že niektorí neveriaci majú menšie zábrany robiť podlosti, než tí veriaci v Boha, ktorí úprimne uznávajú nad sebou vyššiu morálnu autoritu – Boha. A tak pri “Piatkovskom” výbere medzi dvomi neznámymi ľuďmi (o ktorých je jasné len to, že jeden je veriaci a druhý je neveriaci) potom vyberajúci človek očakáva väčšiu šancu čestného jednania od neznámeho veriaceho “Piatka”.

    Páči sa mi

    • Dobre, ale prečo ateista Vitalij L. Ginzburg očakáva viac čestnosti od neznámeho kresťana ako od neznámeho ateistu? Je to nelogické! Keby som bol ateista, videl by som pri pohľade na tú veriaci zelenookú plavovlásku potencionálneho inkvizítora, ktorý vyvraždil bibliardy vedcov a babiek bylinkáriek, ktorý prenasledoval moslimov a židov a navyše kdesi v Írsku hádzal do žumpy deti len preto, že pochádzali z nemanželských vzťahov…. 😀

      Páči sa mi

      • 🙂 moment, o zelenookej plavovláske zatiaľ nebola reč… Držme sa článku…

        A v článku sa autor zmieňuje aj o tom, že inkvizícia sa niekedy nekompetentne zneužíva a a zmienil sa aj o militantnom prejave niektorých ateistov a to takto (citujem)-
        “V otázkach viery a náboženstva boli boľševici „bojovnými bezbožníkmi“, teda nielen ateistami, ale aj prenasledovateľmi akejkoľvek viery v boha. Kostoly sa likvidovali, alebo používali na iné účely, kňazi boli zatváraní. Ešte žijúcim uctievačom súdruha Lenina by bolo užitočné oboznámiť sa s jeho tajným listom z 19. marca 1922, publikovaným až v r. 1990 („Izvestija CK KPSS“, č. 4., str. 192). V tomto liste sa mimo iného píše: „Čím väčší počet reakčného duchovenstva sa nám preto podarí zastreliť, tým lepšie.“ Úlohy vodcu boli splnené – zastrelili vtedy 32 metropolitov a arcibiskupov. Pre popis niektorých podrobností o hrôzostrašných perzekúciách cirkvi v sovietskych časoch odkazujem na knihu A. Jakovleva „Sejba krížov“

        A neskôr autor píše toto –

        “Už spomínané stotožňovanie ateistov s „bojovnými bezbožníkmi“ je rovnako nepodložené, ako napríklad stotožňovanie všetkých vyznávačov kresťanského náboženstva s inkvizítormi.”

        Takže autorovi sú jasné riziká na oboch stranách a predsa sa rozhodol pre veriaceho Piatka… Zrejme vedel prečo.

        Páči sa mi

Pridaj komentár