Sekulárno-humanistický fašista Erich Mistrík?

Erich Mistrík v rozhovore pre Denník N vyslovil znepokojivé myšlienky. Ochranu detí považuje za extrémizmus. Dožaduje sa zákazu vyučovania náboženstva a má aj iné nápady direktívneho (kotlebovského) charakteru – chce spojiť zemepis a dejepis a fyziku s chémiou. Zdá sa, že pán Mistrík považuje za kľúčový predmet jedine estetiku. Ktovie akoby vnímal spojenie estetiky s telesnou výchovou.

Slovenské školstvo v posledné roky produkuje celebrity. Po učiteľovi Kotlebovi tu máme učiteľa Mistríka… Učiteľov, pri čítaní myšlienok ktorých by si človek najradšej vopchal prsty do úst.

Netuším, akého mentálneho rozhľadu je pán Mistrík. Tá abeceda za menom aj pred ním by mala navrávať, že rozpozná rozdiely medzi zemepisom a dejepisom, ich spojitosť aj zásadné rozdiely, ktoré tieto predmety robia nezlúčiteľné.

Kým zemepis učí deti spoznávať krajiny naprieč priestorom, dejepis ide naprieč časom. Dejepis, to je knižnica príbehov, zemepis je knižnica opisov. Dejepisný príbeh kráča naprieč rôznymi krajinami, no zemepis sa sústreďuje na opis jednotlivých krajín a dejepisné udalosti sú len vedľajším produktom opisu. Zdá sa Mistríkovi, že naše decká sú málo hlúpe?

Podobne je to aj s fyzikou a chémiou. Chémia je náukou o zložení hmoty, jej podstate. Fyzika je náukou o dôsledkoch síl pôsobiacich telies, kde chemické zloženie nie je podstatné.

Nenávisť voči kresťanstvu dokazuje multikulturalista Mistrík aj zákazom náboženstva. Túto ideu presadzujú mnohí sekulárni humanisti. Za ideály sekularizmu skrývajú snahu o unifikáciu myslenia detí. Chcú dosiahnuť odpor voči kresťanstvu a skúšajú to rôznymi intrigami. Vraj naša krajina sa na žiadne náboženstvo neviaže a preto náboženstvo nepatrí do škôl. Keď som kedysi inej sekulárnohumanistickej svätici oponoval, že presúvaním detí na fary za účelom vyučovania náboženstva sa zvyšuje riziko úrazu na cestách a sú vystavené nebezpečenstvu smrti – povedala tak typicky sekulárno-humanisticky – že no a čo? Treba týmto marxistickým hajzlíkom pripomínať účel škôl a kto ich postavil. Školy sú postavené pre zabezpečenie kolektívneho vzdelávania detí, ktoré pre svoje deti zabezpečujú rodičia ako daňoví poplatníci v spolupráci so štátom. Je to najvhodnejší priestor na vyučovanie spolu so sociálnym zázemím. Fary a ani kostoly takýmito priestormi nie sú. Za druhé – školy nepostavila partiška eštébákov zo združenia Prometheus, aby mohli rozhodovať o ich použití. Postavili ich občania tejto krajiny, ktorí sú z veľkej časti kresťanmi a preto majú plné právo dožadovať sa, aby na školách náboženstvo vyučované bolo. Právo vychovávať deti vo svetonázore rodičov je základné ľudské právo, ktoré po podnete bývalého prokuratóra ateistu Trnku potvrdil Ústavný súd.
Verejné odrádzanie od náboženstva je podľa nich v poriadku. Keby podobné veľkorozmerné plagáty vyvesila RKC, zrejme by už žiadali NATO o vojenský zásah.
Ateisti usilujú o vytlačenie náboženstva do súkromia, aby oni uvoľnený priestor zaplnili.To nazývajú sekularizácia. No oni zachádzajú ešte ďalej. Snažia sa zákonmi zakázať krstenie detí a výchovu detí vo svetonázore podľa vôle rodičov.
Napr. tu:  Generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa pokúsil presadiť zákaz výberu náboženského vierovyznania pre deti rodičmi. Ústavný súd to zamietol.,  >

Slovenské združenie eštébákov, o.z. Prometheus udelilo Erichovi Mistríkovi titul Veľvyslanec humanizmu za angažované podnecovanie nenávisti voči kresťanom, keď brojil proti vydaniu pamätnej mince s vyobrazením slovenských vierozvestcov Cyrila a Metoda. Bludy pána docenta nakoniec odbornú komisiu nepresvedčili a minca bola vydaná. Strašenie, že na Slovensku vydaním mince s kresťanskou symbolikou prestane platiť článok Ústavy o neviazaní sa našej krajiny na žiadne náboženstvo bolo bezdôvodné.

16.januára 2017 na blogoch brány Sme Erich Mistrík zverejnil Memorandum spoločenských vedcov, kde sa v závere píše:

Spoločenskí a humanitní vedci na Slovensku sú pripravení čeliť výzvam našej doby, jej myšlienkovému a hodnotovému chaosu, nepodloženej relativizácii faktov a skepse. Zároveň vyzývajú na vysoký stupeň vnímavosti voči narúšaniu zásad ľudskej dôstojnosti, na nekompromisnosť voči akejkoľvek forme ohlupovania a na obozretnosť voči informačným manipuláciám. Namiesto toho ponúkajú svoje poznanie v prospech spoločnosti a humanistickej nádeje.

Medzi signatármi je aj Erich Mistrík. Ikona ateistického ohlupovania, pretláčania morálneho chaosu a popieranie dôstojnosti ľudskej bytosti v súlade s totalitnými ideológiami pánov Hitlera a Stalina – ktorí rovnako ako Erich Mistrík šírili kultúru smrti a odmietali právo na život počatému životu. A títo signatári si dovoľujú “svoje poznanie” ponúkať a predkladať spoločnosti. Ich vízia humanistickej nádeje, kde človek je len štatistické číslo cenený pre štatistickú a kvalitatívnu vyspelosť, spĺňanie kritérií krásy a telesnej zdatnosti. Čo je to za humanistu, ktorý odníma niekomu právo na život z ideologických dôvodov? Čo je to za humanistu, ktorý nariaďuje a zakazuje konať v súlade so svojim svedomím? Čo je to za humanistu, ktorý odmieta výhradu vo svedomí?
Odpoveď je jednoduchá – taký humanista je podľa mňa trápnučký fašista.
Ak by pán Mistrík myslel naozaj svoj boj proti ohlupovaniu vážne a nekompromisne by konal, musel by odísť na pustatinu a stať sa súčasťou epicentra výbuchu.

O extrémizme pána docenta píše aj aktivista Marek Michalčík na stránkach blogov Postoja. Doporučujem si prečítať celý jeho článok s názvom Extrémizmus podľa Mistríka  z 27.02.2017:

Čo si mám ale myslieť o názore, ktorým sa  v  rozhovore pre Denník N prezentuje Erich Mistrík, ktorý hovorí, že „klasická ukážka extrémizmu je Pochod za život. To je extrémizmus ako hrom.“
Zaujímalo by ma, na základe čoho považuje snahu o lepšiu ochranu ľudského života za extrémizmus? V čom boli požiadavky pochodu extrémistické? Je podľa neho extrémizmom pomáhať tehotným matkám v núdzi, snažiť sa o zvýšenie humanizácie v zdravotníctve, vytvárať predpoklady na zníženie počtu umelých potratov, zlepšovať rodinnú politiku, aby mohli mladé rodiny ľahšie prijať deti? To si naozaj myslí, že státisíce ľudí, ktorí na pochodoch boli, ktorí ich sledovali doma pri televíznych obrazovkách alebo ich vnútorne podporovali, sú extrémistami?

A pokračujem možným dôsledkom rozšírenia významu slova extrémizmus z blogu pána Michalčíka:

Definovať niekoho ako extrémistu za to, že má vyhranený názor alebo odlišný názor, je absolútne nedostatočné. Ba povedal by som, že takto definovať extrémizmus, je extrémne nebezpečné. Čím viac a čím širší okruh ľudí bude takto označovaný za extrémistov, tým menej bude spoločnosť schopná identifikovať a pomenovať skutočný extrémizmus. Zahmlením tohto výrazu do všeobecnej definície, ktorá sa hodí prakticky na každú skupinu, či človeka, je vodou na mlyn skutočnému extrémizmu. A to, predpokladám, nechceme.

Erich Mistrík svojím dožadovaním zákazu vyučovania náboženstva a popieraním práva na život vybraným skupinám obyvateľstva sa stáva extrémistom. A veru nie je prvým. S krikľavejším bláznovstvom pršiel iný sekulárny humanista. Volal sa Sládeček a bol iniciátorom petície za odluku – konala sa v čase eurovolieb. Pán Sládeček si takto zadarmo robil v centrách miest politickú reklamu. Jeho aktivitu nakoniec občania prehliadli a aj tohoto trápneho sekulárno-humanistického fašistíka poslali kade ľahšie preč z politiky na smetisko dejín. Pán Sládeček sa dožadoval nútených sterilizácií pre rómske ženy a nezamestnaných. Článok venovaný tomuto extrémistovi si môžete prečítať tu – Zavedie SR program nútených sterlizácií po vzore nacistov?– snáď si ho konečne všimne aj NAKA.
Veru, bude sa pánovi Paradovi ešte stále otvárať nožík vo vrecku pri označení pána Hitlera za sekulárneho humanistu? Nemal by. Sekulárni humanisti so svojimi zákazmi a vnucovaním marxistickej propagandy sú fašistami a extrémistami ako vyšití.

---

 

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk